Na prvý pohľad nenápadná obec v Trenčianskom kraji sa môže pýšiť systémom, ktorý motivuje miestnych obyvateľov k premýšľaniu nad triedením odpadu a k spoločnému boju za lepšie životné prostredie. Narábanie s odpadom v obci Košeca zdigitalizovali a získali prehľad o tom, koľko odpadu z jednotlivých domácnosti končí na skládke a koľko ho každá domácnosť v skutočnosti vytriedi. Dedinka s menej ako 3000 obyvateľmi sa môže pochváliť aj európskym prvenstvom. Viac nám o téme porozprával starosta Košece Radomír Brtáň.
Vaša obec sa stala víťazom európskeho ocenenia „THE INNOVATION IN POLITICS AWARDS 2020“. O čo presne ide?
V minulom roku nás oslovila spoločnosť Seesame, či by sme náš projekt chceli predstaviť porote občanov Európy, a to práve v spomínanom formáte, ktorý vyhlasuje Inštitút s rovnakým názvom. Súhlasili sme a vznikol spoločnými silami súťažný projekt No Data Waste in Košeca.
Projekt súťažil v kategórii Digitalizácia a vo veľmi silnej konkurencii sme túto kategóriu vyhrali, na naše veľké prekvapenie.
Ocenenia sa udeľujú v rôznych kategóriách a Košeca je vôbec prvou obcou na Slovensku, ktorá získala toto prestížne európske prvenstvo. Projekt popisuje náš zavedený elektronický systém evidencie odpadov, ktorý už podľa svojho názvu pracuje s dátami získanými priamo z domácností počas jednotlivých zberov komunálneho odpadu aj triedených zložiek.
Každý obyvateľ je týmto spôsobom motivovaný, aby čo najviac predchádzal vzniku odpadov končiacich na skládke, a rovnako je motivovaný maximalizovať mieru triedenia komodít, ktoré sa dajú v cirkulárnej ekonomike opätovne použiť.
Motivácia, v rámci ktorej sa správanie ľudí k odpadom odzrkadľuje vo výške poplatku za nakladanie s odpadmi na území našej obce, sa ukázala ako veľmi dobrý nástroj v spoločnom boji za lepšie a krajšie životné prostredie. Nárok na menší poplatok za odpady má v zmysle platného všeobecne záväzného nariadenia tá domácnosť, ktorej miera triedenia dosahuje vyšší ukazovateľ.
Vymysleli ste systém, ktorý presne počíta objem odpadu v danej domácnosti. Čo si pod tým máme predstaviť? Ako teda triedenie odpadu vo vašej obci vyzerá v praxi?
Systém bol v zásade už vymyslený, my sme ho však komplexne zaviedli do praxe a ukázali tak cestu mnohým obciam aj mestám na Slovensku. Inšpiráciu sme získali v susednej Českej republike, kde obce zaviedli elektronický systém evidencie odpadov už pred nami. Dokonca aj na Slovensku už systém v niektorých obciach fungoval, napríklad pre triedené zložky.
Kolega Marek Kurinec, ktorý je u nás špecialistom pre odpadové hospodárstvo, má dokonca s evidenciou odpadov skúsenosti ešte z predošlého pôsobenia v meste Dubnica nad Váhom. Evidenciu chápeme ako manažérsky nástroj a vieme na základe získaných údajov z každého zberu určiť, koľko odpadu z jednotlivých domácností končí na skládke a koľko ich domácnosť vytriedila.
Nádoby na zmesový komunálny odpad sú označené čipmi (RFID) a pri vývoze sa zosnímajú čítačkou. V systéme sa nám to prejaví konkrétnou informáciou, že počas zberu napr. naša domácnosť nechala vyviezť 110-litrovú nádobu. Domácnosť si môže podľa svojich potrieb vybrať veľkosť nádoby (od 60-litrových pri rodinných domoch až po 1 100-litrové pri bytových domoch). Umožňujeme dokonca na zmesový komunálny odpad využívať aj 30-litrové vrecia, ktoré sú označené rovnakým identifikátorom ako nádoby. Výber správnej veľkosti nádoby a frekvencia vývozu sú pritom rozhodujúcim pomerovým faktorom pri výpočte miery triedenia.
Triedené zložky (papier, plasty, kovy, sklo, VKM) sú „sledované“ aj prostredníctvom QR kódov, ktoré obyvatelia nalepia na vrecia, resp. balíky s týmto typom odpadu. Zber vriec zabezpečuje priamo naša obec podľa kalendára zvozov a počas zberu sa zosnímajú spomínané nálepky, ktoré sú pridelené danej domácnosti. Systém ich následne jednoducho spáruje a my presne vieme, že domácnosť počas zberu odovzdala dve 120-litrové vrecia s plastami alebo jedno 60-litrové vrece so sklom a pod.
