Klimatická zmena ako časovaná bomba? Správa o klíme opisuje to najhoršie

O ekológii a klíme sa pravdepodobne ešte nepísalo a nehovorilo viac ako za posledné obdobie. Diskusie sú o to vášnivejšie, čím viac sme svedkami prírodných katastrof. Či už to bolo ničivé tornádo na Morave, katastrofické záplavy v Nemecku a Belgicku, neutíchajúce požiare v Grécku, ale i množstvo ďalších požiarov – na juhu Talianska v dôsledku vysokých teplôt vznikli požiare, ktoré brali životy. Príčinou úmrtí desiatok ľudí v Alžírsku bol tiež oheň. Lesné požiare na Sibíri, prívalové povodne na severe Turecka, masívne topenie ľadu v Grónsku alebo teplotné rekordy, o ktorých môžeme čoraz viac čítať na internete. Nedávno sme tiež písali o tom, ako dažďové pralesy strácajú svoju superschopnosť a ako sme si zničili dve tretiny dažďových pralesov. A takto by sme mohli pokračovať ďalej. Chce nám tým planéta niečo naznačiť?

V článku sa dočítate:

Dôsledkom činnosti človeka sú vysoké výkyvy klímy
Na jednej strane záplavy z morí, na druhej vysychanie veľkých území ako napríklad Amazonský prales
Nezvratné oteplenie planéty o 1,5 stupňa Celzia
Hovorí sa o červenom kóde pre ľudstvo

Nedávno sa písalo o uniknutej správe o klíme z dielne vedeckej organizácie IPCC, ktorá pôsobí pri OSN. Tá mala podľa viacerých zahraničných médií vyjsť až budúci rok. Správa s katastrofickým scenárom tak vzbudila ešte väčšiu pozornosť. Informáciu priniesol portál france24.com. Experti hovoria o zlých časoch, ktorým sa nevyhneme, a bude ešte horšie. „To najhoršie ešte len príde, ovplyvní život našich detí a vnúčat oveľa viac než ten náš,“ uvádza sa v spomínanej správe. Podľa odborníkov klimatické zmeny v najbližších desaťročiach zásadne pretvoria život na Zemi, aj keď budú ľudia schopní skrotiť emisie skleníkových plynov, ktoré negatívne pôsobia na otepľovanie zeme.

V roku 2050 budú stovky miliónov ľudí, ktorí žijú pri pobreží, ohrozovať záplavy a čoraz častejšie smrtiace búrky. Naproti tomu obyvatelia mestských oblastí budú zas čeliť nedostatku vody. Tomu budú predchádzať obdobia sucha.

Len pred pár dňami (9. augusta) sa rokovania o správe Medzivládneho panelu pre zmenu klímy (IPCC) dostali von oficiálne. Ešte 26. júla rokovali odborníci o jej finálnych úpravách, dnes už vieme, že zvyšovanie teploty na zemi, horúčavy, záplavy, ďalšie výrazné výkyvy klímy sú len dôsledkom činnosti človeka – tak informujú zverejnené materiály. Správa s viac ako tritisíc stranami, na ktorých pracovalo 234 odborníkov a 195 vlád, vychádzala zo 14-tisíc odborných článkov. Zverejnené materiály sú súčasťou už šiestej hodnotiacej správy, ktorú IPCC vydá v roku 2022. No a kým začiatkom júla sa šepkalo o uniknutých informáciách, dnes svetové médiá prinášajú hororové scenáre ako z apokalyptického filmu na margo zverejnenej správy.

Globálne otepľovanie je nezvratné

Podľa správy hovoríme doslova o neznesiteľných horúčavách, vymieraní rôznych druhov živočíchov, vzostupe chorôb, kolapse ekosystémov, stúpajúcich hladinách morí, následkom čoho budú postupne zaplavené mestá, konkrétne pri pobrežiach. No ak aj hovoríme o vysokej vode, v praxi to však bude opäť nielen o stratách na ľudských životoch, aj keď tie budú katastrofálne. Moria v podstate zaberú úrodnú pôdu, zároveň budú ohrozené zdroje pitnej vody.

