Prinášame vám výber udalostí, ktoré ukazujú, že kroky k dialógu sú možné. V dnešnom podcaste sa dozviete:

– Slovensko sa snaží mať vzťahy s Maďarskom založené na rešpekte, uviedol premiér Heger

– Ďalších 24 krajín sa pokúsi znížiť svoje metánové emisie

– Vzťahy Nemecka a Izraela nikdy neboli silnejšie, povedal izraelský premiér

Slovensko sa snaží mať vzťahy s Maďarskom založené na rešpekte, uviedol premiér Heger

Slovenská republika sa snaží udržiavať vzťahy s Maďarskom založené na obojstrannej výhodnosti a vzájomnom rešpekte, vyhlásil v Ostrihome na severe Maďarska predseda vlády Slovenskej republiky Eduard Heger. Ten sa pri príležitosti 20. výročia obnovy Mosta Márie Valérie, ktorý spája Slovensko a Maďarsko, stretol s maďarským premiérom Viktorom Orbánom. Informovala o tom Tlačová agentúra Slovenskej republiky.

„V rámci dvojstrannej komunikácie chceme pokračovať v napĺňaní a vo využívaní mechanizmov základnej zmluvy, ktorá je osvedčeným rámcom bilaterálnej spolupráce,“ povedal Heger.

V súvislosti s výročím obnovy mosta medzi Štúrovom a Ostrihomom premiér pripomenul, že išlo o úspešný projekt dvoch susedných krajín a etablovaných členov Európskej únie. Okrem toho projekt svojím prínosom pre obe strany inšpiroval ďalšie projekty medzi týmito dvoma krajinami.

Ako príklad takto inšpirovaného projektu premiér Heger vyzdvihol minuloročné otvorenie nového Mosta Monoštor medzi Komárnom a Komáromom, ktorý bol takisto spoločným projektom dvoch krajín a takisto bol podporený Úniou. Príbehy Slovenska a Maďarska sú podľa Hegera úspešnými príbehmi v rámci Európskej únie i tzv. Vyšehradskej štvorky.

Slovenský premiér podčiarkol aj to, aké významné sú energetické prepojenia oboch krajín. Tie podľa neho posilňujú energetickú bezpečnosť nielen Slovenska a Maďarska, ale aj celého regiónu.

„Nepriateľstvo medzi krajinami strednej Európy je nezmyselné. Zárukou nášho prežitia je priateľstvo a uzatváranie spojenectva,“ povedal maďarský premiér Viktor Orbán. Podotkol takisto, že Slováci a Maďari po skúsenostiach s agresivitou okupantov z minulého storočia nie sú nepriateľmi, pretože majú spoločný osud.

Slovákov od Maďarov delí podľa maďarského premiéra iba jazyk, na mnohé veci vraj majú podobný pohľad. „Most Márie Valérie zostáva symbolom, ktorý odkazuje, že budúcnosťou Európy sme my. Nedovoľme nikomu znova zbúrať mosty medzi nami,“ zakončil svoj prejav predseda maďarskej vlády.

Zrekonštruovaný most Márie Valérie cez Dunaj bol slávnostne znovu uvedený do používania 11. októbra 2001 za účasti vtedajších premiérov oboch krajín, Mikuláša Dzurindu a Viktora Orbána. Na ceremónii sa zúčastnil aj komisár Európskej únie pre rozšírenie Günter Verheugen.

Bývalý slovenský premiér Dzurinda sa vtedy vyjadril, že ruiny zničeného mosta dlhé roky symbolizovali stav vzťahov medzi Maďarskom a Slovenskom. Povedal tiež, že zrekonštruovaný most by mohol symbolizovať nové a pevnejšie vzťahy Slovákov a Maďarov. „Aj po tomto moste vedie cesta do Európy,“ poznamenal Dzurinda.

Slávnostný akt prestrihnutia pásky uprostred obnoveného mosta, ktorý po 57 rokoch opäť spojil brehy Dunaja, vtedy z oboch brehov rieky sledovali desaťtisíce obyvateľov a návštevníkov Štúrova a Ostrihomu.

Ďalších 24 krajín sa pokúsi znížiť svoje metánové emisie

Ďalších 24 krajín sveta oznámilo, že sa plánuje pripojiť k záväzku znížiť emisie metánu, čo má za cieľ obmedziť globálne otepľovanie. Podporia tým spoločnú iniciatívu Európskej únie a Spojených štátov amerických, ktorá bola ohlásená v septembri tohto roka. Informovala o tom Tlačová agentúra Slovenskej republiky.

Európska komisia v správe pre médiá oznámila, že výkonný podpredseda Európskej komisie Frans Timmermans, ktorý v mene Európskej únie vedie medzinárodné rokovania o klimatických problémoch, a osobitný splnomocnenec amerického prezidenta pre klímu John Kerry počas videokonferencie ministrov dostali prísľub ďalších krajín, že sa zapoja do spoločného znižovania emisií metánu.

