Rok je len čas, ktorý plynie

Začal sa ďalší rok. Všetci dúfame, že nám prinesie viac zdravia, pokoja a bratskej ústretovosti.

Práve tieto dni som ako väčšina z nás chystala v kuchyni nejaké tie dobroty a jedno z detí mi pomáhalo. Spolu nám to išlo ľahšie. Počúvala som správy, no syn po mojom boku chcel niečo iné. Prepla som teda stanicu a z rozhlasu nám nečakane zaznela zvučka rozprávky. Hoci už nemám malé deti, upokojujúci hlas a monotónna práca, ktorú sme práve vykonávali, nás vtiahla do sveta fantázie.

Bol to príbeh o Novom roku. Chlapček túžil, aby mu priniesol šťastie, lásku i bohatstvo, no na svojej dlhej púti za rokom sa dozvedel niečo neslýchané: rok nemá pre nás nič, je to len čas, ktorý plynie. Všetko, čo prežijeme, je buď dané, alebo sme si toho sami tvorcami – svojou prácou, postojom, presvedčením, myšlienkami…

Priania do nového roku nemôžu chýbať, sú prejavom nádeje a žičlivosti, no málokedy si uvedomíme, že hoci nie všetko, mnohé závisí od nás. Práve náročné obdobie dlho trvajúcej pandémie, ktoré skúša našu trpezlivosť a odolnosť, so sebou prináša mnohé výzvy. Dodržiavanie nariadených pravidiel, izoláciu spojenú s veľkým odriekaním môžeme vnímať aj ako prejav solidarity, bratskosti, tolerancie a vzájomného rešpektu.

Len ak máme mier v duši, sme schopní vytvárať si v mysli i v živote priestor pre blížnych.

A závisia len od nás. Dalo by sa povedať, že by sa mali stať našimi predsavzatiami. Na rozdiel od ostatných stvorení sme obdarovaní rozumom, schopnosťou rozlišovať. Aj výber informácií a formovanie nášho úsudku má preto veľký dosah na to, ako bude nasledujúci rok vyzerať.

Žijem v Taliansku, kde slovo lockdown má aj v tejto dobe tie najťažšie podoby. Nezastaviteľné počty mŕtvych a kolísajúce čísla nakazených a hospitalizovaných mnohých z nás však držia v bdelosti. Nechceme opäť zažiť drámu z jari.

Zvládneme veľa, ba dokonca si myslím, že nás odriekanie a samota môžu i mnohému naučiť. Pápež František prvý deň roka vo svojom posolstve k Svetovému dňu pokoja hovoril o „kultúre starostlivosti ako ceste budovania pokoja“. Len ak máme mier v duši, sme schopní vytvárať si v mysli i v živote priestor pre blížnych. Každé slovo pápeža je akoby predĺžením ideí jeho nedávnej encykliky Fratelli tutti. Neustále nás nabáda k novej mentalite, ktorá môže skoncovať s ľahostajnosťou a vyraďovaním tých najzraniteľnejších.

Istí naši priatelia prevádzkujú kongresové centrum. V čase pandémie je už celé mesiace zatvorené, a tak sa snažia udržať nad hladinou výdajom jedla. Aby sme ich podporili, rozhodli sme sa objednať si na jeden zo sviatočných dní kompletné menu. „Nemôžeme myslieť len na seba,“ ozval sa jeden z nás.

Zvládneme veľa, ba dokonca si myslím, že nás odriekanie a samota môžu i mnohému naučiť.

Pohla nás láska, a tak sme rovnaké jedlo objednali aj pre chudobnú rodinu Rumunov, ktorých často vídame pred obchodom. S jedlom a fľašou dobrého vína sme im zapriali šťastné a veselé. Dojatie v očiach mladej ženy bolo pre nás tým najväčším darom. Hoci sme zostali sami, ďaleko od príbuzných a bez možnosti stretávať sa aj s priateľmi, siahli sme si na podstatu Vianoc. Jedna rodina, starí rodičia, deti i vnúčatá, sa nasýtila a uprostred blahobytu ostatných pocítila lásku.

Poprajme si teda do prichádzajúceho nového roku pokoj, úctu a zodpovednosť voči druhým a vnímavé srdce pre potreby blížnych. Nečakajme však pasívne na dary zhora a neprepadnime prázdnym slovám či očakávaniam zo strany roka. Ten má ruky prázdne, no tie naše sa môžu napĺňať vedomými skutkami lásky. Isteže, na udržanie vnútorného pokoja samotné ľudské sily neraz nestačia. No máme Otca, ktorý, ak ho s dôverou prosíme, môže doplniť to, na čo sami nemáme.