Paradoxne v iných častiach zemegule bude opačný extrém. Amazonský prales už nebude taký zelený, klimatické zmeny sa nevyhnú ani jemu. Namiesto zelene ho čaká skôr podoba africkej savany, jednoducho vyschne.

Podľa expertov sa naša planéta ohreje o 1,5 stupňa Celzia oproti predindustriálnej úrovni, nevieme však, ako rýchlo k tomu dôjde. Keď sa to stane, prídu nezvratné zmeny. Očakávať to môžeme niekedy v tridsiatych rokoch 21. storočia – možno!

Nedávny výskum mal tiež ukázať, že oteplenie o dva stupne Celzia by mohlo roztápanie ľadovcov na vrchole Grónska a Západnej Antarktídy posunúť za bod, odkiaľ nie je návratu.

Červený kód…

IPCC upozorňuje na to, že klíma zeme je už tak príliš horúca, že po prekročení úrovne globálneho otepľovania hovoríme o „červenom kóde pre ľudstvo“.

Keďže týmto globálnym otepľovaním sa ničia ekosystémy, tie už potom nebudú môcť podať pomocnú ruku pri boji proti klimatickým zmenám. V praxi to znamená, že kapacitne už nebudú schopné vstrebávať skleníkové plyny tak ako doteraz, a tak sa už viac na ekosystémy nebudeme môcť spoliehať.

Podľa dokumentu sú dôležité štyri hlavné body – meniaca sa klíma, chýbajúce potraviny a voda, zvyšovanie tepla a zmeny, ktoré sa dajú urobiť.

Mäso ako hrozba?

Počas uplynulých rokov sa veľa hovorilo najmä o stravovaní – mäso vs. „zelená“ strava. Do tejto problematiky sa zapájajú i známe tváre, ktoré vyzývajú k tomu, aby sme skôr siahli po rastlinnej strave. Vegetariánstvo je aktuálne nielen v móde, ale má za sebou aj určité dáta. V správe o klíme sa totiž hovorí o prechode na viac rastlinnú stravu. „Tento krok by mohol práve do roku 2050 znížiť emisie, ktoré súvisia s potravinami, až o 70 percent.“

Zmeny však nie sú také jednoduché. „Potrebujeme transformačné zmeny, ktoré budú fungovať na všetkých úrovniach – od jednotlivcov, komunít, podnikov až po inštitúcie a jednotlivé politiky/vlády,“ píše sa v správe.

A čo hovorí generálny tajomník OSN António Guterres? Podľa neho sú dôkazy nezvratné.

„Táto správa musí znieť ako umieračik pre uhlie a fosílne palivá, predtým ako zničia našu planétu. Ak teraz spojíme sily, môžeme odvrátiť klimatickú katastrofu,“ vyhlásil šéf OSN a zároveň vyzval rozvojové štáty a bankové inštitúcie, aby finančne prispeli a pomohli tak zmene klímy najmä v chudobnejších krajinách.

Výhovorky už nemajú miesto a chce, aby predtým sľúbených 100 miliárd dolárov ročne naozaj „natieklo“ na pomoc našej planéte.

Globálny summit v škótskom Glasgowe sa uskutoční v novembri tohto roku a témou budú práve zmeny klímy. Je to jedno z najdôležitejších stretnutí vôbec a bude zaujímavé sledovať svetových lídrov a ich prípadné riešenia práve na tomto podujatí.

Čo na to Greenpeace?

Katarína Juríková z Greenpeace Slovensko k tomu napísala na stránke organizácie aj zopár riadkov.

„Najnovšia správa od Medzivládneho panelu pre zmenu klímy je ostrým varovaním pre vlády a tvorcov politík s jasným odkazom: Klimatická kríza je tu a pokiaľ nezačneme okamžite konať a rapídne znižovať emisie, môžeme ako ľudstvo prehrať,“ píše hneď v úvode Juríková.

S každou jednou tonou CO₂navyše sme o krôčik bližšie ku klimatickej katastrofe.

