V Pôstnom období sa azda viac ako inokedy zastavíme v dynamike každodennosti, aby sme sa zamysleli nad naším smerovaním. Každý piatok v rámci pôstnych zamyslení vám prinesieme reflexie k dvom zastaveniam od Danila a Anny Marie Zanzucchiovcov z Hnutia fokoláre, ktorí iniciovali hnutie „Nové rodiny“. Všetky sú publikované v knihe Krížová cesta vedená Svätým Otcom Benediktom XVI. z Vydavateľstva Nové mesto.
Každý kresťan, aj každá jednotlivá rodina má svoju via crucis: choroby, úmrtia, finančné problémy, chudobu, zrady, nemorálne správanie jedného alebo druhého, nezhody s príbuznými, prírodné pohromy. Každý kresťan, každá rodina však môže na tejto bolestnej ceste upriamiť svoj pohľad na Ježiša, Boha a človeka.
III. zastavenie: Pán Ježiš padá prvý raz pod krížom
Ježiš padá. Rany, ťarcha kríža, stúpajúca hrboľatá cesta. A dav ľudí. No nielen preto je taký zničený. Možno je to pre ťažobu tragédie, ktorá sa otvára v jeho živote. Nedokážeme už vidieť Boha v Ježišovi, človekovi, ktorý sa javí taký krehký, ktorý sa potkýna a padá.
Ježišu, na tejto ceste, medzi všetkým tým ľudom,
čo kričí a huláka, potom, čo si padol na zem,
znova vstávaš a pokúšaš sa naďalej stúpať.
Na dne srdca vieš, že toto utrpenie má zmysel,
uvedomuješ si, že si na seba vzal ťarchu
toľkých našich chýb, zrád a vín.
Ježišu, tvoj pád vzbudzuje v nás bolesť,
keďže chápeme, že jeho príčinou sme my;
či možno naša krehkosť,
nielen slabosť nášho tela, ale celého nášho bytia.
Chceli by sme už viac nepadnúť;
no potom stačí málo, ťažkosť,
pokušenie či nehoda,
a my sa nimi necháme strhnúť a padáme.
Sľúbili sme, že budeme nasledovať Ježiša, že budeme mať v úcte a starať sa o tých, ktorých nám on učinil blízkymi. Áno, v skutočnosti ich milujeme, alebo sa nám aspoň zdá, že je to tak. Keby sme ich stratili, trpeli by sme nemálo. No potom padáme v každodenných konkrétnych situáciách.
Koľko pádov v našich rodinách!
Koľké rozdelenia, koľké zrady!
A potom rozvody, potraty, odchody!
Ježišu, pomôž nám pochopiť, čo je to láska,
nauč nás prosiť o odpustenie!
IV. zastavenie: Pán Ježiš sa stretá so svojou matkou
Ako stúpa na Kalváriu, Ježiš zbadá svoju matku. Ich pohľady sa stretajú. Chápu sa. Mária vie, kto je jej Syn. Vie, odkiaľ pochádza. Vie, aké je jeho poslanie. Mária vie, že je jeho matka; ale vie aj to, že je jeho dcéra. Vidí ho trpieť, za všetkých ľudí, za ľudí včerajška, dneška i zajtrajška. A trpí aj ona.
Zaiste, Ježišu,
trpíš aj tým, že takto nechávaš trpieť svoju matku.
No musíš ju zapojiť do tohto tvojho božského
a hrozného dobrodružstva.
Je to Boží plán pre spásu celého ľudstva.
Pre všetkých mužov a ženy tohto sveta, no osobitne pre nás rodiny Ježišovo stretnutie s matkou tam na ceste na Kalváriu je veľmi živá a stále aktuálna udalosť. Ježiš sa zriekol svojej matky, aby sme my, každý z nás – aj my manželia – mali matku, ktorá je stále pri nás a vždy ochotná nám pomôcť. Neraz na to, žiaľ, zabúdame. No keď sa nad tým zamyslíme, uvedomujeme si, že v našom rodinnom živote sme sa na ňu obrátili nespočetne veľakrát.
Aká blízka nám bola v ťažkých chvíľach! Koľkokrát sme jej zverili naše deti, prosili sme ju, aby sa prihovorila za ich fyzické zdravie, a ešte viac, aby ich chránila morálne!
Koľkokrát nás Mária vyslyšala, cítili sme ju nablízku, ako nás posilňuje svojou materinskou láskou.
Na via crucis, na krížovej ceste každej rodiny je Mária vzorom ticha, ktoré, aj keď v srdcervúcej bolesti, rodí nový život.
Viac o kniheAk sa vám článok páčil, zdieľajte ho svojim priateľom a známym na sociálnych sieťach.