Buďme Matovičovi vďační

Prvý raz v slovenských dejinách parlamentné voľby nevyhral Smer ani HZDS. V parlamente sa nebude nachádzať SNS, Most Híd, KDH ani PS/Spolu. Blížia sa lepšie časy pre Slovensko? Čo by sa malo udiať s KDH? A prečo by sme mali byť Matovičovi vďační?

Ťažko povedať, či sa voľby skončili prekvapením. Smer-SD opäť stratil tretinu svojich voličov, výsledky z roku 2012, keď získal pohodlnú absolútnu väčšinu v parlamente, sa zdajú už len spomienkou na minulú éru. Prekvapivé to nie je. Po zverejnení posledných škandálov, vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej a po procese s Kočnerom je skôr prekvapivé, koľkých voličov si ešte dokázal udržať. 

Posledné týždne ukázali, že niečo, čo sa dlho hľadalo, tu je. Líder opozície. Post, o ktorý sa v priebehu posledných piatich rokov škriepili „gazda Rado“, Sulík, Kiska, ba aj Truban, získal niekto, kto bol v tomto kontexte spomínaný málokedy. Svojím extravagantným vystupovaním si Igor Matovič vyslúžil prezývku šaša, ba až blázna, ktorý podobne ako v stredoveku ako jediný povie bezočivo pravdu, lebo pravda je bezočivá. A na to, aby niekto mohol opísať skutočnosť takú bláznivú, aká je, musí byť sám bláznom.

Proces s Kočnerom ukázal, že Slovensko je v katastrofálnom stave. Jeho chápadlá siahali do politiky, súdnictva aj médií. Matovič, ktorého nikto nebral vážne, o kom dlho hovorili ako o nespoľahlivom partnerovi, ktorý by mal podporiť nejakého „skutočného“ lídra opozície, sa však nakoniec presadil.

Na to, aby niekto mohol opísať skutočnosť takú bláznivú, aká je, musí byť sám bláznom.

Nielen preto, že poukázal na všetku špinu, ktorá sa v politike nachádza. Presadil sa, lebo dokázal osloviť každého. Na rozdiel od politikov v PS/Spolu, ktorí s ohrnutými nosmi kráčali „cez zástupy“ a mysleli si, že si môžu vyberať, akých voličov chcú a kým môžu ohrdnúť. Presadil sa, lebo na rozdiel od Hlinu, Trubana a Kisku bol uveriteľný. Dokázal autenticky povedať to, čo si myslel, a ľudia to akceptovali.

Ľahko by sa dalo povedať, že voľby vyhral populizmom. Odhalenie Počiatkovej vily vo Francúzsku oslovilo voličov nielen tým, že je len ťažko vysvetliteľné, ako sa Počiatek k vile dostal. Oslovilo ich aj to, že sa im nepáčilo, že niekto má väčší dom než oni.

Tento prístup možno nie je morálne bezchybný, ale je úspešný. Je ľudský, oslovuje voličov tam, kde sú zastihnuteľní. Politika nie je o tom, že sa skupina politikov v kaviarni dohodne na najlepších riešeniach, kde si intelektuáli medzi sebou vydiskutujú, čo spravia. V demokracii najlepšie riešenie nie je to, na ktorom sa dohodnú profesori filozofickej fakulty. Najlepšie riešenie je to, ktoré dokážem predať voličovi.

Voliči nechcú ideológov. Nestačí mať peknú nálepku. Ani v prevažne kresťanskej spoločnosti nestačí mať písmenko K v názve strany, aby sa KDH dostalo do parlamentu.

Je ľudský, oslovuje voličov tam, kde sú zastihnuteľní.

A aj keď mnohí, aj konzervatívci, ochotne volia schopných, liberálnych kandidátov, ako bol Vallo alebo Čaputová, neznamená to, že chcú mať v parlamente ľavicových ideológov typu Štefunko a Bihariová.

Neúspech maďarských strán to potvrdzuje. Ani maďarskí voliči nechcú hocikoho, len preto, lebo je Maďar. Chcú žiť vo funkčnom štáte, tak ako my všetci.

Celé svoje dejiny bolo KDH známe ako hodnotovo jednoznačné, konzervatívne  hnutie. Pakt o neútočení s Progresívnym Slovenskom, akokoľvek sympatický ako symbol proti rozdeleniu spoločnosti, odstrašil tých voličov, ktorých KDH najviac potrebovalo.