Správa od IPCC podľa nej posilňuje vedecké dôkazy o prepojení zvyšujúcich sa emisií v atmosfére a zhoršujúcimi sa prejavmi extrémneho počasia. „Poukazuje na to, že s každou jednou tonou CO₂ navyše sme o krôčik bližšie ku klimatickej katastrofe. Potrebujeme konkrétne systémové riešenia, aby sme čo najrýchlejšie znížili naše emisie. To znamená okamžitý útlm využívania fosílnych palív, transformáciu nášho potravinového systému a ochranu a obnovu ekosystémov na zvýšenie ich odolnosti.“

Juríková tiež verí, že aj napriek nepriaznivým vyhliadkam máme stále šancu spoločne zvrátiť klimatickú katastrofu. „Riešenia máme v rukách. Solárna a veterná energia sú už dnes najlacnejšími zdrojmi novej energie, zvyšuje sa podpora mobility, ktorá nie je založená na rope, a klesá finančná podpora pre fosílne palivá, ako uhlie. Teraz je ten čas, aby sme robili odvážne rozhodnutia a mysleli vo veľkom, pretože ide o budúcnosť nás všetkých,“ uzatvára tému.

Ambície ministerstva a ako vníma správu o klíme

Pýtali sme sa aj ministerstva životného prostredia, aké je ich stanovisko k zverejneným informáciám. „Zverejnená správa o klíme podčiarkuje dôležitosť prijímania nevyhnutných opatrení, ktoré zmiernia dôsledky klimatickej zmeny,“ uvádza rezort v stanovisku pre Nové mesto. Ministerstvo pripravuje Akčný plán adaptácie SR na zmenu klímy (NAP), pričom jeho jadrom je sedem špecifických oblastí.

Ktoré to sú?

Vodný režim a vodné hospodárstvo
Udržateľné poľnohospodárstvo
Adaptované lesné hospodárstvo
Prírodné prostredie a biodiverzita
Zdravie a zdravá populácia
Sídelné a technické prostredie
Ekonomické a sociálne opatrenia

„Súčasťou dokumentu budú opatrenia, ktoré prispejú k eliminácii pôdnej erózie v lesoch, zníženiu citlivosti lesov na sucho, ako aj k zníženiu rizika lesných požiarov. Ministerstvo zároveň pracuje na historicky prvom zákone o klíme, ktorý pomôže zbaviť Slovensko emisií spôsobujúcich globálne otepľovanie,“ prízvukuje ďalej rezort a pokračuje: „Vyznačí aj cesty, ako to dosiahnuť do roku 2050. Klimatický zákon má doviesť Slovensko do éry uhlíkovej neutrality a previesť ho obdobím zmeny klímy, ktorá už nastala, a bez ohľadu na prijaté opatrenia bude pokračovať ešte niekoľko desaťročí.“

Ministerstvo chce vytvoriť cestovnú mapu.

Ministerstvo hovorí, že chce v klimatickom zákone vytvoriť niečo ako cestovnú mapu, vďaka ktorej sa SR zmení zo zaostalého, postindustriálneho kúta Európy na prosperujúci štát so vzdelanými obyvateľmi a so zdravým životným prostredím.

Rezort sa chce zamerať na územné plánovanie, ktoré by mohlo zlepšiť kvalitu života ľudí a životného prostredia. „Správne fungujúce územné plánovanie zvýši klimatickú odolnosť krajiny a zlepší jej schopnosť adaptácie na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy. Napríklad v oblasti vodného hospodárstva prispeje k zdokonaleniu manažmentu vody, k zmenšeniu odtoku vody a eliminácii pôdnej erózie vo voľnej krajine,“ uzatvára problematiku rezort životného prostredia.

Čo je IPCC?

Vedecký orgán poverený úlohou vyhodnocovať riziko zmeny klímy, ktorý pôsobí pri OSN. Pravidelne poskytuje hodnotenia vedeckých poznatkov o zmene klímy, o jej vplyvoch, budúcich rizikách a možnostiach adaptácie či zmierňovania.

Zdroje: www.france24.com, www.ipcc.ch, Greenpeace Slovensko