Prinášame vám výber udalostí, ktoré sú ukážkou, že kroky k dialógu sú možné. V dnešnom podcaste sa dozviete:
– Premiér vyšiel v ústrety kultúre a športu – nové opatrenia nebudú až také likvidačné
– Komunistický režim bude možno vládou označený ako „odsúdeniahodný“
– Mike Pence a Joe Biden počas pietnej spomienky zabudli na stranícke súboje
– Zimbabwe zakázalo ťažbu v Hwange a iných národných parkoch
Premiér vyšiel v ústrety kultúre a športu – nové opatrenia nebudú až také likvidačné
Denník N informoval o tom, že sa už druhý raz stalo, že premiér Slovenskej republiky Igor Matovič presvedčil pandemickú komisiu, aby zjemnila svoje nové pravidlá. Prvý raz sa to stalo vtedy, keď rozhodol, že dovolenkové destinácie sa zaradia medzi rizikové krajiny až v septembri, pričom pandemická komisia chcela, aby sa tak stalo už v auguste. To by však malo za následok vyradenie veľkého množstva detí z prvých dní tohto školského roka.
Tentoraz sa to stalo znovu a spúšťacím faktorom bol tlak zo strany predstaviteľov kultúrneho a športového života na Slovensku.
Minister Krajčí totiž po zasadnutí pandemickej komisie oznámil nové pravidlá týkajúce sa hromadných akcií. Od 1. októbra mali platiť pravidlá, podľa ktorých mali mať zelené okresy v exteriéri maximálne 200 ľudí a interiérové podujatia maximálne sto ľudí. Oranžové a červené okresy mali mať v exteriéri maximálne sto ľudí a interiérové podujatia najviac 50 ľudí.
Po oznámení takejto zmeny pravidiel sa ozvali hlasy prichádzajúce zo športového a kultúrneho prostredia, ktoré tvrdili, že takéto opatrenia budú pre kultúru a šport na Slovensku prakticky likvidačné a mali by byť oveľa jemnejšie. Svoj nesúhlas prejavovali ľudia viacerými otvorenými listami a reakciami na sociálnych sieťach.
Nové pravidlá preto na svojej ďalšej schôdzi prerokoval ústredný krízový štáb. Igor Matovič už pred rokovaním na svojej facebookovej stránke uviedol: „Vždy som hájil opatrenia, s ktorými prichádzalo konzílium. Tentoraz mám však pocit, že tlačíme až príliš na pílu a efekt, ktorý očakávame, môže byť, paradoxne, opačný.“
Nakoniec rokovanie dopadlo pre slovenský šport a kultúru dobre. Obmedzenia týkajúce sa športových a kultúrnych udalostí zostávajú približne na súčasnej úrovni. Týkajú sa však iba takých športových a kultúrnych opatrení, kde sa sedí a nepredáva občerstvenie. Do maximálneho počtu ľudí (500 osôb v interiéri a 1000 osôb vonku) sa nezarátavajú zamestnanci, športovci a herci.
„Keď si zavraždíme kultúru a šport, bude po pandémii, ale budeme nekultúrni a nebudeme sa venovať športu,“ zdôvodnil svoje rozhodnutie premiér.
Komunistický režim bude možno vládou označený ako „odsúdeniahodný“
Komunistický režim by sa mal považovať za odsúdeniahodný, zločinný, nelegitímny a porušujúci ľudské práva a slobody. Tento názor vyjadrujú koaliční poslanci v novele zákona o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému, ktorú v polovici septembra vytvorili a predložili v parlamente. Okrem tejto symbolickej zmeny novela zákona zakáže pomenovávanie ulíc a miest po predstaviteľoch fašizmu, nacizmu či komunizmu a taktiež by podľa nej nemalo byť povolené osádzanie ich pamätníkov. Potrebné je však dodať, že tento zákaz by sa netýkal takých predstaviteľov, ktorí aktívne bojovali proti vlastnému režimu a zapájali sa do demokratizačného procesu. Informovala o tom Tlačová agentúra Slovenskej republiky.
Aký praktický dosah bude mať táto novela po jej schválení? „Okrem symbolického zadosťučinenia pre obete komunistického režimu a zvýšenia povedomia verejnosti o podstate komunistického režimu môže takáto právna úprava napomôcť pri stíhaní trestných činov extrémizmu,“ tvrdia poslanci, ktorí ju predkladajú. Táto novela by totiž uľahčila stíhanie osôb, ktoré verejne glorifikujú nedemokratické režimy z minulosti.
Komunistická strana Československa a Komunistická strana Slovenska, ktoré na našom území vládli v rokoch 1948 až 1989, budú po prípadnom schválení novely považované za zločinné a zavrhnutiahodné. Dôvodom na takéto označenie je, že tieto strany aktívne a cieľavedome bojovali proti európskym hodnotám, porušovali ľudské práva a slobody, občanom odopierali národné a náboženské práva, bezohľadne ničili tunajšiu prírodu a historické pamiatky a tolerovali justičné zločiny páchané súdmi.
Zákon by po schválení začal byť účinný 16. novembra 2020, čiže 31. výročie Nežnej revolúcie by si obyvatelia Slovenska pripomenuli už v krajine, ktorá svojou legislatívou jasne odsudzuje komunizmus a iné totalitné režimy.
Mike Pence a Joe Biden počas pietnej spomienky zabudli na stranícke súboje
Joe Biden, demokratický kandidát na post prezidenta v prezidentských voľbách v Spojených štátoch amerických, a Mike Pence, súčasný republikánsky viceprezident a spolupracovník prezidenta Donalda Trumpa, sa stretli počas pietnej spomienky na teroristický útok z 11. septembra 2001, ktorý skončil smrťou takmer 3000 ľudí. Napriek tomu, akí veľkí politickí rivali títo dvaja muži sú, dali na 19. výročie tragédie politiku bokom a uctili si pamiatku obetí.
