Krása výchovy Rodina

Digitálne detstvo našich detí potrebuje pravidlá

Zdroj: Pexels

V rubrike Krása výchovy reagujeme na ďalšiu aktuálnu tému – deti a digitálne technológie. Exkluzívne pre vás, čitateľov nm.sk, odpovedá Lucie Kotková, psychologička a psychoterapeutka z Brna.

Otázky do rubriky Krása výchovy môžete posielať na adresu: vychova@nm.sk.

 

Môj štrnásťročný syn trávi veľa času na mobile. Má aj iné záujmy, športuje, ale v každej voľnej chvíli vezme do ruky mobil. Hoci sme nastavili pravidlá, často ich obíde. Čo máme ako rodičia robiť?
Martina z Trnavy

Milá Martina, podobnú otázku si kladie mnoho rodičov, zvlášť dnes, keď v uplynulých mesiacoch pandémia na dlhý čas „zavrela“ deti doma a informačné technológie sa stali neoddeliteľnou súčasťou ich vzdelávania a často tiež jediným spôsobom, ako zostať v kontakte s vrstovníkmi. Moderným technológiám sa dnes už nedá vyhnúť, treba však deti naučiť tomu, aby slúžili nám, a nie my im.
Mnoho detí už od útleho veku trávi na mobile alebo tablete oveľa viac času, ako je vhodné. Odborníci poukazujú na riziko vzniku závislosti, ktorá sa neskôr môže prejaviť tým, že dieťa úplne odmieta iné aktivity, nedokáže tráviť čas bez elektroniky, je vo veľkom strese, keď ich musí odložiť.

Dôležité je ponúknuť alternatívy, ako dieťa môže tráviť čas.

Preto je dôležité nastavenie pravidiel, ako píšete. Tie by sa mali týkať nielen množstva času, ktoré dieťa na mobile môže denne stráviť, ale i všeobecnejších pravidiel (napríklad mobil si nenosíme k stolu, nemáme ho pri posteli, odkladáme ho, keď príde návšteva a podobne).
Ľahko sa môže stať, že sa používanie mobilu stane „trecou plochou“ a záťažou pre náš vzájomný vzťah s dieťaťom. Môžeme totiž skĺznuť k tomu, že ako rodičia neustále zakazujeme a obmedzujeme a dieťa sa bráni, takže sa dostaneme do častých hádok, z ktorých zdanlivo nie je cesta von. Osobitne u starších detí je potrebné, aby sme pravidlá nielen nastavovali, ale s dieťaťom o nich aj hovorili a vysvetľovali – aby rozumelo tomu, prečo od neho chceme to či ono, a že nastavené pravidlá nie sú samoúčelné, ale slúžia nato, aby sa dieťa naučilo mať k elektronike zdravší vzťah a nebol narušený jeho vývoj.
Pokiaľ dieťa pravidlá opakovane obchádza, hovorte s ním o tom. Snažte sa pochopiť, prečo sa mu nedarí dodržať nastavené pravidlá a ako mu v tom môžem ja ako rodič pomôcť (napríklad postrážiť čas, keď má dieťa telefón odložiť, na určitú časť dňa ho schovať, dať si spoločný „offline“ čas, keď celá rodina mobil odloží a trávi čas spoločnou aktivitou a podobne).
Nedá sa iba zakazovať. Dôležité je ponúknuť alternatívy, ako dieťa môže tráviť čas. Dobré je povzbudzovať ho k iným činnostiam či záujmom, aby chodilo von s kamarátmi a nevidelo sa s nimi iba cez obrazovku počítača. Samozrejmosťou by mala byť aj ponuka spoločnej činnosti, vyjsť si na prechádzku, zašportovať si, zahrať nejakú hru a tak ďalej.

Dieťa sa učí predovšetkým pozorovaním. Preto je dôležité, aby sme „nekázali vodu a nepili víno“.

Dôležité je vedieť, čo vlastne dieťa na mobile robí. Hrá hry? Komunikuje s kamarátmi na sociálnych sieťach? Sleduje videá? Zaujímajme sa o to, čím trávi čas na mobile, nielen preto, aby sme mali kontrolu v prípade, že sleduje niečo nevhodné alebo sa správa rizikovo v internetovom prostredí. K tomu, čo dieťa zaujíma, by sme mali z lásky k nemu prejavovať rešpekt. Keď si budeme spoločne pozerať videá alebo sa zahráme nejakú jeho hru (bez hodnotenia či odsudzovania), máme jedinečnú šancu priblížiť sa dieťaťu a dať sa pozvať do jeho sveta. Veľmi to prospeje nášmu vzájomnému vzťahu a dáme dieťaťu priestor komunikovať o tom, čo je pre neho dôležité. Pokiaľ budeme rešpektovať názory dieťaťa, bude ono samo otvorenejšie voči tým našim.
Staršie deti neraz predstihnú svojich rodičov v poznatkoch v oblasti informačných technológií. Naše dieťa môže o počítačoch a rôznych mobilných aplikáciách vedieť viac ako my. Nehanbime sa to priznať. Pokiaľ sa naňho obrátime s problémom, s ktorým si nevieme rady, a umožníme mu trochu nás „vzdelávať“, tiež tým prispievame k lepšiemu vzťahu medzi nami.
Pamätajme na to, že dieťa sa učí predovšetkým pozorovaním. Preto je dôležité, aby sme „nekázali vodu a nepili víno“. Pokiaľ dieťa vidí rodiča, ktorý má sám neustále mobil v ruke, každú chvíľu kontroluje správy, maily, sociálne siete, ťažko pochopí, že ono samo to nemá robiť. Ak chceme dieťa vychovať k rozumnému vzťahu k informačným technológiám, musím ho mať v prvom rade ako rodič ja sám.

Chcete sa poradiť aj vy? Otázky do rubriky Krása výchovy posielajte na adresu: vychova@nm.sk.

My oslovíme odborníka za vás a jeho odpoveď zverejníme.

Ak sa vám článok páčil, zdieľajte ho svojim priateľom a známym na sociálnych sieťach.

Súvisiace články

V boji proti úzkosti pomáha, ak deti zameriame na prítomnosť

Veronika Rendeková

Novorodenca v rodine môže niektoré z detí vnímať ako „votrelca“, hovorí psychologička

Lucie Kotková

Ako hovoriť s deťmi o vojne?

Andrea De Angelis

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači. Súhlasím Viac

Cookies