Sledujeme teda objem odpadu každej domácnosti, ktorý sa potom prepočíta cez celkovú váhu zberu/zvozu jednotkovým koeficientom vstupujúcim do vzájomného porovnania (zmesový odpad k vytriedenému odpadu). Z toho systém generuje celkovú mieru triedenia dosiahnutú domácnosťou počas roka. A od toho sa v ďalšom roku odvíjajú poplatky za odpad. Platí, že čím väčšia miera triedenia v domácnosti sa dosiahne, tým menší je poplatok, ktorý zaplatí obyvateľ za odvoz odpadu.
Sú teda motivovaní aj na základe nižších poplatkov?
Každý máme nejakú motiváciu a určité nastavenie priorít. Je neodškriepiteľným faktom, že odpady sa stávajú čoraz drahšou položkou – stúpajú ceny skládkových poplatkov, stúpajú ceny služieb vývozu, mzdové náklady… a preto je veľmi dôležité intenzívnejšie sa venovať tejto problematike.
Úspora je možná len v prípade, že vieme ovplyvňovať objem/váhu odpadov, ktorých jediná možnosť je uloženie na skládkach odpadov. Hovorme však o komplexnom systéme odpadového hospodárstva, komfortnom pre obyvateľov, kvalitnom z pohľadu použitia a šetrenia zdrojov. O ten sa u nás snažíme dlhodobo.
Viete povedať koľko percent obyvateľov obce je zapojených do tohto projektu a koľko zostalo pri klasickom spôsobe?
V zmysle nariadenia, ktoré je akýmsi obecným zákonom, sa do systému musia zapojiť úplne všetci. Vytvorenie podmienok a stanovenie pravidiel je našou samosprávnou pôsobnosťou.
Rešpektovanie nastaveného systému je vlastne vyvinutá snaha domácností o dosiahnutie čo najlepšieho výsledku miery triedenia.
Je jasné, že nie každý vie dosiahnuť ihneď vysokú mieru triedenia. Systém núti ľudí uvažovať, aký následok môže mať napríklad zmena frekvencie vývozu nádoby – dať ju na vývoz len vtedy, ak je naozaj úplne naplnená. A rovnako je nutné sa zamyslieť, či domácnosť potrebuje 240-litrovú nádobu pre dvoch ľudí. Výsledkom úvah je minimalizácia objemu (prechod na 110 alebo 60-litrovú nádobu) a vyhadzovanie len takých vecí, ktoré nie možné ešte znovu použiť, zrecyklovať. Jednoducho zabrániť tomu, aby skončili na skládke odpadov, ak ešte nemusia.
Samozrejmosťou je snaha o vytriedenie komodít, ktoré sa dajú odovzdať, buď počas zvozu triedeného odpadu, alebo na obecnom zbernom dvore. Triedenie biologicky rozložiteľných odpadov zo záhrady a kuchyne tam patrí tiež.
Ľudia si dokonca zadovážili aj kompostéry na bio odpad. Znamená to, že si ich sami aj nakúpili? Pravdepodobne ich celá táto problematika zaujala natoľko, že už začínajú sami hľadať možnosti…
V roku 2010 sme umožnili uplatniť si zľavu z poplatku za odpad aj domácnostiam, ktoré sa zapojili do domáceho resp. komunitného kompostovania. Presne, ako hovoríte, aj tento krok naštartoval záujem ľudí o kompostovanie. Pridali sme k tomu vzdelávacie a osvetové aktivity v tejto oblasti a výsledkom je veľká participácia ľudí na kompostovaní.
Snažíme sa vychovávať a vzdelávať už deti v materskej a základnej škole. Stavali sme s nimi kompostovacie zásobníky/silá, triedy súťažili pri zbere VKM obalov (ľudovo tetrapakov), tradične prebiehala súťaž aj v zbere papiera. Deti následne často aktívne učia svojich rodičov a starých rodičov novinkám, ktoré sa dozvedia v škole.
Akými fázami ste teda museli prejsť, aby sa ľudia postupne naučili tvoriť menej odpadu?
Ide o nepretržité zlepšovanie sa. Vieme definovať začiatok, priebeh, ale koniec procesu ani neexistuje.
