Prinášame vám výber udalostí, ktoré ukazujú, že kroky k dialógu sú možné. V dnešnom podcaste sa dozviete:

– Na Slovensko prídu prvé peniaze na obnovu. Reformovať sa má zdravotníctvo aj justícia

– USA sa o svojich vzťahoch s Japonskom vyjadrili ako o „základe mieru, bezpečnosti a prosperity”

– Severná a Južná Kórea obnovili svoje priame komunikačné linky

Na Slovensko prídu prvé peniaze na obnovu. Reformovať sa má zdravotníctvo aj justícia

Na Slovensko dorazí v priebehu nasledujúcich týždňov v rámci plánu obnovy prvých 822 miliónov eur. Investované budú v oblasti zdravotníctva, školstva a justície. Na Úrade vlády Slovenskej republiky to v pondelok oznámil predseda vlády Eduard Heger. Informovala o tom Tlačová agentúra Slovenskej republiky.

„Začali sme realizovať plán obnovy a odolnosti. Ideme dať Slovensko do formy,“ povedal Heger. Pripomenul, že Slovenská republika bola jednou z prvých krajín, ktoré odovzdali svoj plán. Podľa premiérových slov bol tento plán vyhodnotený ako jeden z najkvalitnejších plánov v rámci celej Európskej únie.

Súčasťou tzv. „reformnej jesene“ bude okrem iného aj reforma zdravotníctva. Prvým krokom v nej bude optimalizácia siete nemocníc. Premiér sa vyjadril, že cieľom je zlepšiť stav zdravotníctva na Slovensku, lebo „ide o najvyššiu hodnotu mať zdravých občanov“. Staré nemocnice by podľa plánu mali byť rekonštruované, no mali by byť budované aj nové.

Minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský dúfa, že takýto krok prinesie pozitívnu zmenu nielen pre pacientov, ale aj pre zdravotníkov. Minister oceňuje to, že okrem reformy nemocničnej siete sa bude riešiť aj reforma ambulantnej siete. Zdôraznil, že žiadne nemocnice nebudú zatvorené.

Z peňazí určených na realizovanie plánu obnovy bude financovaná aj reforma justície. Vzniknúť má napríklad nová súdna mapa.

„Potrebné je urobiť zmenu v organizácii súdov, aby sme mali sudcu, ktorý je odborník,“ vysvetlila ministerka spravodlivosti Mária Kolíková. Sudcovia sa pod novým spôsobom organizácie budú špecializovať na určitú agendu. Cieľom tohto kroku je, aby každý občan dostal v čo najlepšom čase čo najlepšie vysvetlené a zdôvodnené súdne rozhodnutie.

Rezort spravodlivosti plánuje aj vznik nových samostatných správnych súdov. Ministerka poznamenala, že v súčasnosti je problém najmä pri zložitejších veciach. Plán obnovy pri riešení týchto problémov pomôže najmä z materiálneho hľadiska.

Podľa premiéra Hegera prinesú reformy pozitívne zmeny aj v oblasti riadenia vysokých škôl. Z prieskumov verejnej mienky už v minulosti vyplynulo, že práve vzdelávanie ľudia považujú za druhú najdôležitejšiu oblasť spomedzi všetkých priorít plánu obnovy.

„Je tu dopyt, aby sme mali radšej menej vysokých škôl, ale viac kvalitných. Preto odmeníme dobrovoľné spájanie vysokých škôl do väčších životaschopných celkov,“ uviedol predseda vlády na túto tému.

Reformovať by sa malo podľa premiéra aj hodnotenie a systém akreditácie vysokých škôl. „Školy budú hodnotené podľa vedeckého výkonu a uplatnenia svojich absolventov. Na základe tejto zmeny môžeme z plánu obnovy použiť peniaze na zvýšenie výkonnosti vysokých škôl – 213 miliónov eur,“ dodal.

Minister školstva, vedy, výskumu a športu Branislav Gröhling sa vyjadril, že víziou je, aby financie z plánu obnovy pomohli žiakom zo všetkých stupňov vzdelávania, od materských až po vysoké školy. Peniaze z plánu obnovy preto budú investované do regionálneho i vysokého školstva. Materské školy by mali byť rozšírené, reformovať sa bude aj obsah vzdelávania. Financie poputujú aj na digitalizáciu škôl a vzdelávanie učiteľov. Čo sa týka vysokých škôl, reformou prejde systém ich financovania.

