Vo svojej encyklike Fratelli tutti pápež František viac ráz hovorí o komunikácii a informáciách. Hneď si možno všimnúť, že jeho postoj nie je jednoznačný: ako sám Bergoglio hovorí, pri využívaní veľkých možností, ktoré prinášajú nové médiá, je potrebná opatrnosť.
Tretieho októbra pápež František v Assisi podpísal encykliku Fratelli tutti, tretiu v rámci svojho pontifikátu. Už jej názov hovorí o univerzálnom bratstve. Vo viacerých bodoch encykliky sa pápež dotýka tém komunikácie a informácií, jedným slovom infosféry. Prečo argentínsky pápež venuje toľkú pozornosť práve tejto téme?
Osobne vidím aspoň tri dôvody: ten prvý je veľmi jednoduchý a tkvie v skutočnosti, že pápež jadro encykliky napísal počas lockdownu, v ktorom sa ocitol spolu s väčšinou ľudstva. Sám pápež si preto v tomto tmavom, no chvíľami i presvetlenom období uzavretosti uvedomil rastúcu dôležitosť médií, zvlášť tých sociálnych.
Druhý dôvod Bergogliovho záujmu o komunikáciu spočíva v exponenciálnom raste globálnych prvkov v našom trpiacom svete: Svätý Otec je pozorný na komplexné problémy, ktoré nás sužujú, najmä na problém spojený s ekológiou, a to ho pobáda celkovo sa zaujímať o kritické body globalizácie. Pápež napríklad píše, že „bez ohľadu na rôzne odpovede, ktoré priniesli jednotlivé krajiny, sa ukázalo, že nie sme schopní konať spoločne“ (č. 7).
Skľučujúce hromadenie informácií, ktoré nás zaplavuje, neznamená väčšiu múdrosť.
Na treťom mieste vnímam pápežovu vôľu odstrániť mienku, že nadmerné pripojenie k médiám je samo osebe očisťujúce, teda schopné pozdvihnúť človeka, umožniť mu komunikovať so sebe podobnými: „Ukázalo sa, že aj keď sme neustále pripojení na sociálne siete, sme roztrieštení a o to ťažšie riešime problémy, ktoré sa dotýkajú nás všetkých“ (č. 7). Takto sa rozmáha skaza v podobe „kultúry múrov“ (č. 27).
Čo môžeme povedať o úvahách týkajúcich sa komunikácie, ktoré sú obsahom encykliky Fratelli tutti? V prvom rade treba uznať, že pápež nemá negatívny pohľad na médiá; naopak, môžeme povedať, že jeho vnímanie je vysoko pozitívne. Predsa len však pápež pochádzajúci z opačnej strany sveta dobre vie, že práve pre výnimočnú technologickú silu týchto prostriedkov dosiahnuť až posledné končiny zeme majú médiá zároveň nesmiernu deštruktívnu schopnosť.
Tá sa spája s účelom, ktorý si podľa všetkého vytýčili: „Chýba právo na intimitu. Všetko sa stáva akýmsi divadlom… V digitálnej komunikácii je snaha všetko ukázať a každý človek sa stáva predmetom pohľadov, ktoré sliedia, obnažujú a zverejňujú často anonymným spôsobom“ (č. 42). Komunikačné prostriedky zvyčajne nebývajú taktné, a tak „digitálne spojenie nestačí na budovanie mostov, nie je schopné zjednotiť ľudstvo“ (č. 43).
Bergoglio sa preto chytil ich pervazívnosti a pokladá za povinnosť vyjadriť, že nikdy nebudú schopné nastoliť skutočný vzťah medzi ľuďmi. Áno, v období lockdownu mali sociálne médiá dôležitú, povedal by som až zástupnú úlohu – mali nahradiť vzťahy „naživo“. To však neznamená, že si môžu prisvojiť právo byť privilegovaným či dokonca jediným druhom vzťahu medzi mužmi a ženami na začiatku dvadsiateho prvého storočia. Aj svet digitálnej komunikácie podlieha pápežovej silnej kritike, ktorú už vyjadril aj v encyklike Laudato si’, kde hovorí o takzvanej „technokratickej paradigme“.
