Čo je “eucharistické spoločenstvo? Otázka sa vynára v súvislosti so sporom Ukrajinskej Pravoslávnej cirkvi s Moskovským a Konštantinopolským patriarchátom. Zo strany Moskovského patriarchátu došlo totiž voči Konštantinopolskému patriarchátu ku zrušeniu eucharistického spoločenstva.
Od prvotnej cirkvi je práve eucharistické spoločenstvo najvyšším prejavom jednoty medzi miestnymi cirkevnými komunitami. V tom čase sa šírili rôzne kristologické bludy, nesprávne náuky oproti náuke apoštolov. Aby sa zachovala jednota a čistota viery, miestni presbyteri a biskupi udeľovali sväté prijímanie, Eucharistiu, iba veriacim toho kňaza, s ktorým mali spoločnú vieru v sviatosť Eucharistie a bratské spoločenstvo. Bola to ochrana, aby najväčšie tajomstvo kresťanskej viery – prítomnosť Pána Ježiša pod spôsobmi chleba a vína, sprítomnenie jeho smrti a vzkriesenia – sa nenarušilo vplyvom nebiblických názorov.
Systematické ekumenické hnutie, ktoré vzniklo pred viac ako sto rokmi, si kladie za cieľ takú jednotu vo viere, aby kresťania rôznych tradícií a rôznych spoločenstiev mohli postupne spoločne sláviť Eucharistiu. Pán Ježiš nám ju zveril pri poslednej večeri slovami: “Vezmite a jedzte: toto je moje telo.” Potom vzal kalich, vzdával vďaky a dal im ho hovoriac: “Pite z neho všetci: toto je moja krv novej zmluvy, ktorá sa vylieva za všetkých na odpustenie hriechov.” /Mt 26, 26-27/. V tomto božskom tajomstve Cirkev sprítomňuje obetu nevýslovnej lásky Ježiša na kríži na spásu všetkých ľudí. A prijala od samotného svojho počiatku Ježišov príkaz sprítomňovať Ježišovo veľkonočné tajomstvo “na jeho pamiatku” /Lk 22,19/,
Napriek napredovaniu teologických ekumenických dialógov po II. Vatikánskom koncile[1] zostáva otvorená popri iných práve téma spoločného slávenia Eucharistie. To súvisí s pretrvávajúcimi rozdielnymi názormi na Cirkev, na úrad v Cirkvi a tým aj na Eucharistiu.
Medzi kresťanskými cirkvami boli prijaté viaceré dohody /Leuenbergská Konkordia, dokument O krste, Eucharistii a službe z Limy z roku 1982, stanovisko Skupiny z Dombes o Eucharistii z roku 1988 a i./. Mnohé protestantské cirkvi a cirkevné spoločenstvá dosiahli dohody o spoločnom slávení Večere Pánovej, čo môže prispieť k prehĺbeniu ich vzájomnej jednoty , to však ešte nie je tá očakávaná jednota kresťanov, potrebná na SPOLOČNÉ SLÁVENIE Eucharistie.
Túžba po spoločenstve v Eucharistii sa prejavuje v rôznych iniciatívach, ktoré usilujú o interkomúnio /prijímanie niektorej sviatosti v inej cirkvi bez zmeny príslušnosti/.
Vo vzťahu ku Katolíckej cirkvi všetkých obradov je to iné. Tu sú rozdiely v chápaní Eucharistie podstatne hlbšie. Avšak vývoj smerom k širšiemu interkomúnio tu je a Cirkev ho aj usmerňuje. Sú to presné inštrukcie, ktoré vydáva Pápežská rada pre napomáhanie jednoty kresťanov pod názvom Direktórium na vykonávanie princípov a noriem o ekumenizme (dnes platné sú zo dňa 25.3.1993).
Interkomúnio medzi Pravoslávnou cirkvou a Katolíckou cirkvou je veľmi otvorené – sviatosť Eucharistie a sviatosť zmierenia je možno pomerne jednoducho prijímať.
Protestantskí účastníci častejšie prejavujú záujem, aby na katolíckej svätej omši mohli prijať Eucharistiu. Tento dar nie je pre nich nemožný: Direktórium stanovuje, že o tom rozhoduje miestny biskup. Na požiadanie veriaceho z protestantskej cirkvi a s vedomím jeho biskupa, za podmienky, že zdieľa katolícku vieru v Eucharistiu, a je duchovne disponovaný a pripravený prijať Kristovo Telo a že ide o “vážnu, bezprostredne naliehavú nutnosť”[2]. Táto cesta sa nevyužíva vo veľkej miere.
