Pri príležitosti 55. svetového dňa spoločenských komunikačných prostriedkov, ktorý sa tento rok slávil v nedeľu 16. mája, si pápež František pripomenul Manuela Lozana Garrida, prvého blahoslaveného laického novinára.
„Otvor s prekvapením oči pre to, čo vidíš, a dovoľ, aby sa tvoje ruky naplnili čerstvou miazgou; aby tí druhí, keď ťa budú čítať, dotkli sa rukou pulzujúceho zázraku života.“ Tieto slová Manuela Lozana Garrida, prvého blahoslaveného laického novinára, pripomína pápež František hneď v úvode posolstva k 55. svetovému dňu spoločenských komunikačných prostriedkov, ktorý sa tohto roku slávil v nedeľu 16. mája.
Otvor s prekvapením oči pre to, čo vidíš, a dovoľ, aby sa tvoje ruky naplnili čerstvou miazgou; aby tí druhí, keď ťa budú čítať, dotkli sa rukou pulzujúceho zázraku života.
„Zvedavosť“, „otvorenosť“, „vášeň“ sú vlastnosti, ktoré pápež vyzdvihuje u tých, ktorí sa zaoberajú informáciami, a vystríha pred vybočením z povolania, keď už nedokáže „zachytiť pravdu vecí a konkrétny život ľudí“. „Všetci sme zodpovední za komunikáciu, ktorú vytvárame, za informácie, ktoré poskytujeme, za spoločnú kontrolu pri falošných správach a ich demaskovaní,“ pripomína pápež. Všetci sme povolaní byť svedkami pravdy: ísť, vidieť a podeliť sa s inými.
Blahoslavený Lozano Garrido vo svojich spisoch vyzýva novinárov, aby „vždy dali zažiariť hviezde Pravdy“, ktorú stotožňuje s postavou Krista. Ježiša vníma ako paradigmu komunikácie, pričom prepája správy a radostnú zvesť evanjelia.
„Misionár písacieho stroja“ s otvoreným, radostným a optimistickým charakterom. Manuel Lozano Garrido sa narodil v španielskom meste Linares 9. augusta 1920 vo veľmi nábožnej a dobre situovanej rodine. Bol piaty z ôsmich detí a už ako chlapec vstúpil do Katolíckej akcie (Azione Cattolica). Toto rozhodnutie výrazne poznačilo jeho život, až sa stal svedkom viery aj vo svojom povolaní.
Ako tínedžer zažil drámu španielskej občianskej vojny, počas ktorej prišiel o svojho staršieho brata. Mal iba šestnásť rokov, keď na seba vzal úlohu v tajnosti a za cenu vlastného života prinášať prijímanie prenasledovaným kresťanom. V osemnástich bol zatknutý za to, že bol „príliš praktizujúcim kresťanom“, a tak strávil noc Veľkého štvrtka vo svojej cele a adoroval Eucharistiu, ktorú si so sebou stihol zobrať. Eucharistia vždy bola zdrojom a vrcholom jeho spirituality. Ku koncu vojny sa uňho začali objavovať prvé príznaky spondylitídy, degeneratívneho ochorenia, pre ktoré musel prežiť dvadsaťosem rokov na invalidnom vozíku. Ani choroba však neuhasila jeho nadšenie, lásku k životu a chuť písať, aby mohol odovzdávať vieru.
Svoje povolanie novinára prežíval ako apoštolát, ktorý uskutočňoval prostredníctvom tlače.
Svoje povolanie novinára prežíval ako apoštolát, ktorý uskutočňoval prostredníctvom tlače. Práca mu umožňovala zostať v kontakte so svetom a ponúknuť svoje schopnosti do služby kresťanskej vízie života. Manuel veľmi pozorne vnímal problémy svojej doby. Ako riešenie navrhoval predovšetkým sociálnu náuku Cirkvi. Napísal deväť kníh o duchovnosti a mnoho článkov pre rôzne publikácie, v ktorých vydával svedectvo o svojej viere. Pokiaľ mu to choroba dovoľovala, používal písací stroj. Keď prišiel o zrak, diktoval texty svojej sestre.
Vytvoril tiež „desatoro novinára“, v ktorom odporúčal pracovníkom tlačených médií „čestnosť a otvorenosť“, „pripravovať chlieb čistých informácií so soľou štýlu a kvasom večnosti“ a ponúkať „dobré jedlo priezračného života a nádeje“.
Založil tiež dielo Sinaj, ktorým sa rozhodol podporiť prácu novinárov. Združenie Sinaj sa skladá zo skupín, pričom každú tvorí dvanásť osôb so zdravotným znevýhodnením a jedna klauzúrna kláštorná komunita. Každá skupina si duchovne „adoptuje“ novinárov alebo redaktorov a duchovne ich podporuje, aby vedeli svoju prácu upriamovať na pravdu a dobro.
Manuel je učiteľ a svedok laického poslania novinárov. Do centra rozprávania stavia človeka, je si istý, že v každej historickej udalosti možno nájsť stopy Dobra, pretože – ako tvrdí – Ježiš nás „naučil nikdy nespúšťať oči z toho, čo nás obklopuje, aby sme hlbšie spoznávali realitu, rozjímali o nej a vášnivo ju milovali“.
Zdroj: www.cittanuova.it
Ak sa vám článok páčil, zdieľajte ho svojim priateľom a známym na sociálnych sieťach.