Našu budúcnosť preto netreba ponechať v rukách niektorých nadnárodných korporácií: „V digitálnom svete,“ vysvetľuje pápež, „pôsobia obrovské ekonomické záujmy, schopné uskutočňovať jemné a zároveň invazívne formy kontroly, čím sa vytvárajú mechanizmy manipulácie svedomia a demokratického procesu“ (č. 45). Výsledkom, ktorý odzrkadľuje azda tú najsilnejšiu kritiku voči veľkým sociálnym sieťam, je skutočnosť, že „mnohé platformy často fungujú tak, že v prospech stretnutia rovnako zmýšľajúcich osôb, bránia konfrontácii medzi odlišnosťami. Tento uzavretý kruh napomáha šírenie nepravdivých informácií a správ, čím sa podnecujú predsudky a nenávisť“ (č. 45).
Nie náhodou sám zakladateľ World Wide Webu Tim Berners-Lee adresoval pred nejakým časom rovnakú kritiku majiteľom veľkých sociálnych sietí. Na základe toho upriamuje pápež Bergoglio vo svojej encyklike Fratelli tutti pozornosť na vzťah medzi komunikáciou a tichom: „Keďže chýba ticho a počúvanie, a všetko sa premení na žart a rýchle a neuvážené odkazy, ohrozená je základná štruktúra múdrej ľudskej komunikácie“ (č 49). A ešte jeden podnet na margo priveľkého množstva informácií: „Skľučujúce hromadenie informácií, ktoré nás zaplavuje, neznamená väčšiu múdrosť“ (č. 50).
Pápež cituje Gabriela Marcela, čím chce zdôrazniť význam pravej komunikácie: „Do komunikácie so sebou samým vstupujem do tej miery, nakoľko komunikujem s druhým človekom“ (č.87).
Keď pápež nepriamo hovorí o globalizácii, prisudzuje médiám aj ďalšiu úlohu, ktorou je podpora udržania kultúrnych odlišností.
Inými slovami to znamená, že „sme stvorení z lásky“ (č. 88). Z lásky, ktorá nás pobáda rozšíriť okruh našich citov, ktorá túži, aby sme boli otvorení celej spoločnosti, ktorá nás „pobáda k univerzálnemu spoločenstvu“ (č. 95) a otvára nám „sociálne priateľstvo“ (č. 99).
Je to v rozpore s opačnou tendenciou chápať „ľudskú osobu ako bytosť oddelenú od sociálneho a antropologického kontextu, takmer ako čoraz necitlivejšiu ,monádu‘“ (č. 111). Aj mediálne prepojenie nás však núti zdvihnúť zrak a pochopiť, že rovnako je potrebný „svetový právny, politický a ekonomický poriadok… pre solidárny rozvoj všetkých národov“ (č. 138).
Keď pápež nepriamo hovorí o globalizácii, prisudzuje médiám aj ďalšiu úlohu, ktorou je podpora udržania kultúrnych odlišností: „Univerzálnosť nesmie znamenať homogénnu, jednotvárnu a štandardizovanú nadvládu jedinej kultúrnej prevládajúcej formy“ (č. 144). V encyklike Fratelli tutti ďalej čítame: „Žiadny národ, kultúra či osoba nemôže získať všetko od seba“ (č. 150). Lepšie sa tak chápe aj dôležitosť politiky, ktorej pápež venuje celú kapitolu.
Vystríha ju pred snahou všetko ovládať, vziať na seba ekonomicko-finančný imperatív aj prostredníctvom digitálnych nástrojov komunikácie: „Sám trh všetko nevyrieši“ (č. 168). Potrebné je solidárne, hoci ekonomicky podporované videnie skutočností, no „politika sa nesmie podriadiť finančníctvu a ekonomika sa nesmie podrobiť diktátu a účelovej technokratickej paradigme“ (č.177). Potrebná je „sociálna láska“, ktorá vedie človeka v ústrety „civilizácii lásky“ (č. 183).
