Prinášame vám výber udalostí, ktoré ukazujú, že kroky k dialógu sú možné. V dnešnom podcaste sa dozviete:

– Ako obnoviť dôveru v právny štát? Pracuje na tom nová komisia

– Pápežove myšlienky zo Slovenska pripomenie študentský newsletter

– Šéf Svetovej zdravotníckej organizácie bude rokovať s Talibanom

– Belgicko vyvesilo mierové vlajky. Na svojom území nechce atómové zbrane

Ako obnoviť dôveru v právny štát? Pracuje na tom nová komisia

Na Úrade vlády Slovenskej republiky začala fungovať odborná pracovná skupina, ktorej úlohou je obnova dôvery ľudí v právny štát. O jej zriadení rozhodla bezpečnostná rada štátu, čím reagovala na aktuálnu situáciu v bezpečnostných zložkách. Táto nová odborná skupina má pre parlament pripraviť návrhy zmien, ktoré by mali docieliť zlepšenie fungovania súdov, polície a prokuratúry. Na svojej agende by mala pracovať osem hodín denne. Informovala o tom Tlačová agentúra Slovenskej republiky.

Minister financií Igor Matovič očakáva, že prvé výsledky pracovnej skupiny budú viditeľné už o pár dní. „Pre očistu, ktorú Slovensko nevyhnutne potrebuje, potrebujeme v prvom rade garantovať statočným a odvážnym vyšetrovateľom a prokurátorom, aby mohli ísť po krku tzv. našim ľuďom alebo zbohatlíkom, ktorí tu roky rozkrádali Slovensko,“ uviedol pred rokovaním. Matovič si ďalej myslí, že je potrebné napríklad jasne vymedziť, čo spadá do kompetencií generálnej a špeciálnej prokuratúry. Paragraf 363 by minister zrušil alebo minimálne výrazne zjednodušil. Hnutie Sme rodina, ktoré sa na podobných rokovaniach odmieta zúčastňovať, Matovič ubezpečuje, že zmeny nie sú namierené proti konkrétnej osobe alebo hnutiu, ale ide o očistu a spravodlivosť pre každého.

Šéfka politickej strany Za ľudí a vicepremiérka Veronika Remišová označila za nevyhnutné zmeny v policajnej inšpekcii, na špeciálnej prokuratúre a generálnej prokuratúre. „Stav v polícii a na prokuratúre sa musí zmeniť. Rovnako sa musia ozrejmiť podozrenia z opakovaného zneužívania tajnej služby. Prinášam konkrétne návrhy na zmeny policajnej inšpekcie, na zmeny na špeciálnej a generálnej prokuratúre, na nový prístup k sporným zákonným ustanoveniam a aj k výberu sudcov, prokurátorov a policajtov,“ napísala Remišová na sociálnej sieti.

Zriadenie skupiny odobrila aj koaličná strana Sloboda a solidarita. Richard Sulík, jej predseda a minister hospodárstva, minulý týždeň označil súčasnú situáciu v bezpečnostných zložkách za neprehľadnú a zamotanú.

Bezpečnostnú radu, ktorá rozhodla o vytvorení tejto špeciálnej skupiny, zvolal premiér Eduard Heger po tom, ako Úrad inšpekčnej služby zadržal štyroch vyšetrovateľov Národnej kriminálnej agentúry a dočasného riaditeľa inšpekcie. Obvinení boli zo zneužívania právomoci verejného činiteľa a dvaja policajti boli obvinení aj v trestnej veci ovplyvňovania pravdivosti výpovedí svedkov.

Pápežove myšlienky zo Slovenska pripomenie študentský newsletter

Študenti Kolégia Antona Neuwirtha chcú šíriť myšlienky, ktoré odzneli počas návštevy pápeža Františka na Slovensku, prostredníctvom osemdielneho newsletteru. Myšlienky odprezentujú formou krátkeho filmu, podcastu, piesne či dokonca aj umeleckého diela. Inšpiráciu a myšlienku budú čerpať z ôsmich príhovorov, ktoré hlava Katolíckej cirkvi predniesla počas svojej minulotýždňovej návštevy Slovenskej republiky.

Na spracovanie projektu mali študenti k dispozícii 48 hodín, počas ktorých oslovili viacero osobností z oblasti kultúry, politiky a duchovného života na spoluprácu. „Po prihlásení uvidíte pápežove myšlienky uvedené do praxe skrze raňajky s bezdomovcami z Útulku sv. Lujzy de Marillac v Bratislave, pozriete si krátky film nesúci myšlienku ,nezostarnúť mladý‘ alebo si vypočujete slová redaktorky a rehoľnej sestry Hermany Matlákovej, ktorá v podcaste porozprávala o svojich dojmoch z vedenia mediálneho tímu počas návštevy pápeža. Svoju podporu študentom vyjadril aj predseda vlády Eduard Heger (OĽaNO),“ uviedla pre Tlačovú agentúru Slovenskej republiky Michaela Sotáková, jedna zo študentiek Kolégia Antona Neuwirtha.

