S osamelosťou a tlakom byť dostatočne výkonní zápasia v súčasnosti mnohé dievčatá a chlapci na Slovensku, hovorí psychológ a programový riaditeľ internetovej poradne IPčko Marek Madro.
Potvrdzujú to aj údaje zo štatistík z liniek pomoci IPčko.sk – Krízovej linky pomoci (0800 500 333) a Dobrej linky. Len v prvom polroku 2021 sa z vyše 36-tisíc mladých ľudí, ktorí využili pomoc poradne, takmer šesťtisíc priznalo k pocitu osamelosti. Ďalšími najčastejšími problémami boli myšlienky na samovraždu, sebapoškodzovanie, depresia, ako aj stavy úzkosti často spojené s prežívaním pandémie.
Boja sa, že sklamú
Podľa psychológa Madra je v poslednom období dominantnou témou práve osamelosť, za ktorou stojí obrovský dôraz na výkon. Kým v minulosti mali mladí ľudia skôr strach z trestu, dnes sa oveľa viac obávajú toho, že budú pre niekoho sklamaním. Boja sa negatívnych reakcií na to, ak by boli sami sebou.
Tento tlak na výkon ich preto často núti nosiť masku a bráni im v realizácii vlastných plánov a snov. So svojimi problémami sa podľa odborníkov často nezveria ani svojim rovesníkom.
Snaha byť vždy najlepší a podávať výkony pritom neobchádza ani mladých veriacich. Tlak na výkon je podľa Madra aj v kresťanskom prostredí veľmi silný. „Prial by som si, aby mladí cítili, že sú vždy prijatí,“ prezradil Marek Madro.
Mladí v pozícii „expertov na život“
Princíp prijatia pritom podľa neho stojí na aktívnom počúvaní. „Dôležité je, aby sme sa zaujímali o svet mladých a počúvali ich bez toho, aby sme hneď hovorili svoj názor a podsúvali im svoje predstavy,“ vysvetľuje zakladateľ poradne.
Filozofia, ktorá podľa Madra funguje, je, že mladých ľudí treba postaviť do pozície „expertov na život“, a rady a názory im dávať, len keď si ich sami vyžiadajú.
Tí, ktorí pracujú s mladými v kresťanských spoločenstvách, by mali podľa neho navyše prinášať aj témy, ktoré sa od nich bežne neočakávajú. Takto totiž dokážu prekvapiť, prelomiť bariéry a prehĺbiť v mladom človeku pocit, že o svojich problémoch môže hovoriť otvorene.
Ako hovorí Madro, mladí ľudia často chcú žiť podľa ideálu dobra a snažia sa k nemu zo všetkých síl priblížiť. Na ceste za ním sa však stretávajú s mnohými prekážkami. Zamerajú sa na výkon a o problémoch nemajú s kým hovoriť. Aj v oblasti viery preto potrebujú praktické návody, niečo, čo by mohli reálne uchopiť a použiť v konkrétnej situácii.
Je v poriadku nebyť v poriadku
Pokiaľ ide o tému samovrážd, podľa štatistiky občianskeho združenia IPčko sa za posledný polrok o ňu pokúsilo vyše 1300 mladých ľudí. Slová „chcem sa zabiť” si pritom podľa psychológa do Google vyhľadávača zadá približne 1500 ľudí každý mesiac.
Len donedávna by sa týmto ľuďom objavili na internete len konkrétne návody. Zakladateľ poradne sa spolu s ďalšími odborníkmi preto rozhodli vytvoriť priestor, kde by tí, ktorí uvažujú o takomto najkrajnejšom „riešení“ svojich problémov, mohli nájsť predovšetkým adekvátnu pomoc.
„Vytvorili sme webovu stránku chcemsazabit.sk, kde sa snažíme ľuďom poskytnúť potrebné kontakty a nápomocný obsah. V prvom rade chceme mladým komunikovať, že je v poriadku nebyť OK. Podstatné je neostávať so svojimi myšlienkami sám a naučiť sa o problémoch s niekým hovoriť,“ vysvetľuje Madro.
Slová „chcem sa zabiť” si do vyhľadávača zadá približne 1500 ľudí každý mesiac.
Psychologická pomoc na všetkých frontoch
Okrem spomínanej stránky a online poradne (IPčko.sk), ktorej služby niektorí mladí využívajú pravidelne, sú v súčasnosti odborné tímy psychológov k dispozícii aj na ďalších bezplatných linkách pomoci.
Jednou z nich je dobralinka.sk, poradňa bez bariér, na ktorú sa môžu obrátiť predovšetkým mladí so zdravotným znevýhodnením. Komunikovať s odborníkom tam môžu napríklad aj ľudia so sluchovým postihnutím v posunkovom jazyku.
Obete domáceho násilia, prípadne kybergroomingu (sexuálneho vykorisťovania na internete), môžu pomoc vyhľadať na stránke stalosato.sk. Okrem nej tu môžu nájsť aj rôzne základné odporúčania, ako sa v nebezpečných situáciách brániť a na čo si v online priestore dávať pozor.
Pomerne novou linkou pomoci, na ktorú sa môže obrátiť aj široká verejnosť, je krizovalinkapomoci.sk, ktorou odborníci reagujú na narastajúce prípady úzkosti a depresie počas pandémie. Kontaktovať môžete odborníkov anonymne, bezplatne a nonstop na čísle 0800 500 333.
Nepretržitú odbornú pomoc na spomínaných linkách pomoci dnes poskytuje 128 psychológov.
Podľa Madra vznikol aj tzv. Krízový intervenčný tím IPčko, ktorý vychádza do terénu a prichádza za ľuďmi v hraničných situáciách pri samovražedných pokusoch a k obetiam domáceho násilia.
