Pandémia len umocnila úzkosť z ochorenia. Ako ju rozpoznať a ako jej čeliť, aby sme viedli spokojnejší život?
Hypochondria, tiež nazývaná úzkostná porucha z choroby, sa prejavuje pretrvávajúcou obavou z ochorenia alebo nakazenia sa vážnou chorobou. Tí, ktorí trpia touto poruchou, zvyčajne neustále sledujú svoj zdravotný stav a vlastné telesné prežívanie a snažia sa identifikovať signály, ktoré môžu potenciálne súvisieť s obávanou chorobou. Medzi ľuďmi, ktorí trpia hypochondriou, sú takí, ktorí majú sklon chodiť často k lekárovi na kontroly alebo vyšetrenia. Výsledky im však nikdy neprinesú očakávanú spokojnosť. Iní zas odmietajú nemocnice, lekárov a diagnostické postupy, pretože u nich vyvolávajú silnú úzkosť.
Príchod pandémie určite zmenil naše vnímanie zraniteľnosti a zakúsili sme, čo znamená mať obavu z nákazy. U tých, ktorí už trpeli úzkosťou súvisiacou s vlastným zdravím, to v mnohých prípadoch znamenalo zhoršenie príznakov, pre ostatných to bol skutočný spúšťač tejto poruchy.
Napríklad Martu od začiatku pandémie neustále znepokojuje myšlienka, že sa nakazí vírusom Covid-19. Po nákupe dezinfikuje všetky výrobky, ktoré je možné dezinfikovať, pri ostatných počká 36 hodín a až potom sa ich dotkne. Lekár jej vysvetlil, že tento postup je časovo náročný a nie je potrebný, ale toto ubezpečenie jej nestačí. Keď pocíti mierne bolesti v hrdle alebo zakašle, hneď jej príde na myseľ, že sa mohla nakaziť vírusom. Je to nástojčivá myšlienka, ktorej sa nevie zbaviť.
Marta by si chcela dať urobiť test, ale celá procedúra a čakanie na výsledok by u nej vyvolalo ešte silnejšiu úzkosť, takže sa radšej snaží na to nemyslieť. Niekedy sa jej to podarí. No večer je to najhoršie – dlho premýšľa nad svojimi obavami a uvedomuje si, akú veľkú moc nad ňou majú. Začala trpieť nespavosťou a na ďalší deň máva problém vyrovnať sa s každodennými povinnosťami. Ani teraz, keď sa už zdravotná situácia v krajine zlepšuje, ju úzkosť úplne neopúšťa.
Aká je teda hranica medzi normálnou obavou spojenou s núdzovou situáciou a prítomnosťou úzkostnej poruchy z ochorenia? Nie je vždy ľahké rozlíšiť medzi fyziologickou úzkosťou, ktorej úlohou je chrániť nás pred vonkajšími nebezpečenstvami a hrozbami, a tou patologickou, ktorá nás neustále drží v strehu aj v prípade, že nehrozí skutočné nebezpečenstvo. Každú situáciu treba vyhodnocovať osobitne podľa kontextu. Na základe niektorých otázok sa môžeme prikloniť k jednej alebo druhej hypotéze. Napríklad: narúša obava o zdravie môj každodenný život? Trpím vďaka tomu poruchami spánku? Bráni mi vo vykonávaní bežných činností? Ovplyvňuje to moje vzťahy s rodinou, priateľmi a kolegami?
Ak sa obavy o zdravie vkrádajú do každej oblasti vášho života, môže to naznačovať úzkostnú poruchu. Ak sú však príležitostné a ľahko zvládnuteľné, je pravdepodobnejšie, že ide o fyziologickú úzkosť.
Keď má intenzita strachu tendenciu stúpať, niektoré stratégie môžu pomôcť zvládnuť ju a vyhnúť sa tak tomu, aby nás príliš ovplyvnila:
– Veriť informáciám, iba ak pochádzajú z overených odborných zdrojov. Informovať sa je dôležité, v niektorých prípadoch dokonca nevyhnutné. Potrebné je však starostlivo vyberať zdroje, z ktorých čerpáme informácie, aby sme sa zbytočne neživili poplašnými správami. Neprospieva nám, ak trávime príliš veľa času zbieraním online informácií alebo ak nám televízia či počúvanie správ uberajú čas z iných dôležitých činností.
– Naučiť sa akceptovať určitú mieru rizika. Aj keď veľmi pozorne sledujeme svoje zdravie a všetky potenciálne riziká, ktoré preň môžu byť hrozbou, nie je možné mať vždy všetko pod kontrolou. Prijať malé množstvo rizika je zásadné pre psychickú pohodu. Zanecháme tak myslenie, ktoré nás vedie k tomu, aby sme sa na veci pozerali extrémnym spôsobom: „Ak nie je biely, je čierny.“
– Nezanedbávať vzťahy, psychická tieseň môže viesť k uzavretiu sa do seba. Dôležité je venovať čas a energiu vzťahom a najbližším ľuďom komunikovať svoje emócie, myšlienky a nálady. Keď vyjadrujeme svoje skúsenosti slovami, učíme sa viac si ich uvedomovať a lepšie ich zvládať. Starostlivosť o vzťahy nám zároveň pomáha menej sa sústrediť na seba a svoje starosti.
– Viac sa starať, než byť ustarostený o svoje zdravie. Veľkou pomocou je, ak si vytvoríme správne návyky zdravého životného štýlu týkajúce sa spánku, stravy a fyzickej aktivity. Vďaka tomu dokážeme venovať energiu spokojnému psychofyzickému prežívaniu a zaoberať sa tým, čo môžeme ovplyvniť, namiesto toho, aby sme rozmýšľali nad nekontrolovateľnými rizikami alebo iracionálnymi obavami.
– V prípade potreby vyhľadať pomoc. Ak je strach z choroby príliš veľký a paralyzuje nás, treba zvážiť psychoterapiu, ktorá nám môže pomôcť účinnejšie spracúvať náročné myšlienky, emócie a pocity.
Nejde o to, natrvalo odstrániť úzkosť, ale nájsť nový spôsob, ako ju zvládať. Potrebné je presmerovať svoju pozornosť na to, čo je v živote človeka skutočne dôležité, čo mu dodáva plnosť a zmysel.
Ak sa vám článok páčil, zdieľajte ho svojim priateľom a známym na sociálnych sieťach.