Musíme sa neustále prispôsobovať platnej legislatíve, novým trendom, novým podmienkam trhu… Tak ako zásadne ovplyvnil situáciu rok 2016 zavedením rozšírenej zodpovednosti výrobcov (triedený zber), očakávame zásadnú zmenu J o rok pri zavedení povinnosti zálohovania obalov.
Rovnako tento rok nastali obrovské zmeny v oblasti povinností pri nakladaní s biologicky rozložiteľnými odpadmi. Pre ľudí sa snažíme byť v oblasti odpadového hospodárstva zrozumiteľní a vytvoriť im potrebný komfort.
Človek by mal mať k dispozícii možnosti pre nakladanie so všetkými možnými typmi odpadov. U nás sme ich postupne vytvorili. Je to už štrnásty rok, odkedy sme začali vtedy neudržateľný systém meniť k lepšiemu.
Boli začiatky náročné, vzbudiť záujem ľudí? Prijali tento nápad okamžite alebo bola potrebná väčšia osveta?
Všetko nové potrebuje svoj čas. Nám sa v Košeci relatívne rýchlo podarilo vzbudiť záujem ľudí o lepšie a rozumnejšie nakladanie s odpadmi. Osvetu a vzdelávanie robíme pomerne intenzívne od roku 2007.
Teraz ju môžeme robiť ešte kvalitnejšie a adresnejšie, práve kvôli zavedeniu a fungovaniu systému elektronickej evidencie odpadov. Dáta sú pre nás cenným podkladom pre rozhodovanie aj pre realizáciu cielených podporných aktivít.
Ako sa vám darí teraz? Je pandémia, ľudia viac času trávia doma, odpadu sa zrejme tiež produkuje tiež viac. Správajú sa ľudia stále zodpovedne?
Musím poďakovať všetkým, ktorým ani táto náročná a ťažká doba nebráni v podpore systému, na ktorý sú zvyknutí a ktorý im poskytujeme. Paradoxne sa aj pri náraste počtu obyvateľov v našej obci za posledné roky darí znižovať množstvá odpadov končiacich na skládke a zvyšovať objem vytriedených odpadov. Dokonca aj počas pandémie sme si tento trend udržali.
Všetko závisí od prístupu samotného človeka. Zodpovednosť sa rozhodne nevytratila a to je pre nás skvelý signál.
Zvýšili sa v súvislosti s inováciou odpadov aj poplatky za odpad? Ak áno, čo na to povedali Košečania?
Pre niektorých sa zvýšili, pre niektorých znížili. Princíp finančnej motivácie nám dovoľuje odmeniť tých zodpovednejších a naopak preniesť väčšie bremeno na tých, ktorí produkujú veľké množstvo odpadu a nič nevytriedia alebo vytriedia toho veľmi málo. Poplatky za odpad sa všeobecne zvyšujú pod tlakom zmien okolitého prostredia – zvyšovanie cien skládkovania a iné náklady súvisiace so zberom, prepravou a uložením odpadu na skládke. Pozitívnou odozvou od ľudí je, že hľadajú spolu s nami možnosti, ako byť v miere triedenia lepší a ako v konečnom dôsledku ušetriť peniaze pri platbe za odpad.
Kedy ste sa začali pohrávať s myšlienkou zero-waste obce? Mali ste na začiatku nejakú inšpiráciu, vzor?
Téma zero-waste je teraz veľmi populárna. Poznám osobne ľudí, ktorí sa snažia netvoriť odpad. Som však realista a vidím priamo v obci aj celkovo na Slovensku, že od názvu „zero-waste obec“ máme ešte poriadne ďaleko. Našou snahou je v prvom rade eliminovať odpad, ktorý zbytočne končí na skládke, hoci má ešte šancu na ďalšie využitie, materiálové, prípadne energetické.
Na Slovensku je už pomerne dosť krásnych príkladov, ako sa odpadové hospodárstvo v samospráve dá zvládať so vztýčenou hlavou. Nerád by som na niekoho zabudol, preto radšej nebudem konkrétny.
Keď už hovoríme o zero-waste, veľa mladých ľudí začína čoraz viac riešiť problematiku životného prostredia, klímy a odpadov. Cítite aj vy tento trend? Zapájajú sa viac mladšie generácie ako staršie?
Som veľmi šťastný a hrdý na to, čo ľudia v Košeci a miestnej časti Nozdrovice neustále dokazujú. Vyhnem sa rozdeľovaniu do vekových kategórií, pretože si myslím, že téma sa týka nás všetkých. Všetci sme rovnako dôležití. Teším sa zo záujmu ľudí o aktuálne problémy, ktorým ako ľudstvo všeobecne čelíme. Je to dobré znamenie, že nie sú k prostrediu okolo seba ľahostajní.
