Chiara je považovaná za svätú. Ona sa považuje za bláznivú. Tieto príbehy potvrdzujú oboje!
Chiara Amirante, zakladateľka komunity Nove horizonty, sa raz okolo tretej v noci vracala sama na motorke domov, keď ju na jednom ťahu ktosi za volantom dodávky začal prenasledovať a vytláčať z cesty.
Chiara spomína: „Zbadala som silného muža, ktorý vo svojom pohľade dával tušiť všetko možné, len nič dobré… V tom momente som mala skutočne strach! Skúšala som sa stratiť, ale dodávka bola rýchlejšia a nedokázala som sa jej striasť. V určitej chvíli som sa mu pokúsila postaviť tvárou v tvár, zastavila som sa a opýtala som sa ho: ,Hľadáš niečo?‘ A on s ironickým hlasom pripomínajúcim všetko iné, len nie dôveru, odpovedal: ,Hej, čo si myslíš, čo asi hľadám? Hádaj…?!‘ Znova som sa dala na útek. Predstierala som, že neberiem do úvahy to, čo povedal. Hlavou mi prebleslo, že bolo skutočne šialené ísť v noci von a dúfať, že sa nič nestane...“
Chiara sa začala modliť a prosiť o ochranu. Pospevovala si nahlas duchovné piesne, aby si dodala sily. Hovorí: „V tom momente sa tento pochybný ,típek‘ znova priblížil, aby ma definitívne zablokoval. Vtedy som mu povedala: ,Pozri, ak som to dobre pochopila, na to, čo ty hľadáš, si nenašiel vhodnú osobu, pretože ja som zasvätila svoj život Bohu.‘“
Chiara spomína, že nikdy nezabudne na výraz jeho tváre. Ako keby dostal poriadnu päsťou a počul tu najneuveriteľnejšiu správu z vesmíru.
„Neviem povedať, čo sa mu v tej chvíli stalo, ale odstavil dodávku a odpovedal mi: ,Pochopil som dobre?‘ ,Áno, áno, zasvätila som svoj život Bohu.‘ Celý prekvapený neveriacky kýval hlavou. Potom som odišla a on ma znova nasledoval, zišiel z dodávky so zdvihnutými rukami, akoby chcel ukázať, že je neozbrojený a že sa nemám čoho báť.
,Áno, áno, zasvätila som svoj život Bohu.‘
Povedal mi: ,Prosím, zastav sa na chvíľu. Prisahám, že ti neublížim.‘ Zastavila som sa a on zajakavo pokračoval: ,Prepáč, mal som s tebou hrozné úmysly. Odpusť mi. Skutočne si zasvätila svoj život Bohu? Ako je to možné? Také pekné dievča ako ty… Naozaj tomu nemôžem uveriť!‘ Dali sme sa do rozhovoru v noci v strede cesty a videla som, že Pán ma veľmi účinne chráni tým najneuveriteľnejším spôsobom, aký sa dá len predstaviť. Aj vtedy sa mi to podarilo vďaka Bohu a vyšla som z toho zdravá a navyše s ,vlkom‘, ktorý sa nečakane a neuveriteľne zmenil na ,baránka‘,“ spomína Chiara.
O niekoľko týždňov sa jej prihodila ďalšia udalosť, ktorá ňou hlboko otriasla. Mirko bol mladík, ktorého viac ráz stretla na stanici a ktorý jej vyrozprával celý svoj životný príbeh. Prosil Chiaru o pomoc, aby sa dostal z drogovej závislosti. Ona sa informovala v štátnej správe v organizácii, ktorá sa venuje závislým, ale bol tam poradovník, kde sa čakalo mesiace. V ten večer prišla na stanicu preto, aby priniesla Mirkovi dobrú novinu, že našla jednu možnosť.
Hovorí: „Keď ma zbadal, celý natešený mi bežal oproti a objal ma. Nemala som ani čas povedať mu, že som našla jednu komunitu, keď sa tam zrazu objavilo dievča, ktoré vyzeralo ako ľudská šelma. Táto dievčina začala preklínať, vrieskať a hádzať vozík na batožinu o múr. Mirko na mňa pozrel plný úzkosti a povedal mi: „Nemôžem ti to teraz vysvetliť, musím ísť.“ Vybral sa k tomu dievčaťu a ona ho častovala hroznými výrazmi a vrieskala ako blázon.“
Medzitým Chiara spozorovala, že neďaleko leží na zemi nejaký chlapec, ktorý sa predávkoval, a tak mu išla pomôcť.
