Prinášame vám výber udalostí, ktoré ukazujú, že kroky k dialógu sú možné. V dnešnom podcaste sa dozviete:

– Situácia s individuálnou pastoráciou vyzerá podľa predsedu Konferencie biskupov Slovenska sľubne

– Slovensko sa zúčastnilo summitu, na ktorom sa Európa dohodla na pomoci s vakcináciou

– Veľký zelený múr uprostred Afriky, ktorý má zabrániť katastrofe, získal svetovú finančnú podporu

– Očkovací pas na voľný pohyb je takmer tu. Europoslanci ho urýchlene schválili

Situácia s individuálnou pastoráciou vyzerá podľa predsedu Konferencie biskupov Slovenska sľubne

Predseda Konferencie biskupov Slovenska Stanislav Zvolenský uviedol, že sa v ňom prebrala nádej ohľadom otázky individuálnej pastorácie veriacich v období pandémie. Ako informovala Tlačová agentúra Slovenskej republiky, nádej v ňom podľa jeho vlastných slov vzbudila ochota diskutovať o tomto probléme, ktorú pocítil zo strany povereného ministra zdravotníctva Eduarda Hegera.

„Samozrejme, dúfam, že nezostane len pri slovách, ale že aspoň individuálna pastorácia dostane na Slovensku čo najskôr legálnu garanciu a polícia prestane zatvárať naše kostoly otvorené pre súkromnú návštevu veriacich,” uviedol Zvolenský

Ocenil, že tému v diskusných reláciách otvoril predseda Národnej rady Slovenskej republiky Boris Kollár.

Ku koncu marca predseda Konferencie biskupov napísal otvorený list, v ktorom otvorene kritizoval prístup vlády k požiadavkám Cirkvi.

„Výkonná moc v krajine obmedzila náboženskú slobodu neprimeraným spôsobom. Kým lekári a vedci v konzíliách majú pre legitímne prejavy náboženskej slobody aj vo výnimočnom stave pochopenie, tieto sa pravdepodobne stali predmetom na výmenu pri politických súbojoch… Ignorovanie zásadných požiadaviek Cirkvi sa však stalo neudržateľné. Je zbytočné rozoberať, pod akým tlakom sme celé mesiace – od ľudí, ktorí si žiadajú aspoň najzákladnejšiu duchovnú starostlivosť. Takú, ktorá sa jednoducho nedá poskytnúť cez televízor. Tíšime, upokojujeme, zmierňujeme, kde sa dá…

Nesieme zodpovednosť za veriacich a nechceme dopustiť, aby ich ohrozilo brachiálne vynútenie obmedzení. Dôrazne však nesúhlasíme s nadmerným zasahovaním štátu do náboženského života v krajine a sme presvedčení, že dochádza k neadekvátnemu obmedzeniu náboženskej slobody, ktorá má byť – v príslušnej miere – rešpektovaná aj vo výnimočnom stave. Chceli sme sa vyhnúť sporom a dúfali sme v ústretovosť štátu,“ uvádza sa v liste.

Slovensko sa zúčastnilo summitu, na ktorom sa Európa dohodla na pomoci s vakcináciou

Slovenský premiér Igor Matovič počas dvojdňového európskeho summitu informoval o tom, že lídri krajín sa dohodli na hľadaní riešení pre členské štáty, ktoré sú postihnuté výpadkami vakcín proti ochoreniu COVID-19. Informovala o tom Tlačová agentúra Slovenskej republiky.

Hlavnou témou rokovaní zástupcov členských krajín Európskej únie bola pandémia koronavírusu, najmä problémy s vakcináciou.

Premiér Slovenskej republiky uviedol: „Čelíme porušeniam dodávateľských zmlúv zo strany farmaceutických spoločností, pre ktoré sa rozdiely v podiele zaočkovaných občanov medzi členskými štátmi stále viac prehlbujú. A to aj v závislosti od toho, ako si krajiny vyskladali svoje portfólia vakcín. Získali sme na summite podporu pre nájdenie riešenia pre členské štáty, ktoré sú najviac postihnuté výpadkami dodávok vakcín. Medzi také patrí aj Slovensko.“

Ďalšiu prácu na plánovaní konečnej verzie korekčného mechanizmu lídri krajín prenechali Výboru stálych predstaviteľov v Bruseli, čo je výbor zložený z veľvyslancov jednotlivých štátov.

Premiéri a prezidenti európskych krajín podľa premiéra Matoviča podporili aktivitu Európskej komisie, ktorá chce pomocou svojich nástrojov obmedziť export vakcín vyrobených v krajinách Európskej únie do krajín, kde je miera zaočkovania vyššia ako v krajinách Európskej únie.