A konkrétne vy ste sa zaujímali o životné prostredie už skôr?
V roku 2006 sa pri mojej kandidatúre na post starostu objavila téma ochrany životného prostredia ako jeden z hlavných motívov, prečo som sa rozhodol ísť do verejnej služby pre občanov.
Videl som obrovské príležitosti, ako prostredie zlepšiť a zatraktívniť pre obyvateľov. Snáď sa nám to spoločnými silami v obci postupne darí. Okrem toho som si vedomý obrovskej zodpovednosti, ktorú máme voči svojim deťom – ďalším generáciám. To ma vedie aj k iným aktivitám v súvislosti s ochranou životného prostredia… vody, pôdy, ovzdušia…
Ako vnímate problematiku znečistenia životného prostredia? My sa tiež venujeme tejto téme aj v súvislosti s mládežou a osvetou priamo medzi mladými. Nerozmýšľali ste napríklad o nejakej osvete v rámci škôl? Či už formou prednášok alebo nejakých videotutoriálov?
Máte pravdu, že mladá generácia je dôležitým prvkom skladačky pre zvládnutie výziev, ktoré nás čakajú v oblasti ochrany životného prostredia. V našich aktivitách už takáto osveta existuje pár rokov a budeme v nej určite pokračovať. Radi budeme hľadať ďalšie možnosti, ako mladých ľudí nadchnúť pre dobrú vec.
Stali sme sa súčasťou jedného veľkého cezhraničného projektu, ktorý aktuálne čaká na výsledok, rozhodnutie. V prípade úspechu a získania finančných prostriedkov budeme vedieť počas troch rokov organizovať rôzne kvalitné workshopy a podujatia týkajúce sa odpadov a ochrany životného prostredia.
Oslovili vás aj iné obce či mestá s prosbou o pomoc či radu?
Spolupráca obcí a miest je kľúčová pre zvládnutie náročných úloh, ktorým čelí a bude čeliť samospráva. Budú to onedlho už dva roky od prvých návštev kolegov z rôznych kútov Slovenska. Postupe sa u nás vystriedalo niekoľko desiatok delegácií alebo jednotlivcov v rámci akýchsi exkurzií.
Pre nás je táto forma prezentácie dobrých príkladov z praxe rovnako veľmi zaujímavou na získanie námetov a podnetov pre ďalšie vylepšovanie systému. Môžeme si vzájomne pomáhať a aj sa inšpirovať. Poznám niekoľko obcí aj miest, ktoré začali prevádzkovať elektronickú evidenciu odpadov a podľa informácií priamo od nich, často aj s veľkými úspechmi. Držíme im palce.
Plánujete aj ďalšie aktivity vo vašej obci, ktoré by mali dopad na životné prostredie?
Chceme pokračovať v krokoch, ktorými v budúcnosti zabezpečíme pre obyvateľov čo najspravodlivejšie určovanie výšky poplatkov za odpady. Vízia: Plať len za to, čo skutočne vyhodíš – je veľmi lákavá.
Ak budeme presvedčení o tom, že je na to komunita ľudí žijúcich v našej obci po všetkých stránkach pripravená, máme ambíciu nastaviť systém v tomto zmysle. Už teraz však vieme, že niektoré typy fixných nákladov obce – prevádzkovanie zberného dvora, zabezpečovanie čistoty v obci – musíme pri nastavení systému zohľadniť plošne. V blízkej dobe prebehne distribúcia cca 850 kusov kompostérov do domácností. Rozhodli sme sa využiť potenciál, ktorý budujeme v obci viac ako desať rokov, a nebudeme na tento rok zavádzať zber biologicky rozložiteľných odpadov. Sústredíme sa na splnenie výnimky zo zákona preukázaním 100-percentného zapojenia obyvateľov do kompostovania.
Už teraz sa venujeme oblasti energickej hospodárnosti a úsporám spotreby energií. Školu u nás napr. vykurujeme biomasou. Od roku 2009 inštalujeme úspornejšie led svietidlá na verejnom osvetlení obce. V súčasnosti máme k dispozícii spracované energetické audity na dôležité stavby vo vlastníctve obce. Čakajú nás investície menšieho aj väčšieho rozsahu, ktoré budú mať ušľachtilé ciele: zadržiavať dažďovú vodu v prostredí, šetriť energie, využívať obnoviteľné zdroje… zachovať životné prostredie budúcim generáciám v čo najlepšej kondícii.
Ak sa vám článok páčil, zdieľajte ho svojim priateľom a známym na sociálnych sieťach.