Spoločnosť

Pápež a civilné zväzky. „Nezahrávajme sa s pravdou“

Foto: vaticannews

Pápežove vyjadrenia o civilných zväzkoch dávajú krídla tým, čo si myslia, že pápež schválil manželstvo medzi osobami rovnakého pohlavia. Bez rešpektu voči tomu, ako veci v skutočnosti sú. Právo na poctivé informovanie.

Dalo by sa diskutovať ad libitum o podstate vyhlásení pápeža Františka o civilných zväzkoch: sú takí, čo tvrdia, že pápež sa zmýlil, keď podporil potrebu nájsť právne riešenie pre voľné zväzky, ktoré nekorešpondujú s tradičným spojením muža a ženy; a sú aj takí, čo pápežovi tlieskajú, že konečne posúva do popredia situáciu mnohých mužov a žien, aj kresťanov, ktorí vo svojich zväzkoch žijú v skrytosti, alebo prinajmenšom bez legislatívnej ochrany.

Nechcem vstupovať do tejto diskusie, ktorej sa už viacerí zoširoka venovali. To, čo nás zaujíma, je však celá komunikačná a informačná rovina. Akoby niektorí postupovali v duchu hesla: Pápež nech povie to, čo chceme, aby povedal; čo noviny chcú, aby povedal. Práve takto zmýšľajúci ľudia šíria Františkove vyhlásenia o civilných zväzkoch a hneď pokladajú jeho slová za radikálne schválenie manželstva medzi osobami rovnakého pohlavia. Iní sa zas snažia všemožne zľahčiť dosah Bergogliových údajne revolučných vyhlásení. A uprostred stoja takí, čo chcú zostať verní presným slovám, ktoré pápež použil.

Tradične sa žurnalistika riadila viac-menej presnými princípmi, ktoré boli stanovené deontologickými pravidlami a kódexmi, a tie sa v priebehu dejín považovali za všeobecne platné. Nemyslime si však, že manipulácia neexistovala už aj v dobách, keď sa informácia pokladala za čosi neomylné či nedotknuteľné.

„prosté“ univerzálne bratstvo nás nabáda, aby sme na nikoho nezabudli, aby sme nikoho neodsunuli na okraj, nikoho nevylúčili z hľadania vlastného šťastia.

Mohol by nám stačiť príklad novinárov britskej kráľovskej výsosti, ktorí počas Krymskej vojny v polovici 19. storočia využili prvé drôtové telegrafy, aby informovali o tom, čo sa dialo na bojovom poli na brehoch Čierneho mora. No akoby „náhodou“ boli neustále pod kontrolou armády. Telegraf patril britským vojakom, ktorí prirodzene mali osobný záujem pozmeniť realitu podľa vlastných stratégií, a tak pravdu prikrášľovali.

Výraz, ktorý som použil ako názov tohto článku –„Nezahrávajme sa s pravdou“ –, použil sám Bergoglio práve v kontexte manželstva a civilných zväzkov v knihe Dominiquea Woltona Dio è un poeta (Boh je básnik, pozn. prekladateľa). Bergoglio chcel tým ujasniť skutočnosť, že tvrdiť, že je potrebná nejaká forma právnej ochrany pre páry rovnakého pohlavia, neznamená prirovnávať civilné zväzky k manželstvu. Aj preto, že v kresťanskom ponímaní zväzku medzi mužom a ženou je náboženský, ba dokonca božský rozmer podstatný. Odvolávky na biblické texty sú v tomto zmysle jednoznačné. No rozmer milosrdenstva v kresťanskom videní sveta, rozmer ľudských práv a „prosté“ univerzálne bratstvo nás nabádajú, aby sme na nikoho nezabudli, aby sme nikoho neodsunuli na okraj, nikoho nevylúčili z hľadania vlastného šťastia.

Samozrejme, možno diskutovať o tom, čo je pravda, môžeme sa pokúsiť rozšíriť, ale aj najrozličnejším spôsobom obmedziť pole jej záberu. Môžeme sa snažiť držať pravdu, dobro a krásu pohromade, alebo sa pokúsiť ich od seba oddeľovať, no pravda je celkom iste horizont, na ktorý nikdy nesmieme zabúdať. Ako laici a ako veriaci. Pravda si od novinára žiada, aby ako odborník vedel narábať so slovami a pojmami, a aby udalostiam vedel prisúdiť punc pravdy. Novinár by mal mať pred tým, čo človek vypovie alebo urobí, obrovský rešpekt. Istotne, hermeneutika a rôzne filozofické školy jazyka nás zaväzujú k tomu, aby sme zachovali postupy na dohľadanie pravdy. S pravdou sa však nežartuje.

Všetka odborná deontológia má byť teda v službe pravdy a má pritom používať čestnosť, na ktorú sa však často zabúda.

Poctivosť je pre novinára protijedom ideológie, zárukou pre prípadné a nevyhnutné chyby pri interpretácii reality.

Poctivosť je pre novinára protijedom ideológie, zárukou pre prípadné a nevyhnutné chyby pri interpretácii reality. Rozvážnosť mu umožňuje zvažovať, skúmať a overovať si nielen to, čo je vypovedané, ale aj všetky detaily.

V posledných týždňoch na margo vatikánskych otázok a postojov viac či menej známych osobností Katolíckej cirkvi nejeden kolega so zámienkou, že za každých okolností treba prinášať informácie, publikoval správy overené a niekedy azda aj neoverené. Vznikla tak výbušná zmes, ktorú ešte viac roznietili sociálne siete, čo mohlo navodiť aj dojem neexistujúcej viny. Pritom sa zabúda na ďalšie základné právo, ktoré novinár má rešpektovať, a tým je prezumpcia neviny.

Mrzí ma, no nemožno tlieskať novinárom, ktorí len aby poslúžili právu na informáciu, prestali slúžiť pravde a cestou stratili slušnosť a poctivosť, pred ktoré postavili vlastný cieľ, zviditeľnenie sa a úspech.

Uverejnené v Città Nuova

Ak sa vám článok páčil, zdieľajte ho svojim priateľom a známym na sociálnych sieťach.

Súvisiace články

Ivan Mikloš: Ak by Západ prestal dovážať ruský plyn a ropu, Rusko by si nemohlo dovoliť financovať vojnu

Mária Kostyálová

Výber NM: Zelenskyj sa rozprával s pápežom. Chcel by, aby sa František stal prostredníkom pri rokovaní

Michal Lukáč

Výber NM: Je to morálna autorita, povedal premiér Heger po stretnutí s pápežom

Michal Lukáč

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači. Súhlasím Viac

Cookies