Súčasťou summitu bolo aj vystúpenie amerického prezidenta Joea Bidena. Rozprával o perspektívnosti spolupráce medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi americkými. Naposledy sa takéto stretnutie konalo pred 11 rokmi, keď sa európski lídri stretli s Barackom Obamom.

„Slovenská republika oceňuje záväzok USA k návratu do sveta, ktorý je založený na multilateralizme. Transatlantická spolupráca je kľúčová pri riešení erózie demokracie či v boji proti klimatickým zmenám. Spoluprácu však treba rovnako rozvíjať aj pri výrobe a distribúcii vakcín,” povedal premiér.

Lídri Európske únie počas summitu ocenili aj pozitívne signály z Turecka, súvisiace so zmiernením napätia v oblasti východného Stredomoria.

Veľký zelený múr uprostred Afriky, ktorý má zabrániť katastrofe, získal svetovú finančnú podporu

Televízia CNN informovala o zaujímavom pláne, s ktorým Africká únia prišla už v roku 2007, no až teraz naň získala dostatočnú finančnú podporu.

Ide o koncept zeleného pásu uprostred Afriky, ktorý by dokázal zabrániť katastrofe ohrozujúcej živobytie veľkého množstva ľudí.

Veľkosť Sahary, najväčšej púšte sveta, sa v priebehu posledného storočia zväčšila až o desatinu a v súčasnosti zasahuje do územia jedenástich krajín. Najviac postihnutou oblasťou je región Sahel. Ide o polosuchý región, ktorý slúži ako „nárazníková zóna“ medzi púšťou a menej nehostinným prostredím.

Zväčšovanie Sahary poškodilo región Sahel vo viacerých ohľadoch. V oblasti sa znížilo množstvo vody, zredukoval sa podiel vegetácie a zhoršila sa kvalita pôdy, od ktorej závisí život približne 135 miliónov ľudí.

Africká únia o probléme rozširujúcej sa Sahary vedela už dlho a v roku 2007 prišla s nápadom, ktorý by mohol situáciu aspoň čiastočne vyriešiť. Pod Saharou sa mal postaviť Veľký zelený múr zo stromov, trávnatých porastov a iných rastlín. Ambiciózne dielo malo mať dĺžku 8000 kilometrov dlhé a šírku 15 kilometrov.

Tamojšie vlády však nemali dostatok financií na realizáciu projektu. Zmena prišla v roku 2021, keď do oblasti dorazila finančná injekcia vo výške 14 miliárd dolárov od Francúzska, Svetovej banky a ďalších darcov. Suma pokryje takmer polovicu predpokladaných nákladov.

„Trvalo nám desať rokov, kým sme krajiny nasmerovali do našej stratégie. Teraz však už máme základy, videli sme, čo nefungovalo a čo sa osvedčilo, a sme na ceste dosiahnuť náš cieľ,” uviedol Elvis Paul Tnagem, koordinátor projektu.

Očkovací pas na voľný pohyb je takmer tu. Europoslanci ho urýchlene schválili

Poslanci Európskeho parlamentu sa podľa Tlačovej agentúry Slovenskej republiky dohodli na tom, že urýchlia legislatívne schvaľovanie digitálneho zeleného pasu, ktorý je známy aj ako COVID pas. Ten by mal najneskôr najneskôr do konca júna zabezpečiť voľný a bezpečný pohyb občanov medzi krajinami Európskej únie.

Aplikáciu článku 163 rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu, ktorý umožňuje rýchlejšiu kontrolu návrhov vytvorených Európskou komisiou, podporilo v hlasovaní 468 poslancov a 203 poslancov bolo proti.

Pred hlasovaním prebehla rozprava, ktorá potvrdila, že väčšina poslancov podporuje rýchle zavedenie takéhoto dokladu. S návrhom prišla Európska komisia v polovici marca tohto roka. Doklad opisuje ako elektronický alebo papierový preukaz, ktorý obsahuje informáciu o tom, že jeho vlastník bol zaočkovaný proti ochoreniu COVID-19, má negatívny výsledok testu na toto ochorenie alebo sa z neho zotavil.

Počas rozpravy bola zdôraznená aj potreba zachovať ochranu osobných údajov nositeľov takéhoto preukazu a zároveň zabrániť neopodstatnenej diskriminácii nezaočkovaných osôb.

V apríli bude Európsky parlament o tejto téme rokovať s Radou Európskej únie.