Nie je to bazár ani burza, kde musíte za tovar zaplatiť. Naopak, všetko je zadarmo. Stačí len prísť, rozhliadnuť sa a vybrať si to, čo vám padne do oka. Oblečenie, hračky, knihy, doplnky a veľa ďalšieho čaká na nových majiteľov. Vítaný je každý, kto niečo ponúka alebo zháňa. K rodinnej atmosfére prispieva aj to, že si tu všetci tykajú. Tak si to praje autorka celej myšlienky. Navštívili sme Rodinnú zónu bez peňazí v Bratislave-Petržalke, ktorá po niekoľkomesačnej pandemickej prestávke opäť ožila.
„Ahojte, poďte, vitajte,“ znie každú chvíľu z úst zakladateľky rodinnej zóny Márie Riganovej. Každý ju tu volá Mery. Návštevníkov nesúcich škatule a tašky víta hneď pri vstupnej bránke a rozdáva im papieriky s číslami od 1 do 100. Presne toľko ľudí môže byť naraz v areáli. Kapacita sa naplnila už približne po 15 minútach, a tak sa ďalší záujemcovia dostali dnu, až keď niekto iný odišiel. Vysokú návštevnosť predpovedalo aj plné parkovisko pred Kostolom Sedembolestnej Panny Márie. Rodinná zóna bez peňazí sa totiž koná vo farskom areáli, na ihrisku za kostolom.
Počasie je ideálne, slnko hreje, hoci je len 9 hodín, a na trávniku rýchlo pribúdajú deky najmä s detským oblečením, ale aj hračkami a rôznymi drobnosťami. Hneď pri vstupe si všímam pani s akousi tabuľkou na krku. Píše sa na nej „Goňová“. Je to priezvisko pani Anny, ktorá býva v Petržalke už 45 rokov. „Som tu, aby sme si navzájom pomáhali. Dcéra pripravila balíčky s vecami pre konkrétnych ľudí, s ktorými sa dohodla cez sociálnu sieť, ale nemohla sem prísť, tak som to sem doniesla ja,“ vysvetľuje Anna. Vtedy som pochopil, prečo má na sebe spomenutú tabuľku. Vďaka nej si ju adresáti balíčkov okamžite všimnú. Anna doniesla veci vo veľkom kufri, aký si balíme na dlhšie letné dovolenky. „Cestovala som s tým mestskou dopravou, keďže nemám auto. Polovicu vecí si už ľudia zobrali. Mala som tu napríklad asi 3 kilogramy malých hračiek, tie si už zobrala jedna mamička, zrejme do škôlky,“ dodáva a ochotne mi ukazuje, čo ešte zostalo v ponuke. Výmena oblečenia a hračiek má v ich rodine tradíciu. „Ja som bola naučená žiť šetrne, oblečenie sa u nás dedilo. Tak som bola vychovaná, tak som vychovala aj svoje deti a teraz v tom pokračujú aj moje vnúčatá,“ opisuje svoje ekologické aj ekonomické zmýšľanie.
Okrem vecí pani Anny si prezerám aj ponuky iných ľudí. Na každom kroku panuje dobrá nálada. Radosť majú nielen tí, ktorí nájdu presne to, čo hľadali, ale aj tí, ktorí zistili, že z ich deky už niečo ubudlo. V zadnej časti areálu sa ozýva detský džavot. Pre najmenších návštevníkov je k dispozícii ihrisko so šmykľavkami, kde sa môžu dosýta vyšantiť. So svojimi deťmi sem prišli aj Monika a Zuzka. „Nevedeli sme sa dočkať znovuotvorenia zóny, tešili sme sa,“ zhodujú sa s úsmevom na tvári. Monika by si rada odniesla aj konkrétne veci. „Pre staršieho synčeka hľadám topánočky, sandáliky a gumáky,“ prezrádza. „Chodíme sem aj preto, aby sme sa mohli stretnúť a porozprávať,“ dopĺňa svoju kamarátku Zuzka. Vzťahy, rozhovory a priateľstvá sú skutočne to, čo tu vládne popri prezeraní ponúkaných vecí.
Hoci na rodinnej zóne jednoznačne dominujú ženy a matky, nájdete tu aj niekoľko mužov a otcov. V prvý júnový deň prišiel aj Vlado. „Našiel som si knižku, ktorú si budem pozerať s mojimi synmi. Máme dvoch chalanov. Aj sme doniesli nejaké veci pre jednu mamičku. Nevnímam, že by tu niekto na mňa zazeral preto, že som si niečo zobral. Je to pekná idea,“ hodnotí podujatie a popritom z diaľky sleduje svojho syna.
Petržalská Rodinná zóna bez peňazí oficiálne funguje od marca 2019. „Je to odpoveď na prebytok, ktorý vládne svetu, a na klimatickú krízu, ktorá tu je. Nemohla som inak,“ hovorí o dôvodoch založenia zóny Mery Riganová. Veľmi jej vtedy záležalo a stále záleží na rodinnej atmosfére a budovaní priateľstiev. „Je mi jedno, či sa poznáme dve minúty, týždeň alebo rok, každého rovnako privítam a na každého sa rovnako teším. Ľudia si aj berú dovolenku, aby sem mohli prísť, a to nielen z Bratislavy. Mali sme tu už aj Skaličanov a Pezinčanov,“ vraví angažovaná matka troch detí.
Mimochodom, o tom, že to Mery myslí všetko naozaj úprimne a vážne, hovoria aj šaty, ktoré mala na sebe oblečené. „Jednu polovičku šila dievčina, ktorá šila niečo pre seba, ale nesedelo jej to. Dala mi to a ja som dala zvyšok ušiť mojej sestre. Takže šaty majú dve autorky, ktoré mám obe veľmi rada. V týchto šatách sa mi ony dve spájajú. Nosím ich s láskou,“ uzatvára hrdo.
Komunita z Rodinnej zóny bez peňazí funguje aj na Facebooku. Členovia skupiny si môžu veci vymeniť aj po vlastnej osi a vzájomnej dohode. Utorkové predpoludnia na farskom ihrisku však majú svoju špeciálnu atmosféru a priam rodinného, priateľského ducha. Zóna funguje v takejto podobe a na tomto mieste aj vďaka podpore miestneho farára Milana Puškara. Na vašom vierovyznaní alebo svetonázore však nezáleží, tu sa vás na to nikto nepýta. Dôležité je srdce na správnom mieste a chuť dať veciam novú šancu.
Fotografie: nm.sk/Ján Heriban
Ak sa vám článok páčil, zdieľajte ho svojim priateľom a známym na sociálnych sieťach.