Medzi Bidenom a Penceom dokonca došlo k fyzickému kontaktu, keď sa pozdravili dotykom lakťov. Tento pozdrav sa stal bežným počas pandémie nového koronavírusu, keďže pri ňom hrozí menšie riziko prenosu choroby ako pri štandardnom podaní rúk.
Stretnutie sa odohralo na mieste známom ako „Ground Zero“ v meste New York. Na tomto mieste v minulosti stáli dve veže Svetového obchodného centra, až kým ich teroristi pomocou unesených lietadiel nezhodili. Odvtedy sa každý rok 11. septembra na tomto mieste koná pietna spomienka na tragédiu, ktorá navždy poznačila západnú civilizáciu. Tento rok bola udalosť pre pandémiu v ohrození, ale veľký verejný tlak na starostu nakoniec dosiahol, aby sa ani tento rok nezabudlo na útoky z roku 2001.
Bývalý viceprezident Joe Biden a jeho žena Jill Bidenová počas toho, ako sa tradične čítali mena obetí, stáli v blízkosti súčasného viceprezidenta Mikea Pencea. V Bidenovej blízkosti sa ocitol aj Michael Bloomberg, bývalý starosta mesta New York. Bloomberg bojoval o nomináciu demokratov do prezidentských volieb, ale nakoniec ho Joe Biden porazil. S Bidenom sa počas pietnej spomienky chvíľu rozprávali.
V novembri Spojené štáty americké očakávajú prezidentské voľby, ktoré rozhodnú o tom, či pri moci na ďalšie 4 roky ostane republikán Donald Trump, alebo Oválnu pracovňu prenechá Joeovi Bidenovi, ktorý kandiduje za demokratickú stranu. Politiku však Joe Biden nechcel 11. septembra riešiť. „Dnes vám nepoviem nič nové. Nechcem riešiť nič iné, ako tragédiu z 11. septembra. Dnes z našej strany neprebieha žiadna politická kampaň,“ povedal novinárom počas toho, ako opúšťal smútočnú akciu. Tým, že 11. septembra nerobil Biden žiadnu kampaň, nadviazal na tradíciu, ktorú prezidentskí kandidáti dodržiavajú už od roku 2004, keď sa konali prvé prezidentské voľby po teroristickom útoku. Zmyslom tejto tradície je, aby 11. septembra neprebiehala žiadna kampaň. Donald Trump túto tradíciu tento rok pravdepodobne porušil a podľa Fox News v médiách bežala jeho kampaň aj 11. septembra, za čo si vyslúžil kritiku aj z radov vlastnej strany.
Po skončení spomienky v New Yorku Biden zamieril do Shanksville, kde je pamätník cestujúcim letu 93. Títo cestujúci sa 11. septembra 2001 hrdinsky vzbúrili proti únoscom a dosiahli to, aby lietadlo havarovalo na poli, pričom všetci umreli. Na tomto mieste tento rok rečnil aj Donald Trump.
Zimbabwe zakázalo ťažbu v Hwange a iných národných parkoch
Zimbabwe vydalo zákaz ťažby uhlia vo všetkých svojich národných parkoch po tom, ako činnosť dvoch veľkých čínskych firiem podľa ekologických aktivistov ohrozila prírodu v tejto krajine.
Toto rozhodnutie sa udialo po tom, ako na vládu vyvinuli tlak aktivistické organizácie. Informovala o tom televízia BBC.
Vláda totiž pôvodne udelila dvom čínskym firmám povolenie skúmať tamojšiu prírodu. Tieto čínske firmy dúfali, že tam nájdu cenné náleziská uhlia, ktoré by im priniesli vysoký zisk.
Oblasti, ktoré tieto firmy preskúmavali, sú však domovom pre viac ako 40 000 slonov a žijú tam aj iné vzácne zvieratá, napríklad ohrozené čierne nosorožce.
Asociácia environmentálnych právnikov krajiny Zimbabwe (ZELA) varovala štát, že národné parky v krajine by sa po tomto rozhodnutí mohli zmeniť na „skrz-naskrz prevŕtané miesta plné výrubov, výstavby ciest a geologických prieskumov“.
Už o deň neskôr ministerka informácií Monica Mutsvangwa informovala o tom, že Zimbabwe s okamžitou platnosťou zakazuje ťažbu uhlia vo všetkých národných parkoch na území krajiny. Krajina sa takisto pokúsi obmedziť ťažbu zlata v blízkosti riek. Niektorí obyvatelia krajiny požadujú, aby bol tento zákaz zakotvený aj v legislatíve krajiny.
Organizácia ZELA nebola prvým hlasom protestujúcim proti ťažbe. Už predtým sa na sociálnej sieti Twitter stalo populárnym heslo #SaveHwangeNationalPark, teda „Zachráňte Národný park Hwange“. Ľudia používajúci toto heslo si uvedomovali, že poškodenie prírody by neuškodilo len prírode samotnej, ale aj ekonomike krajiny, pretože turizmus patrí k hlavným zdrojom príjmov pre Zimbabwe a poškodenie prírody by mohlo odradiť turistov.
Veľmi nepravdepodobné je, že by tento zákaz narušil dobré vzťahy medzi Čínou a Zimbabwe. Čína chápe motiváciu krajiny Zimbabwe urobiť tento krok.
Ak sa vám článok páčil, zdieľajte ho svojim priateľom a známym na sociálnych sieťach.