„Bože a Otče náš, ty si zjednotil rozmanité národy vo vyznávaní tvojho mena. Prosíme ťa daj, aby všetkých, čo sa znovuzrodili v krstnom prameni, spájala živá viera a činorodá láska. Skrze krista, nášho Pána.” /Rímsky misál – veľkonočný štvrtok/.
Veľkonočné tajomstvo, Pascha, je ústredný a najväčší sviatok cirkevného roka pre všetkých kresťanov. Jeho slávenie má mimoriadny duchovný, pastoračný a ekumenický význam. Touto oslavou kresťania spomínajú a vo svojich liturgiách aj sprítomňujú utrpenie, smrť a vzkriesenie Krista, teda jeho spásonosné dielo. Všetko, čo Ježiš Kristus prežíval, keď namiesto nás prijal smrť ako dôsledok uzurpácie človeka rozhodovať o tom, čo je dobré a čo zlé, a čo symbolizuje strom poznania dobra a zla v rajskej záhrade.
Aj Židia, Izraeliti, si v tajomstve Veľkej noci, v Pasche, pripomínajú najväčšiu udalosť svojich dejín: ako ich Boh skrze Mojžiša vyviedol z egyptského otroctva a voviedol do Zasľúbenej krajiny. Ochranný znak baránkovej krvi na verajach dverí domov Izraelitov ich ochránil pred trestom, určeným pre Egypťanov.
Táto baránkova krv je pre kresťanov symbolom krvi Baránka – Krista, ktorý vlastnou krvou vykúpil ľudí z otroctva hriechu a zla a vovádza ich do života v spoločenstve s Bohom.
Židovskí a kresťanskí teológovia toto „rozpomínanie“ a „sprítomňovanie“ historických udalostí označujú ako „anamnézu“. Jej základ určuje samotné zjavenie – Biblia. Počas historického vývoja slávenie obohatili prekrásne židovské a kresťanské obradové tradície.
Tak Židia pri veľkonočnej Sederovej večeri v rodinách rozprávajú príbeh oslobodenia z egyptského otroctva: Najstarší člen rodiny na otázku mladšieho člena: „Čo dnes oslavujeme?” odpovedá pamätným príbehom o ceste Izraelitov z Egypta cez Červené more. Talmud predpisuje, že každý účastník slávenia sa má tak cítiť, akoby on osobne prešiel cez Červené more.
Kresťania si slávením Veľkej noci, ba každej svätej omše či Pánovej večere, sprítomňujú Kristovu obetu, ktorou Ježiš vzal na seba naše hriechy, keď trpel, zomrel a vstal z mŕtvych.
Mnohí kresťania nesú v srdci sen, aby sme slávnosť Veľkej noci slávili v jednom termíne. Zatiaľ to bežne neumožňuje rozdiel medzi gregoriánskym kalendárom, ktorý používajú západní kresťania, a juliánskym, ktorý používajú východní kresťania. Riešenie jednotného termínu je stále naliehavejšou svetovou a kresťanskou záležitosťou. Nový návrh pápeža Františka uviedol kardinál Koch 19. 3. 2021. Ponúka ochotu latinikov sláviť podľa juliánskeho kalendára.
Ešte vzácnejšia je ekumenická túžba kresťanov po spoločnom slávení Eucharistie v jednote viery a lásky, ako ju Pán Ježiš na Veľkú noc daroval na vyjadrenie a prežívanie jednoty. Za to sa vrúcne modlíme a pre to žijeme!
Napriek zatiaľ nesplneným ekumenickým snom je fascinujúca v slávení Veľkej noci medzi katolíkmi, evanjelikmi a inými protestantskými vetvami kresťanstva. Oslovila som mojich priateľov a verných kresťanov, Evu Guldanovú z ECAV, manželov Komrskovcov a Číčelovcov z Cirkvi bratskej /ďalej CB/, ako u nich prežívali tohtoročnú Veľkú noc.
S vďakou vnímame v CB bohaté prípravné aktivity počas pôstnej doby: biblické pohľady na radosti a nádeje online formou, napriek smutným okolnostiam dejín ľudstva. V katolíckych farnostiach to boli pôstne kázne v rámci streamovaných bohoslužieb a rôzne podoby rozjímavej modlitby krížovej cesty slovom a obrazom cez zoom a tiché adorácie v prázdnych kostoloch.
Počas online slávenia Veľkej noci nám všetkým najviac chýbala Eucharistia, spoveď a slávenie Večere Pánovej.
Tým viac sme sa sústredili na určité možné aspekty. Katolíci žili duchovným svätým prijímaním a úpenlivo hľadali možnosti „prezenčného” slávenia Eucharistie. Nás katolíkov aj evanjelikov spievané Pašie o umučení Pána vovádzali do tajomstva Jeho smrti. Vo chvíľach ticha sme sa cítili ako chorál lásky voči Božiemu Baránkovi.
Nedeľa Vzkriesenia Pána Ježiša sa slávi vo všetkých cirkvách ako vrchol cirkevného roka, kde sa zapájajú všetky registre krásy bohoslužieb na Božiu slávu a poďakovanie za Ježišovo vykúpenie.
Na dokreslenie obrazu tohtoročnej Veľkej noci uvediem myšlienku z veľkopiatkovej kázne kardinála Raniera Cantalamessu, pápežského kazateľa, kapucínskeho kňaza. Pri slávení pamiatky Pánovho utrpenia a smrti na Veľký piatok poukázal na Kríž, ktorým sme boli všetci vykúpení, ako na symbol vrcholnej lásky, prameň bratstva a jednoty medzi ľuďmi. „Sme si bratmi nielen z titulu stvorenia, ale aj z titulu vykúpenia. To nové „pokrvné bratstvo v Kristovi” je dané nielen preto, že máme jedného Otca, ale všetci máme rovnakého brata, Krista, prvorodeného medzi bratmi.”
A čo vplyv pandémie na slávenie Veľkej noci? Spočiatku, v prvej vlne i v druhej vlne pandémie sa zdalo, že prežívanie viery bez spoločenstva v chrámoch bude fatálne ochromené. Ale ľud Boží sa aj vďaka technike (FB, Rádio Lumen a TV Lux, streamovanie a pod.) vynašiel a paradoxne bolo možné „zúčastňovať sa” na množstve zaujímavých náboženských, ekumenických a kultúrnych aktivít. „Obmedzenia nám sviatky nezničili – boli naplno!” hovorí pani Magda z Nitry.
apríl 2021
Ing. Terézia Lenczová, v konzultácii s ThDr. Antonom Konečným
Ak sa vám článok páčil, zdieľajte ho svojim priateľom a známym na sociálnych sieťach.