Minister Gröhling povedal, že prvé financie z plánu obnovy už čerpajú a vyhlásené boli prvé výzvy. Prvé peniaze poputujú na projekty určené najmä pre žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia a žiakov ohrozených neúspechom v škole. Konkrétne môžu byť podporené napríklad školské kluby detí, personály materských škôl či doučovania.

USA sa o svojich vzťahoch s Japonskom vyjadrili ako o „základe mieru, bezpečnosti a prosperity“

Americký prezident Joe Biden mal príležitosť na ubezpečenie Japonska o dobrých vzťahoch medzi týmito dvomi krajinami. K zvoleniu do funkcie totiž pogratuloval novému japonskému premiérovi Fumiovi Kišidovi. Informovala o tom agentúra AFP.

Podľa amerického prezidenta je „historické partnerstvo“ medzi dvomi krajinami niečím, čo im pomôže čeliť súčasným svetovým problémom.

„Americko-japonské spojenectvo je základom mieru, bezpečnosti a prosperity v indo-pacifickom regióne a na celom svete. Teším sa na úzku spoluprácu s premiérom Kišidom pri upevňovaní našej spolupráce v nasledujúcich mesiacoch a rokoch… Toto historické partnerstvo medzi našimi dvoma demokraciami a našimi dvoma národmi bude aj naďalej zásadným prínosom, pretože spoločne pracujeme na zvládnutí výziev našej doby,“ vyhlásil Joe Biden.

Novému japonskému premiérovi vyslovili dôveru obe komory tamojšieho parlamentu. Stal sa tak nástupcom Jošihideho Sugu, ktorý v septembri po roku odstúpil zo svojej funkcie. Nový líder svetovo tretej najväčšej ekonomiky pochádza z umiernenej konzervatívnej strany s názvom Liberálnodemokratická strana (LDP), ktorá je momentálne vládnou stranou.

USA v súčasnosti považujú Japonsko za jedného zo svojich najbližších spojencov a partnerov. Podľa prieskumu agentúry Pew Research z roku 2018 je Japonsko v súčasnosti jednou z najproamerickejších krajín na svete, pričom 67 % Japoncov vníma USA priaznivo a 75 % Japoncov Američanom dôveruje, na rozdiel od 7 % v prípade Číny. S bývalými premiérmi Japonska si dobré vzťahy užíval aj bývalý americký prezident Donald Trump.

Vzťahy Spojených štátov a Japonska sa v posledných rokov zintenzívňujú najmä pre vidinu zosilňujúcej sa Číny.

Severná a Južná Kórea obnovili svoje priame komunikačné linky

Severná a Južná Kórea po prerušení, ktoré trvalo niekoľko týždňov, obnovili 4. októbra svoje priame komunikačné cezhraničné linky. Linky sú otvorené, oznámila hovorkyňa ministerstva pre zjednotenie v Soule.

Ako píše agentúra DPA, hlavnou súčasťou komunikácie medzi oboma krajinami je telefonické a faxové spojenie. Je to tak preto, že ani jedna zo strán nemá v tej druhej svoje veľvyslanectvo.

Predstavitelia oboch krajín sa po obnovení komunikačných kanálov telefonicky spojili po prvý raz od augusta. „Po obnovení komunikačnej linky medzi juhom a severom vláda vyhodnotila, že bol poskytnutý základ pre obnovu medzikórejských vzťahov… Vláda dúfa… v rýchlu obnovu dialógu a začatie praktických diskusií s cieľom zlepšiť spoločné vzťahy,“ vyhlásilo juhokórejské ministerstvo.

Vo vyhlásení severokórejskej štátnej agentúry KCNA bol tento krok opísaný ako „súčasť úsilia realizovať očakávania a túžby celého národa, ktorý chce, aby sa čo najskôr obnovili vzťahy medzi severom a juhom a aby sa na Kórejskom polostrove usadil trvalý mier“.

KĽDR prerušila tzv. horúcu linku so Soulom na začiatku augusta. Týmto krokom chcela protestovať proti spoločnému vojenskému cvičeniu Južnej Kórey a Spojených štátov amerických. Obe krajiny však len niekoľko dní predtým obnovili cezhraničnú komunikáciu a to viac ako rok po tom, keď Pchjongjang prerušil všetky oficiálne spôsoby komunikácie so Soulom.

Severokórejský líder Kim Čong-un pred niekoľkými dňami poznamenal, že je od októbra ochotný obnoviť komunikačné kanály s Južnou Kóreou v snahe zlepšiť vzájomné vzťahy.