Zlatý vek lásky

Láska a sexualita sú dôležité aj vo vyššom veku

Život každého človeka prechádza rôznymi obdobiami. Z predchádzajúcej etapy si odnášame to dobré a obohatíme ju o nové podnety a poznanie. Ak sa na starobu pozeráme z tohto uhla pohľadu, môžeme ju považovať za úžasné obdobie, v ktorom človek zbiera plody toho, čo prežil. Nedeje sa to však automaticky. Potrebné je sa postupne zameriavať na zopár vecí, ktoré sú pravé a na ktorých skutočne záleží. To platí aj pre intímny život. Ak sme sa počas života snažili vytvárať s inými vzťahy nie preto, aby sme ich vlastnili, ale aby sme ich robili šťastnými, v starobe budeme môcť zbierať plody svojho úsilia. Existuje nevyvrátiteľná pravda: v akomkoľvek veku ľudia nadovšetko potrebujú milovať a byť milovaní, a to aj cez fyzické prejavy. Vôľa milovať nestačí,  potrebné je tiež rozhýbať emócie a city. Emocionálny život sa týka všetkých, dokonca aj seniorov, vydatých žien či ženatých mužov, ale aj tých, ktorí z rôznych dôvodov nežijú v manželstve. Rozmer lásky v sebe zahŕňa aj sexuálny aspekt. Keď sa však hovorí o sexualite starších ľudí, neraz sa stretávame s istým ostychom, ba často sa táto téma aj ironizuje.

V akomkoľvek veku ľudia nadovšetko potrebujú milovať a byť milovaní, a to aj cez fyzické prejavy.

V skutočnosti, ak straším manželom zdravie slúži, sexuálny život by mal byť stále súčasťou ich vzťahu. Zrejmé je, že intímne prežívanie párov v pokročilejšom veku má svoje osobitné charakteristiky, súvisiace s fyziologickými zmenami. Problémy niekedy vznikajú z užívania liekov, rôznych ochorení alebo psychologických faktorov (kríza sexuálnej identity, úzkosť z výkonu a tak ďalej). Netreba sa obávať, ale pokojne o tom hovoriť so svojím lekárom alebo so staršími pármi či inými zrelými ľuďmi.
Aby sme sa lepšie vyrovnali so starobou, už od mladosti je potrebné zvnútorniť si svoje telo, naučiť sa ho prijať, aj keď má svoje nedostatky, rozvíjať pozitívnu predstavu o rozkoši ako o dare stvorenia a snažiť sa čoraz viac venovať kvalite vzťahu medzi manželmi. Tí manželia, ktorí sa naučili rešpektovať sa navzájom, úplne si dôverovať, prekonávať spoločne namáhavé obdobia a nevzdávať sa, budú môcť i naďalej viesť uspokojivý intímny život, pretože sa už navzájom dobre poznajú vo svojich najosobnejších aspektoch, a tak budú potešenie nachádzať v radosti toho druhého. Taktiež budú môcť dosiahnuť psychofyzickú pohodu, ktorú nemožno prirovnávať k šťastiu mladosti. Pocit spokojnosti však nemusí byť preto menej intenzívny.

Neustále treba objavovať nové spôsoby, ako si možno vysloviť: Mám ťa rád, som rád, že s tebou žijem, si pre mňa dôležitý.

A keď s pribúdajúcimi rokmi už manželia nebudú môcť mať sexuálny život, nebude to znamenať zrieknutie sa fyzickej intimity. Fyzický kontakt by sme nikdy nemali odsúvať bokom. Bude to o objatí tela, ktoré sa líši od toho, ktoré si muž či žena vybrali ako mladí. No okrem vrások, zopár kíl navyše, vŕzgania kĺbov v tele vždy objímu toho druhého v jeho celistvosti. Neustále treba objavovať nové spôsoby, ako si možno vysloviť: Mám ťa rád, som rád, že s tebou žijem, si pre mňa dôležitý a podobne. Je to obdobie, v ktorom manželia potrebujú znovuobjaviť nehu cez malé gestá lásky, ktorými sa stávajú vnímavými na ustavičné zmeny svojho partnera či partnerky. Sexuológ Giovanni Cociglio píše: „Človek môže byť spokojný aj bez inštinktívneho výboja, ako to možno vidieť u tých párov, ktoré aj napriek tomu, že majú istý telesný hendikep (napríklad ochrnutie dolných končatín), prežívajú intenzívny milostný vzťah. Pocit, že milujete a ste milovaní, je oveľa dôležitejší než pudové odviazanie sa.“ Preto je dôležité učiť sa čoraz lepšie umeniu milovať so všetkými jeho odtienkami. Ak tento rozmer chýba, intímny život začne v akomkoľvek veku chradnúť.
Vek staroby je v istom zmysle zlatým vekom, pretože človek žne všetko, čo za toľké roky spoločného života zasial. Len čo sa vytratia prehnané vzájomné očakávania, manželia si môžu navzájom lepšie užívať spoločný život a pozdvihnúť svoj pohľad k tej nekonečnej Láske, po ktorej vždy túžili a o ktorú sa vo vzťahu usilovali.