Podľa študentov Kolégia je cieľom tohto projektu nechať doznieť pápežove slová a dostať ich k čo najväčšiemu počtu ľudí prostredníctvom rôznorodých foriem. Séria newsletterov, ktorú vytvorili, má názov RePope. Ich rozposielanie sa začalo 19. septembra a odosielané budú každý druhý deň. Ľudia sa môžu na odber prihlásiť na sociálnych sieťach na profile projektu RePope.

Šéf Svetovej zdravotníckej organizácie bude rokovať s Talibanom

Generálny riaditeľ Svetovej zdravotníckej organizácie Tedros Adhanom Ghebreyesus pricestoval do Kábulu, aby sa tam stretol s predstaviteľmi vedenia extrémistického hnutia Taliban a rokoval s nimi o stave tamojšieho štátneho zdravotníctva. Informoval o tom portál India News Republic.

Ako Ghebreyesus informoval prostredníctvom svojho účtu na sociálnej sieti Twitter, počas návštevy v Afganistane ho sprevádza Ahmed Al Mandhari, regionálny riaditeľ Svetovej zdravotníckej organizácie pre východné Stredomorie.

Šéf Svetovej zdravotníckej organizácie vo svojom tweete napísal, že ochrana zdravia afganského ľudu je pre Svetovú zdravotnícku organizáciu najvyššou prioritou. Dodal, že v Afganistane navštívi niekoľko zdravotníckych zariadení.

Keď Taliban prevzal vládu nad Afganistanom, zdravotný systém tejto krajiny začal mať problémy. Môže za to pozastavenie pomoci zo zahraničia.

Očakáva sa, že Ghebreyesus bude s predstaviteľmi Kábulu rokovať o možnostiach opätovného spustenia pomoci Svetovej banky afganskému zdravotníctvu, ktorá bola pozastavená, uviedla tlačová agentúra TOLO.

Začiatkom tohto mesiaca sa Svetová zdravotnícka organizácia vyjadrila, že stovkám zdravotníckych zariadení v Afganistane bezprostredne hrozí zatvorenie, pretože západní darcovia, ktorí im finančne pomáhajú, majú zákaz rokovať s novým afganským vedením.

Regionálny riaditeľ Svetovej zdravotníckej organizácie pre mimoriadne situácie Rick Brennan agentúre Reuters nedávno povedal, že v Afganistane budú musieť v krátkom čase zatvoriť asi 90 percent zo všetkých 2300 zdravotníckych zariadení.

Svetová zdravotnícka organizácia sa pokúša tento výpadok kompenzovať poskytnutím dodávok, vybavenia a financií pre 500 zdravotných stredísk, dodal Brennan.

Belgicko vyvesilo mierové vlajky. Na svojom území nechce atómové zbrane

Dvadsiateho prvého septembra, na Medzinárodný deň mieru, vyvesilo dokopy 112 belgických miest a obcí na budovy patriace mestám mierovú vlajku. Cieľom tejto akcie bolo upozorniť na snahy, aby sa Belgicko stalo krajinou bez jadrových zbraní na svojom území. Informovala o tom Tlačová agentúra Slovenskej republiky.

Toto podujatie iniciovala belgická nezisková organizácia Národná koordinácia akcií za mier a demokraciu (CNAPD).

Podľa vyhlásenia CNAPD sa 21. septembra začal týždeň, počas ktorého sa uskutoční viacero belgických a európskych podujatí, ktoré budú zamerané na zvýšenie informovanosti o jadrovom odzbrojení.

CNAPD situáciu opísala takto: „Jadrové zbrane by pri svojom použití spôsobili katastrofické a nezvratné humanitárne a environmentálne dôsledky, trvajúce desaťročia a prekračujúce geografické hranice štátov. Dnes je na povrchu Zeme nasadených viac ako 13-tisíc jadrových zbraní.“

Belgickí mieroví aktivisti ešte pripomenuli, že jadrové veľmoci v roku 2020 investovali do svojho jadrového arzenálu financie v rekordnej výške 72,9 miliardy amerických dolárov, čím porušili svoje povinnosti a záväzky v oblasti jadrového odzbrojenia zakotvené v Zmluve o nešírení jadrových zbraní (NPT). Túto zmluvu v minulosti podpísalo 189 krajín sveta, z ktorých päť vlastní jadrové zbrane.

Podľa aktivistov z CNAPD sa na území Belgicka ešte stále nachádzajú americké jadrové zbrane, a to na vojenskej základni Kleine Brogel pri meste Hasselt. Táto základňa je najväčšou jednotkou belgickej obrany.

Organizácia o týchto zbraniach pripomenula: „V rokoch 2022 až 2024 budú nahradené novými, menšími a ľahšie použiteľnými bombami. A to všetko bez akejkoľvek demokratickej debaty.“

Týždeň zvyšovania povedomia a mobilizácie verejnosti sa skončí 26. septembra, čiže v deň, ktorý OSN vyhlásila za Medzinárodný deň za úplné odstránenie jadrových zbraní. Priamo pred vojenskú základňu Kleine Brogel sa protestne vydá niekoľko desiatok belgických cyklistov, pripoja sa k nim aj nemeckí a holandskí cyklisti z obcí okolo leteckých základní Büchel v Nemecku a Volkel v Holandsku. Na týchto základniach sú takisto uložené atómové bomby.