Má zmysel dnes, v dobe sociálnych sietí, vo svete sústredenom na uspokojovanie potrieb, na utilitarizmus, hovoriť ešte o priateľstve?
Niekedy povieme, že máme priateľov, no v skutočnosti sú to osoby, s ktorými nás spája politická strana alebo združenie, sú to naši kolegovia či ľudia, s ktorými trávime voľný čas a máme spoločné záujmy. Takéto vzťahy neraz zaniknú, keď sa zmenia životné situácie. A to už ani nehovoríme o tých, ktorí sa považujú za našich facebookových priateľov. V takom prípade ide často len o virtuálne priateľstvá.
Dnes, viac ako inokedy, prináša slovo „priateľstvo“ aj isté nejasnosti a používa sa na označenie tých najrôznejších vzťahov. V hĺbke srdca však všetci vnímame hodnotu „skutočného“ priateľa… Je ťažké ho nájsť, no pritom ho tak veľmi potrebujeme, pretože bez zmysluplných vzťahov môže ľudské srdce ochorieť.
Vždy sa nás osobne dotýka dramatická veta z piesne talianskeho speváka De Gregoriho: „Ja úbožiak, ja chudák! Nemám si s kým ani kávu vypiť…“ Všetci sme už asi zažili podobné chvíle, keď sme z rôznych dôvodov vo svojej blízkosti nemali ľudí, na ktorých by sme sa mohli skutočne spoľahnúť.
Niekto by sa mohol opýtať: „Nestačí, ak milujem svojho blížneho, snažím sa mu pomáhať, potešiť ho? Aký je rozdiel medzi láskou a priateľstvom?“
Priatelia sa cítia spolu dobre, pretože ich spája vzťah vzájomnosti, v ktorom zažívajú rovnosť, úctu, vernosť a pokoj.
Priateľstvo má svoje osobité črty. Hoci sme povolaní milovať všetkých, priateľstvo nemôžeme zažiť s každým; aj keby sme mali spoločné ideály, špeciálna empatia sa nerozvinie automaticky s každým človekom. Priateľstvo medzi dvoma osobami predpokladá okrem lásky so všetkými jej vlastnosťami aj istú spriaznenosť, ktorá je schopná vyvolať trvalý cit. Priatelia sa cítia spolu dobre, pretože ich spája vzťah vzájomnosti, v ktorom zažívajú rovnosť, úctu, vernosť a pokoj. Láska môže byť spôsob, ako vybudovať priateľstvo, ale to nestačí.
Vzájomnosť však nemožno nikdy vyžadovať ani si ju vynucovať, pretože ako všetky pravé vzťahy, aj priateľstvo je živené slobodou a nezištnosťou. Michel Pochet píše: „Často si o sebe myslíme, že sme nezaujatí a nič neočakávame. Ak však ten druhý nereaguje na našu (domnelú) nezištnosť, sme sklamaní a prestaneme si ho vážiť.“
Pravdou je, že ak sa v istej chvíli nerozvinie vzájomnosť, nemožno hovoriť o priateľstve.
Ďalšou zložkou, ktorá do priateľských vzťahov vháňa novú krv, je úplná absencia žiarlivosti. Skutočný priateľ nikdy nie je majetnícky, ale teší sa z radosti druhého. Sme naozaj radi, ak majú naši priatelia dobré vzťahy aj s inými osobami, ak nepozývajú vždy iba nás alebo netrávia svoj voľný čas iba s nami?
Pravé priateľstvo túži po dobre druhého, po tom, čo ho robí šťastnejším, čo mu pomáha realizovať sa. Skutočný priateľ je pripravený rešpektovať aj tie rozhodnutia druhého, ktoré sú preňho azda niekedy nepochopiteľné. Rešpektovanie rozmanitosti je základným prvkom priateľského vzťahu.
Pravé priateľstvo túži po dobre druhého…
Známe príslovie „Kto nájde priateľa, nájde poklad“ nás pozýva uchovávať a pestovať priateľstvo ako dar nesmiernej hodnoty. Netreba si robiť zbytočné starosti, ale ani nenechávať veci na náhodu. Povedať „skôr či neskôr sa opäť stretneme“ jednoducho nefunguje. Je dôležité hľadať príležitosti, aby sa priateľstvo mohlo udržiavať. Vzťah medzi priateľmi sa živí práve ľudským kontaktom, podaním ruky, výmenou skúseností, bezstarostným smiechom, trpezlivým počúvaním, ale aj ochotou osušiť si navzájom slzy.
Je zrejmé, že v živote oboch môžu nastať aj veľmi náročné obdobia a bolestné situácie, môžu byť od seba vzdialení mnoho kilometrov, ktoré im neumožnia stretávať sa. V skutočných priateľoch však aj stretnutie po mnohých rokoch vyvolá úprimnú radosť, ten charakteristický pocit psychofyzickej pohody, ktorý nepodlieha zmenám.
Zakončíme toto krátke zamyslenie nezabudnuteľnými slovami svätého Augustína o priateľstve: „…plnosť osvieženia a posilu som nachádzal medzi priateľmi, s ktorými ma spájala láska k tomu, čo som miloval: rozhovory, smiech, výmenu láskavých pozorností, čítanie zaujímavých kníh, spoločne strávený čas… občasné nedorozumenia, častý súlad… Navzájom sme si boli raz učiteľmi, inokedy učeníkmi.“
Zdroj: Città Nuova
Ak sa vám článok páčil, zdieľajte ho svojim priateľom a známym na sociálnych sieťach.