„Často nás v tomto období Covidu volajú na online triednické hodiny či rodičovské združenia, kde diskutujeme aj o tom, ako zlepšiť rodinný život v týchto časoch. Je to veľmi dobrá skúsenosť a vidíme tu obrovský priestor na pomoc,“ povedal Marek Madro.
Klub, kde vám načapuje psychológ
Ďalšou aktívnou formou pomoci mladým sú podľa psychológa z online poradne aj tzv. kontaktné kluby. Jedným z nich je aj klubmachovisko.sk, kde sa mladí ľudia môžu osobne stretnúť so psychológom, ktorý im rád načapuje kofolu, prípadne si s nimi zahrá spoločenskú hru.
Základom je, aby vytvorený priestor nepripomínal psychologickú poradňu. Podľa Madra je Klub Machovisko zatiaľ jediným klubom svojho druhu, verí však, že podobné priestory sa budú môcť v budúcnosti otvoriť vo všetkých krajských mestách na Slovensku.
Mladí budú viac ako mudrovanie potrebovať blízkosť a autenticitu.
Tretia vlna? „O mladých sa bude hovoriť škaredo“
Tretia vlna bude podľa programového riaditeľa IPčka pre mnohých mladých ľudí náročná.
„Bude sa o nich hovoriť škaredo. Mnohí z nich priniesli vírus domov do svojich rodín a tým spôsobili smrť svojich blízkych. Doteraz možno nevedia, ako pracovať s pocitom viny. Preto je dôležité, aby sme ich chránili pred naratívom typu ,Ty za to môžeš‘, a pomohli im posunúť sa ďalej. Títo mladí budú viac ako mudrovanie potrebovať blízkosť a autenticitu,“ uviedol Marek Madro.
Tým, ktorí prežívajú existenciálny stres, je podľa odborníka potrebné pomôcť najmä efektívnou komunikáciou a poskytnutím konkrétnych informácií, ako môžu v tomto období realizovať svoj život. V tomto zohrávajú dôležitú úlohu predovšetkým autority, ktoré podľa Madra môžu svojím konaním pomôcť jednotlivcom nadobudnúť istotu, že je tu niekto, kto má situáciu pevne v rukách.
Dôležitým faktorom je aj znížiť nároky na mladých ľudí. Zamerať sa na to, čo dokážu v danej chvíli uniesť, vytvoriť im prostredie podpory a spolupatričnosti a rovnako im poskytnúť pozitívne príklady tých, ktorí situáciu dokážu zvládať.
Prejavy úzkosti hlási každý štvrtý Slovák, tvrdí prieskum Ligy za duševné zdravie
Okrem údajov, štatistík a mnohých dielčích prieskumov inštitúcií, ktoré sa zameriavajú na zlepšenie psychického zdravia jednotlivcov treba spomenúť aj ten z dielne Ligy za duševné zdravie, ktorý je podľa jej riaditeľa Martina Knuta, rozsahom svojich dát a ambíciou kvalitnou odpoveďou, ako sme na tom po druhej a na začiatku tretej vlny pandémie. Prieskum (na vzorke 1500 ľudí vo veku od 15 rokov vyššie) z júla tohto roku ukázal, že:
- každý štvrtý až piaty respondent v prieskume trpí častými prejavmi úzkosti a inými ťažkosťami. Ide najviac o podráždenosť, obavy či problém uvoľniť sa. Štatisticky významne v populácii narástol podiel ľudí s miernou úzkosťou z 23 % – na 30 % za posledný rok.
- ďalšie hlásené ťažkosti boli únava, ťažkosti so spánkom či jedením, pocity nešťastia a apatie. významne väčší podiel žien, mladších Slovákov a ľudí so základným vzdelaním reportuje úzkostné prejavy či iné ťažkosti takmer každý deň alebo viac ako polovicu dní.
- v prípade duševných problémov by sa polovica ľudí vybrala za psychológom, tretina za svojim všeobecným lekárom. Každý ôsmy by nevyhľadal nikoho.
- za všeobecným lekárom by išli hlavne starší Slováci a Slovenky a tí so základným vzdelaním. Naopak, najviac mladých by šlo hlavne za psychológom. Psychiatrov a psychoterapeutov by ľudia v priemere vyhľadávali ako druhých v poradí.
- podľa drvivej väčšiny opýtaných hanba spojená s duševnou poruchou v spoločnosti stále pretrváva.
- Slováci sa zhodujú aj v tom, že vzdelávanie v oblasti duševného zdravia je dôležité, súhlasia hlavne so vzdelávaním dospelých a mladých dospelých od strednej školy. Najväčšiu podporu dostalo vzdelávanie v školách – či už detí, alebo učiteľov – a praktické rady a informácie prečo a aké duševné poruchy sa u ľudí vyskytujú.
- väčšina ľudí súhlasí tiež s tým, aby vzdelávanie v oblasti duševného zdravia zabezpečovali aj zamestnávatelia.
Podľa prezidentky Slovenskej psychiatrickej spoločnosti Doc. MUDr. Ľubomíry Izákovej, PhD., na Slovensku ešte stále bojujeme s hanbou a stigmou, ktoré sa spájajú v očiach mnohých s duševnými poruchami. Najčastejšími z nich sú úzkostné poruchy, depresie, závislosti a demencie. Je potrebné vedieť o ich prejavoch, včas ich rozpoznať a riešiť. K tomu však je potrebné mať správne informácie, ktoré by sme si mali postupne osvojovať v procese vzdelávania.
Ak sa vám článok páčil, zdieľajte ho svojim priateľom a známym na sociálnych sieťach.