Chiara hovorí: „Vo chvíli, keď som sa rozhodla pomôcť mu, som znova zbadala to dievča, ktoré bolo tak veľmi nahnevané na Mirka, ako sa na mňa chystá vrhnúť s nožom v ruke. Uvedomila som si, že je so mnou koniec, pretože sa na mňa hodila s nožom a mierila mi na krk. Vtom ju však zachytil jeden silný chlapík a ťahal ju preč.
Pre Chiaru bolo veľkým prekvapením, že aj v tom pekle mala „anjelov strážnych“.
Ona sa hádzala a vrieskala po mne: ,Keď ťa ešte raz uvidím, roztrhám ťa, podrežem ťa ako psa. Nikdy sa tu už neukáž, lebo ťa zabijem.‘ S očami podliatymi krvou ďalej vrieskala a vyhrážala sa mi s nožom v ruke. Po chvíli sa Mirko vrátil, aby mi vysvetlil, že to bolo jeho dievča. Zobrala niekoľko liekov a zapila ich alkoholom, a z toho jej potom ,preskočilo‘. Mirko mi neskôr vysvetlil, že to všetko bolo zo žiarlivosti.“
Medzičasom Chiara odhalila neuveriteľnú vec. Ten silný chlapík, čo včas zasiahol a zachránil jej život, patril k prisluhovačom jedného z miestnych bossov, ktorý dal za úlohu svojim podriadeným chrániť ju. Toto nezvyčajné nariadenie bolo vydané kvôli tomu, že si všimli Chiarine aktivity pre tých, čo boli nenávidení a všetkými odstrkovaní. Jednoducho si ju obľúbili. Pre Chiaru bolo veľkým prekvapením, že aj v tom pekle mala „anjelov strážnych“ a to paradoxne práve medzi zločincami…
Keď sa Chiara vrátila domov, premietala si tu otrasnú noc a hovorila si: „Aj opatrnosť je čnosť. Možno to preháňam… pri dvoch príležitostiach som sa zachránila o vlások. Potom som si spomenula na Ježišove slová: ,Toto je moje prikázanie: milujte sa tak, ako som ja miloval vás. Nikto nemá väčšej lásky ako ten, kto položí život za svojich priateľov.‘ Zistila som, že láska je silnejšia ako strach zo smrti.
Zistila som, že láska je silnejšia ako strach zo smrti.
Ježiš sa pre lásku ku mne rozhodol zomrieť a pozval ma milovať tak ako on. Prelial svoju krv pre lásku ku mne, a tak som sa chcela do toho vložiť celá aj ja, aby som žila radikálne podľa evanjelia. Pomyslela som si, že aj keby ma to malo stáť život a skončila by som dobodaná na smrť, stálo by to za to. Išlo by o krv preliatu pre spásu týchto mladých ľudí, ako odpoveď na Ježišovu lásku.“
Chiara tvrdí: „To, čo som urobila, nebola sama osebe nerozvážnosť, ale jedna ,svätá‘ ľahkovážnosť, ktorá sa vtlačila do môjho srdca pri pohľade na môjho Pána, ktorý sa nechal zohaviť, aby nás vytrhol z pekla. V tej situácii mi slzy a výkriky tých, čo sa nachádzajú v pekle už tu na zemi, tak silne vnikli do hĺbky duše, že som ani pred nebezpečenstvom smrti nedokázala povedať: ,Vy si tam zostaňte a ja vám budem pomáhať z organizácie, do ktorej sa vy pravdepodobne nikdy nedostanete.‘“
V centre, kde Chiara pracovala, bolo potrebných šesť mesiacov so sprevádzaním príbuzných pred vstupom do jednej z komunít. Išlo o nedosiahnuteľný pobyt pre väčšinu tých mladých ľudí, ktorých stretávala.
Chiara čoraz nástojčivejšie cítila vo svojom vnútri Ježišovu požiadavku: „Si pripravená dať život pre týchto svojich bratov?“ Odpoveď znie: „A napriek tomu, že som sa v tú noc veľmi bála, jasne som si uvedomila, že ,ľud noci‘ sa už stal mojou novou rodinou. Ich krik zasiahol moje srdce veľmi hlboko… Nemohla som a predovšetkým som už viac nechcela stiahnuť sa.“
Ak sa vám článok páčil, zdieľajte ho svojim priateľom a známym na sociálnych sieťach.