„Skutočný sociálny dialóg“, ktorý majú napomáhať aj médiá, však „predpokladá schopnosť rešpektovať pohľad druhého“.
„Ak sa na politiku pozeráme z tohto uhla pohľadu, je ušľachtilejšia, ako sa javí, ušľachtilejšia ako marketing, rôzne podoby mediálnych kozmetických úprav“ (č. 197). A po politike nevyhnutne musel prísť na rad dialóg, „metóda“ par excellence samotnej politiky a komunikácie. „Hlasné šírenie problémov a ich neustále opakovanie v médiách v skutočnosti neraz znemožňuje dialóg“ (č. 201). Využíva sa jazyk, ktorý má sklon „rýchlo zdiskreditovať protivníka“ (č. 201).
„Skutočný sociálny dialóg“, ktorý majú napomáhať aj médiá, však „predpokladá schopnosť rešpektovať pohľad druhého“ (č. 203). Tento dialóg pápež v dôležitej pasáži rozširuje aj na poznanie a vedu: „Okrem špecializovaného vedeckého rozvoja je potrebná komunikácia medzi disciplínami, keďže skutočnosť je jedna, hoci prístupy môžu byť rôzne a využiť možno rozličné metódy“ (č. 204). Je to jasný apel adresovaný novinárskym postupom, ktoré často nemajú na pamäti sociálnu komplexnosť a neraz majú sklon klásť dôraz na zredukované zjednodušenia.
Čo je teda cieľom médií dnes? „V tomto globalizovanom svete nám môžu médiá pomôcť, aby sme jeden druhého vnímali ako blížneho; aby sme zachytili obnovený význam jednoty ľudskej rodiny, ktorá nabáda k solidárnosti a úprimnej snahe o dôstojnejší život“ (č. 205). K tomu je však potrebné vedieť „odkrývať rôzne podoby manipulácie, deformácie a zakrývania pravdy vo verejnej i súkromnej oblasti“.
„Pravda je neoddeliteľnou spoločníčkou spravodlivosti a milosrdenstva.“
A dodáva závažný odkaz pre médiá: „To, čo nazývame ,pravdou‘, nie je len komunikovanie skutočností, ktoré robí žurnalistika“ (č. 208). Pápež Bergoglio preto navrhuje vždy spájať slovo „pravda“ s dvoma ďalšími pojmami: „Pravda je neoddeliteľnou spoločníčkou spravodlivosti a milosrdenstva“ (č. 227). Pre ľudí pracujúcich v médiách to znamená nikdy nechcieť oddeliť predmet informácie alebo komunikácie od nevyhnutnosti základnej čestnosti a od postoja prijatia. Rovnako to znamená podporovať mier a odpustenie, ako pápež vysvetľuje v dobre známej citácii z Evangelii gaudium: „… jednota prevyšuje konflikt. (…) Neznamená to mieriť na synkretizmus ani na vzájomné absorbovanie, ale na riešenie na vyššej úrovni, v ktorom zostane zachovaný vzácny potenciál protichodných polarít“ (č. 245).
Pozvanie je neodmysliteľné pre skupinu ľudí, ktorá informuje, a môže veľmi jednoducho podnecovať sterilnú polarizáciu kontrastov. V záverečnej modlitbe k Bohu – Stvoriteľovi pápež František adresuje pozvanie aj všetkým, ktorí majú na starosti komunikáciu: „Roznieť v našich srdciach ducha bratstva. Vzbuď v nás sen o novom stretnutí, dialógu, spravodlivosti a mieri.“
Uverejnené v Cittá Nuova
Ak sa vám článok páčil, zdieľajte ho svojim priateľom a známym na sociálnych sieťach.