Podobne PS/Spolu sa od svojho vzniku prezentovalo ako nová, svieža strana. Hnutie, ktoré dokáže vecne vyriešiť problémy 21. storočia, prichystať nás na budúcnosť, nadchnúť mladých pre politiku a dať im nádej pre život na Slovensku. Namiesto toho, aby vecne riešili to, čo väčšinu voličov najviac zaujíma, korupciu a nefunkčnosť štátnych inštitúcií, sa rozhodli pre druhú cestu. Cesta ľavičiarskeho aktivizmu vyvrcholila v nedôstojných akciách v parlamente, ktoré nechali PS/Spolu pôsobiť ako tú povestnú „bandu feťákov“.

PS/Spolu uškodila aj rozpoltenosť „liberálov“. Zatiaľ čo ľavičiari volili PS, veľká časť skutočných liberálov zostala v SaS.

Liberáli sa oddeľujú od progresívcov, ktorí zneužívajú liberalizmus na presadzovanie svojej agendy.

Na Slovensko sa dostala rozpoltenosť, akú poznáme zo západných štátov – liberáli sa oddeľujú od progresívcov, ktorí zneužívajú liberalizmus na presadzovanie svojej agendy.

Presvedčiť nevedel ani Andrej Kiska. Nedokázal preniesť svoju popularitu do straníckej politiky. Na vine nie je len antikampaň Smeru, ale aj názorová nevýraznosť a fádnosť Andreja Kisku. V strachu neodstrašiť žiadneho voliča nedokázal presvedčiť očakávané počty voličov. Slovensko týmto prichádza aj o mnohých šikovných kandidátov, ktorí kandidovali v strane Za ľudí.

Voľby otriasli politickým systémom. Otriasli očakávaniami médií, vládnou garnitúrou Smeru a stranami, ktoré boli podržtaškami Kočnerovi a vládnej mafii. Ďalšie dni ukážu, či otras umožní vznik niečoho nového, lepšej vlády a lepšieho Slovenska. Kam by sa však mala posunúť stranícka politika na Slovensku?

KDH musí zomrieť. Po druhých parlamentných voľbách, v ktorých sa KDH nedostalo do parlamentu, treba akceptovať realitu. Tak ako povedal Alojz Hlina v diskusii s Kiskom a Matovičom, ich cieľom bolo udržať a získať. Neudržal, nezískal. Alojz Hlina správne pochopil, že mnohí voliči KDH sú už zosnulí. Nových voličov však osloviť nedokázal. Do budúcnosti môžeme počítať s tým, že tento trend bude pokračovať. Aj keď je niekedy ťažké predvídať, čo sa v politike udeje, môžeme si byť istí, že ani v ďalších voľbách mŕtvi z hrobov nevstanú a KDH voliť nepôjdu.

Pre Slovenský konzervativizmus by bolo najlepšie, keby si našiel novú podobu. Úspech aj konzervatívnych kandidátov OĽaNO ukazuje, že možnosti tu sú.

Pre slovenský konzervativizmus by bolo najlepšie, keby si našiel novú podobu. Úspech aj konzervatívnych kandidátov OĽaNO ukazuje, že možnosti tu sú. Svojou existenciou však KDH oslabuje pozíciu kresťanskej politiky v parlamente, lebo zbytočne viaže necelých päť percent hlasov.

Nakoniec by sme nemali zabudnúť, že Kotleba padol pod osem percent. Prieskumy ho videli pri 14 percentách, médiá sa obávali, že by sa mohol stať víťazom volieb. Nepadol len preto, lebo by si jeho voliči uvedomili, že nemá skutočné riešenia. Nepadol, lebo si uvedomili, že fašizmus je najväčšie zlo, aké Slovensko zatiaľ postretlo.

Paradoxne práve Matovič pomohol prekonať rozkol v spoločnosti a zachránil nás pred víťazstvom Kotlebu.

A celkom isto nepadol, lebo sa kopa aktivistov z PS-ka v Trnave postavila na námestia. Padol, lebo Matovič oslovil aj jeho voličov, lebo neohrnul nosom nad tými, ktorí kedysi volili Fica, Danka alebo Kotlebu. Lebo Matovič akceptoval každého voliča, aj tých, ktorí v minulosti pochybili. Paradoxne práve Matovič pomohol prekonať rozkol v spoločnosti a zachránil nás pred víťazstvom Kotlebu. Buďme mu za to vďační.