Rodina je priestor bohatý na špecifické vzťahy. Vzniká na základe prirodzenej potreby každej ženy a každého muža dávať a prijímať lásku. Ak iné útvary v spoločnosti vystačia na reguláciu vzťahov s úctou, korektnosťou, solidaritou, spoluprácou, rodina vzniká a potrebuje fungovať na vzťahu lásky. Láska v rodine v sebe obsahuje vzájomnú zodpovednosť, spolupatričnosť. Láska je podstatou a princípom rodinného života. Bez lásky rodina nedokáže normálne fungovať.
Vzťah muža a ženy je prameňom ďalších vzťahov. Podstatou a špecifikom ich manželského (partnerského) vzťahu je výlučnosť a trvalosť. Tieto atribúty dávajú vzťahu krásu rôznych prejavov lásky a ľudskej sexuality a schopnosť uniesť i veľké záťaže. Nové módne, kvázirodinné formy spolužitia iba viac alebo menej simulujú tieto dve vlastnosti manželského vzťahu muža a ženy.
Podstatou rodičovského vzťahu je odovzdávanie života, zodpovednosť za fyzický, duchovný a sociálny rozmer rastu a rozvoja detí. Pre dieťa je veľmi potrebné, aby ho rodičia boli schopní prijať také, aké je. Špecifikom rodičovského vzťahu je, že je jedinečným prameňom základnej životnej dôvery a zmyslu života pre dieťa a vytvára priestor na rozvoj identity jeho osobnosti. Pre zdravý rozvoj osobnosti dieťaťa je potrebný dobrý vzájomný vzťah medzi rodičmi, nielen láskyplný vzťah k dieťaťu.
Rodina sa navonok zviditeľňuje cez svojich jednotlivých členov a cez nich významne ovplyvňuje humánnu kvalitu spoločnosti. V trojgeneračnej (nukleárnej) rodine sa obohacuje sieť vzťahov o vzťahy medzigeneračné, súrodenecké a príbuzenské. Vzťahy vzájomnej lásky, spolupráce, spoločnej zodpovednosti, ktoré budujú medzi sebou rodičia, manželia, sú pre ich deti modelom ich vlastnej rodovej identity a modelom ich budúcej rodiny. Deti potrebujú prijatie zo strany rodičov ako podmienku sebadôvery a sebaúcty. Prirodzená autorita rodičov je najúčinnejším mostom na odovzdávanie duchovných a kultúrnych hodnôt deťom, na budovanie ich vnútornej osobnostnej rovnováhy, zručností v ich sociálnej komunikácii. Trvalý dialóg s rodičmi je pre mladých ľudí základom ich osobnostnej formácie a socializácie, motívom na poznávanie, pochopenie a účasť na pretváraní vonkajšieho sveta. Pre rodičov je to šanca dozrievať na tolerantné a empatické osobnosti, čo si dokážu vážiť slobodu a hodnoty druhých ľudí.
Prítomnosť seniorov v rodine je školou života a solidarity pre mladých, je zdrojom zmysluplnosti staroby a silou na znášanie jej tienistých stránok.
Toto bohatstvo vzťahov a láskyplný spôsob ich prežívania robí z rodiny prameň tvorivého, ľudského potenciálu, ktorý je povolaný čo najúčinnejšie usporadúvať a využívať výrobné sily a zdroje prírody v rámci spoločnosti. Osobnosti formované a socializované v prostredí zdravej rodiny sú nádejou na vznik sociálneho kapitálu, ktorý vzniká na vzťahoch dôvery a spolupráce v sieti spoločenskej organizácie.
Ak niektoré rodiny zlyhávajú vo svojich vnútrorodinných vzťahoch a funkciách, neznamená to len ochudobnenie ich členov, ale celej spoločnosti o spomenuté rozvojové efekty. Vždy to znamená dodatočnú záťaž pre spoločnosť, ktorá musí chýbajúce efekty nejakým spôsobom kompenzovať a postarať sa o problémových ľudí, ktorí prichádzajú z problémových rodín.
Po vzťahoch vlastných vzťahovo zdravej rodine prirodzene túžia všetci členovia rodiny. O tom hovoria sny detí z detských domovov a odborníci v oblasti detskej a vývinovej psychológie, výskumy hodnotových orientácií a životných plánov mladých ľudí, rozvodové archívy, výpovede starkých v zariadeniach sociálnej starostlivosti.
Ak sa vám článok páčil, zdieľajte ho svojim priateľom a známym na sociálnych sieťach.