Každý kresťan, aj každá jednotlivá rodina má svoju via crucis: choroby, úmrtia, finančné problémy, chudobu, zrady, nemorálne správanie jedného alebo druhého, nezhody s príbuznými, prírodné pohromy. Každý kresťan, každá rodina však môže na tejto bolestnej ceste upriamiť svoj pohľad na Ježiša, Boha a človeka.
XIII. zastavenie: Pána Ježiša skladajú z kríža
Mária vidí zomierať svojho Syna, Božieho Syna i svojho Syna. Vie, že je nevinný, ale vzal na seba ťarchu našich bied. Matka obetuje Syna, Syn daruje Matku. Jánovi, nám.
Ježiš a Mária, rodina, ktorá na Kalvárii prežíva a trpí krajné odlúčenie. Smrť ich rozdeľuje, alebo aspoň sa zdá, že ich rozdeľuje, matku a syna spojených súčasne nepredstaviteľným ľudským i božským putom. Z lásky ho darujú. Obaja sa odovzdávajú do Božej vôle.
Do jazvy, ktorá sa otvorila v Máriinom srdci, vstupuje iný syn, ktorý predstavuje celé ľudstvo. A Máriina láska ku každému z nás je predĺžením tej lásky, ktorú mala voči Ježišovi. Áno, lebo v učeníkoch bude vidieť jeho tvár. A bude žiť pre nich, aby ich povzbudzovala, pomáhala im, podnecovala ich, viedla ich poznávať Božiu lásku, aby sa vo svojej slobode obracali na Otca. Čo hovoria mne, nám, našej rodine táto Matka a tento Syn na Kalvárii? Každý sa môže len s úžasom zastaviť pred touto scénou. Vytuší, že táto Matka a tento Syn tvoria pre nás jedinečný, neopakovateľný dar. Veď v nich nachádzame schopnosť rozšíriť si srdcia a otvoriť naše horizonty do vesmírnych rozmerov.
Tam, na Kalvárii, vedľa teba, Ježišu, ktorý si zomrel za nás, naše rodiny prijímajú Boží dar: dar lásky, ktorá dokáže rozšíriť náruč do nekonečna.
XIV. zastavenie: Pána Ježiša pochovávajú
Kalváriu zahaľuje hlboké ticho. Ján vo svojom evanjeliu dosvedčuje, že na Kalvárii sa nachádza záhrada, v ktorej je ešte nepoužitý hrob. Práve doň Ježišovi učeníci uložili jeho telo. Tento Ježiš, ktorého postupne spoznávali ako Boha, ktorý sa stal človekom, je tam, mŕtvola. V nepoznanej samote sa cítia stratení, nevedia,
čo robiť, ako sa správať. Nezostáva im iné len sa navzájom potešovať, dodávať jeden druhému silu, držať pevne pospolu. No práve tam vyzrieva v učeníkoch záblesk viery, spomienky na to, čo Ježiš povedal a urobil, kým bol medzi nimi, a čo vtedy pochopili len čiastočne.
Tam, v očakávaní vzkriesenia a vyliatia Ducha Svätého, začínajú byť Cirkvou. Spolu s nimi je tu Mária, Ježišova Matka, ktorú Syn zveril Jánovi. Zhromažďujú sa pospolu, s ňou a okolo nej. V očakávaní. V očakávaní, že Pán sa zjaví. Vieme, že toto telo na tretí deň bolo vzkriesené. Tak Ježiš žije naveky a sprevádza nás, on osobne, na našej pozemskej ceste, uprostred radostí i útrap. Ježišu, daj, aby sme sa navzájom milovali. Aby sme ťa znova mali medzi nami, každý deň, ako si ty sám prisľúbil: „Kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som ja medzi nimi.“
Viac o kniheAk sa vám článok páčil, zdieľajte ho svojim priateľom a známym na sociálnych sieťach.