Timmermans uviedol, že novými podporovateľmi tejto iniciatívy sú Filipíny, Francúzsko, Guatemala, Guinea, Izrael, Japonsko, Jordánsko, Kanada, Kirgizsko, Konžská republika, Konžská demokratická republika, Kostarika, Libéria, Malta, Maroko, Mikronézia, Nemecko, Nigéria, Pakistan, Pobrežie Slonoviny, Rwanda, Stredoafrická republika, Švédsko a Togo.

V septembri vyjadrili podporu americko-európskemu cieľu Argentína, Ghana, Indonézia, Irak, Mexiko, Spojené kráľovstvo a Taliansko.

Spoločným cieľom producentov metánu je zníženie emisií o najmenej 30 % do roku 2030 v porovnaní s úrovňami do roku 2020. Na spoločné záväzky už pristúpili deviati z dvadsiatich najväčších svetových producentov metánu. Tí predstavujú približne 30 % svetových emisií metánu, no zároveň tvoria 60 % globálnej ekonomiky.

Spoluorganizátorka konferencie a výkonná riaditeľka Programu Organizácie Spojených národov pre životné prostredie Inger Andersenová zdôraznila veľký význam rýchleho znižovania emisií metánu. Označila ho za jednu z najúčinnejších stratégií na zníženie krátkodobého globálneho otepľovania.

Iniciatíva o znižovaní emisií metánu formálne odštartuje na klimatickom summite COP26, ktorý Organizácia Spojených národov organizuje v novembri v škótskom Glasgowe.

Spojené štáty americké a Európska únia v spoločnom septembrovom vyjadrení uviedli, že metán je silný skleníkový plyn a podľa najnovšej správy vedcov z Medzivládneho panelu pre zmenu klímy môže za asi polovicu čistého nárastu globálnej priemernej teploty o jeden stupeň Celzia od predindustriálnej éry.

Vzťahy Nemecka a Izraela nikdy neboli silnejšie, povedal izraelský premiér

Odchádzajúca nemecká kancelárka Angela Merkelová sa vyjadrila, že mala šťastie, pretože mohla zohrať kľúčovú úlohu v posilnení vzťahov medzi Nemeckom a Izraelom po hrôzach holokaustu počas druhej svetovej vojny. Merkelová to povedala počas svojej poslednej oficiálnej návštevy Izraela vo svojej funkcii. Informovala o tom agentúra Reuters.

Merkelová podnikla deviatu a zároveň rozlúčkovú návštevu Izraela ku koncu svojho šestnásťročného pôsobenia vo funkcii nemeckej kancelárky. Predtým, ako navštívila pamätník holokaustu Jad va-Šem v meste Jeruzalem, rokovala s izraelským premiérom Naftalim Bennettom.

Po zločinoch holokaustu podľa nej „bolo potrebné obnoviť a opätovne vybudovať vzťahy“ medzi Nemeckom a Izraelom. „Chcem využiť túto príležitosť a zdôrazniť, že otázka bezpečnosti Izraela bude mať vždy ústredný význam a bude ústrednou témou pre každú nemeckú vládu,“ povedala Merkelová, stojac vedľa izraelského premiéra Bennetta.

Bennett ocenil Merkelovej prínos v upevňovaní vzťahov medzi Izraelom a Nemeckom, pričom poznamenal, že tieto vzťahy „nikdy neboli silnejšie“. Zároveň nemeckú kancelárku označil za „morálny kompas Európy“, čo sa týka jej podpory Izraela.

Pred samotnou návštevou premiér Bennett uviedol, že pri stretnutí s Merkelovou očakáva diskusiu o regionálnej bezpečnosti a „predovšetkým o iránskej jadrovej otázke“.

Nemecká kancelárka chcela pôvodne navštíviť Izrael už v auguste. Cestu však musela odložiť pre chaotický odchod amerických a spojeneckých jednotiek z Afganistanu. K týmto jednotkám patrili aj nemeckí vojaci.

Merkelová sa počas svojej poslednej návštevy Izraela nestretla s expremiérom Benjaminom Netanjahuom, ktorý bol v tejto funkcii od roku 2009 do roku 2021. Jeho vládu v júni nahradila ideologicky odlišná koalícia premiéra Bennetta. Nemecká kancelárka sa nestretla ani s palestínskym prezidentom Mahmúdom Abbásom.

Po rokovaní s izraelskými vládnymi predstaviteľmi v Jeruzaleme sa Merkelová zúčastnila na diskusii za okrúhlym stolom s predstaviteľmi telavivského Ústavu pre národné bezpečnostné štúdiá (INSS) a následne sa vrátila do Nemecka.