Spoločenstvo, účasť, poslanie. Tri slová, ktoré majú viesť cestu Cirkvi v nasledujúcich rokoch a ktoré musia vždy zostať štýlom Cirkvi. S týmto prianím sa 10. októbra 2021 otvorila synoda, ktorej predchádzalo úvodné stretnutie reflexie v novej synodálnej sieni a svätá omša v Bazilike svätého Petra, ktorej predsedal pápež František.
Hlavným protagonistom prác na synode je Duch Svätý, ktorý vždy tvorí niečo nové. Prekvapuje nás svojimi inšpiráciami, chráni cirkevné spoločenstvo pred nehybnosťou, pred slovami „vždy sa to robilo takto“, pred intelektualizmom, pred pokušením povedať „to netreba“, pred formalizmom, pred rizikom, že sa synoda stane iba udalosťou, a nie príležitosťou na obnovu pre celú Cirkev. Pápež František hovorí, že Duch Svätý je „stále novým Božím dychom, ktorý nás oslobodzuje od každého uzatvárania sa, oživuje to, čo je mŕtve, uvoľňuje reťaze a šíri radosť. Duch Svätý je ten, ktorý nás vedie tam, kde to chce Boh, a nie tam, kam by nás viedli naše predstavy a osobný vkus.“
Pápežova úvaha sa začína v evanjeliovej pasáži o bohatom mladíkovi, ktorého Ježiš stretáva na ceste. Ježiš sa mnoho ráz ocitne na ceste, „keď sa pripája k človekovi a počúva otázky, ktoré prebývajú v jeho srdci a znepokojujú ho.“ Pápež František vysvetľuje: „Konať synodu znamená kráčať tou istou cestou, kráčať spolu. Pozrime sa na Ježiša, ktorý sa na ceste najprv stretáva s bohatým mužom, potom počúva jeho otázky a napokon mu pomáha rozlišovať, čo robiť, aby mal večný život.“ Stretnúť sa, počúvať a rozlišovať sú slovesá, ktoré osvetľujú synodu a vinú sa celou synodálnou cestou.
Hlavným protagonistom prác na synode je Duch Svätý, ktorý vždy tvorí niečo nové.
Stretnúť sa
Je nevyhnutné „stretnúť sa s tvárami ľudí, vymeniť si pohľady, vstúpiť do príbehu každého z nich, (…) nenáhliť sa, nepozerať sa na hodinky, aby človek pred nami nemal pocit, že nás stretnutie s ním zaťažuje.“ Na synodálnej ceste je každý povolaný „stať sa odborníkom v umení stretnutia, nie v organizovaní udalostí či v teoretických úvahách o problémoch, ale predovšetkým vo venovaní času stretnutiu s Pánom a napomáhaniu stretnutia medzi nami navzájom,“ zdôrazňuje pápež. Preto je potrebné dať veľký priestor modlitbe, adorácii, naučiť sa počúvať s odvahou a ochotou nechať sa prestúpiť príbehom iného človeka.
Počúvať
Nachýliť sluch „otázkam, starostiam, nádejám každej cirkvi, každého ľudu a národa. A tiež načúvať svetu, výzvam a zmenám, ktoré pred nás kladie,“ poznamenáva Svätý Otec. Počúvať tiež znamená „neodizolovať si svoje srdce“, nedávať „formálne, povrchné či prefabrikované odpovede“.
Rozlišovať
Stretnutie a počúvanie nie sú samoúčelné, spochybňujú nás na ceste a menia naše srdce. „Synoda je cestou duchovného rozlišovania, cirkevného rozlišovania, ktoré sa uskutočňuje v adorácii, v modlitbe, v kontakte s Božím slovom,“ hovorí pápež. Slovo sa otvára rozlišovaniu, osvecuje ho a usmerňuje prácu synody tak, aby nebola akýmsi cirkevným „zjazdom“, ale „udalosťou milosti, uzdravujúcim procesom vedeným Duchom“. Je to pozvanie oslobodiť sa „od toho, čo je svetské, od všetkých foriem uzavretia, od opakujúcich sa a neúčinných pastoračných modelov“, aby sme sa pokúsili porozumieť, akým smerom chce Pán viesť Cirkev.
„Nepremeškajme milostivé príležitosti na stretnutie, na vzájomné počúvanie, na rozlišovanie,“ povedal pápež na záver. Treba si byť s radosťou vedomí, „že pri našom hľadaní Pána nám on sám ako prvý prichádza v ústrety so svojou láskou“.
Zdroj: Città Nuova
Ak sa vám článok páčil, zdieľajte ho svojim priateľom a známym na sociálnych sieťach.