Ako príklad uvediem známu staršiu pani – evanjeličku. Bola vydatá za katolíka, poznala katolícku vieru o Eucharistii, lebo v nej napomáhala vyučovanie svojich detí. V pokročilom veku zatúžila po Eucharistii, ale chcela ostať a byť pochovaná ako evanjelička. Katolícky kňaz, ktorému sa zverila, veci dobre poznal a ochotne jej pomohol. V dome sociálnej starostlivosti, kde bývala, s radosťou pristupovala na prvé piatky.
Nevhodnou „skratkou“ interkomúnia je skúsenosť z Druhého ekumenického Kirchentagu v Mníchove v roku 2010. Medzi účastníkmi sa rozdávali letáčiky, kde je možno “dostať” prijímanie v katolíckom kostole. Malo to tak trocha nádych “partizánčiny”, proste nelegálneho prístupu k tomuto veľkému tajomstvu viery. Pri rozhovore s 3 tromi evanjelickými farármi na otázku, prečo u nich neslávia Večeru Pánovu každú nedeľu, keď je hlad po Ježišovom dare, odzneli takého námietky, prečo to nie je možné: Lebo “ľudia si odvykli”; “bohoslužba by trvala o 20 minút dlhšie, čo by nebolo ľuďmi priaznivo prijaté”; “časté prijímanie eucharistie povedie k prijímaniu zo zvyku a k neúcte voči Pánovmu Telu a Krvi.”
Nedávno sme sledovali vývoj diskusie v Nemeckej biskupskej konferencii, kde katolícki biskupi usilujú pre konfesionálne zmiešané manželstvá /alebo najnovšie sa používa aj názov: konfesie spájajúce manželstvá/ udeľovať výnimku a umožniť protestantskej stránke prijímať vo svätej omši Eucharistiu.[3] Sedem biskupov /z celkového počtu 27 biskupov/ s týmto návrhom “z teologických dôvodov” nesúhlasilo a tak sa preniesol spor k Svätému Otcovi do Ríma. Záverečný postoj Svätého Otca Františka k tomuto dokumentu – podľa vysielania Vatikánskeho rozhlasu v slovenskom jazyku je, že “dokument ešte nie je zrelý, Vatikán sa k tejto veci vyjadrí.” Iný prameň cituje slová pápeža Františka :”situácia nie je zrelá”.
Aká je nádej na zmenu, na pokrok k spoločnému sláveniu Eucharistie medzi kresťanmi rozdielnych tradícií ? Kardinál Kurt Koch, súčasný predseda Pápežskej rady pre napomáhanie jednoty kresťanov v súkromnom rozhovore sa vyjadril: “Môj návrh, aby zástupcovia cirkví a cirkevných spoločenstiev pracovali na Spoločnom vyhlásení k téme Eucharistia, s časovým horizontom do roku 2030, keď si kresťania v Európe spomenú na prijatie Augsburgského vyznania viery, bol prijatý veľmi pozitívne.”
Veríme v Božiu milosť a preto sa na tento úmysel treba modliť o dar Svätého Ducha pre zainteresovaných ekumenických zodpovedných predstaviteľov, aby ich viedol Boží Duch a vernosť Ježišovej túžbe po jednote jeho učeníkov.[4]
Terézia Lenczová, december 2018
[1] Pozri kniha kardinála Waltera Kaspera, v tom čase predsedu Pápežskej rady pre napomáhanie jednoty kresťanov Harvesting the Fruits of Ecumenical Dialogue – Basic Aspects of Christian Faith in Ecumenical Dialogue z roku 2009 /Žatva plodov ekumenických dialógov o základných otázkach kresťanskej viery v ekumenickom dialógu./
[2] Katolický týdeník, č. 24/2018, s.1
[3] Direktórium na vykonávanie princípov a noriem o ekumenizme (SSV 1994, ISBN 80-7162-076-9)
[4] “…Aby všetci boli jedno, ako ty, Otče, vo mne a ja v tebe, aby aj oni v nás boli jedno, aby svet uveril, že si ma ty poslal.” Jn17,21
Ak sa vám článok páčil, zdieľajte ho svojim priateľom a známym na sociálnych sieťach.