Návšteva pápeža Františka na Slovensku vzbudila okrem iného rôzne dohady o jej dôvode. Veď predsa tento pápež cestuje menej a aktuálna pandémia jeho cesty ešte spomalila a oddialila. To všetko môže u nás vzbudiť určitý pocit dôležitosti. No podľa všetkého by to nebolo správne.
Už sa objavilo zopár komentárov poukazujúcich na to, že jedným z dôvodov návštevy je práve naša bezvýznamnosť v zmysle, že Slovensko nie je protagonistom svetovej politiky. Sme jednoducho krajinou, o ktorej sa vo svete takmer vôbec nerozpráva. Aj v Európe si ju ešte stále niektorí mýlia (a to vravím z vlastnej skúsenosti) so Slovinskom alebo rozprávajú o Československu.
Nech si namýšľame, čo chceme, sme totiž periférnou krajinou. A to je to, čomu pápež František venuje pozornosť. Potvrdzujú to aj ďalšie jeho plánované cesty do malých krajín ako Grécko, Cyprus a Malta, ktoré nepatria, tak ako my, k „svetovým hráčom“. To však neznamená, že sme menejcenní alebo bezvýznamní. V tom presne spočíva evanjeliová logika, ktorá kladie do popredia malých, bezbranných, chudobných, odcudzených.
Pápež nevyhľadáva davy, ale často malé stáda, kde je živá viera.
Kresťanstvo má u nás svoju stáročnú históriu a aj v kontexte tejto návštevy nás často prezentujú ako tradičnú kresťanskú alebo katolícku krajinu. Aj na tomto základe sa očakávali státisícové zástupy veriacich v Prešove či Šaštíne. V tomto kontexte desaťtisíce prihlásených vzbudzujú sklamanie, ba niektorí hovoria o hanbe. To však nie je podstatné a pápežovi na tom nezáleží. Ak si pozrieme zoznam jeho predchádzajúcich ciest, tak môžeme skonštatovať, že nevyhľadáva davy, ale často malé stáda, kde je živá viera.
Možno nálepka, ktorú dávame Slovensku, je tým bodom, ktorý by mal v nás vzbudiť úvahu o charaktere našej krajiny a prežívaní viery. Čo znamená byť tradičnou kresťanskou krajinou? Stačí, aby kresťania boli väčšinoví, kostoly plné, aby sa kresťanské ponímanie človeka a spoločnosti prejavovalo v politicko-spoločenskom usporiadaní? To môže k tomu patriť, ale určite nemôže postačovať. V takomto prípade by sme boli kresťanskou krajinou len navonok. Vonkajšie prejavy potrebujú byť zakorenené a vychádzať zvnútra a prejavovať sa už v našom cítení a zmýšľaní. Až vtedy, ak bude kresťanské posolstvo dennodenne žité v našich vzťahoch, či už doma, v škole, práci alebo na ulici, a animovať naše malé gestá a činy, budeme môcť hovoriť o kresťanskej spoločnosti a krajine, aj keby sme jej nedali tú nálepku.
Kresťanstvo sa nezužuje len na kostoly a ich návštevnosť, nie je ani politickou stranou, ani ideológiou, ani morálnym systémom.
Kresťan je totiž človek, ktorý myslí, cíti a koná evanjeliovo. Nekategorizuje ľudí na dobrých a zlých, na kresťanov a neveriacich. Kresťanstvo sa nezužuje len na kostoly a ich návštevnosť, nie je ani politickou stranou, ani ideológiou, ani morálnym systémom. Aj keď sa niekedy, žiaľ, takto prezentuje. Kresťanstvo nie je ani niečím „navyše“, nadľudským, ale hlboko ľudským, skutočným humanizmom.
Návšteva pápeža Františka na Slovensku môže byť prínosom k tomu, aby sme neostali tradičnou kresťanskou krajinou len navonok a príležitostne, ale aby sme si rozšírili obzory, nechali sa neustále vyrušovať z pohodlia nášho nedeľného prežívania viery, načúvali potrebám a výzvam dnešnej doby a následne aj konali, majúc na zreteli integrálny pohľad na človeka a svet.
Sledujte návštevu pápeža spolu s nami!
Články a fotografie z podujatí so Svätým Otcom nájdete na našom webe, Facebooku a Instagrame.
Ak sa vám článok páčil, zdieľajte ho svojim priateľom a známym na sociálnych sieťach.