Spiritualita jednoty

Eucharistická bieda – eucharistická obnova

V 20. storočí sa v Cirkvi udialo mnoho noviniek, ktoré ponúkajú nový pohľad a vnášajú nové svetlo na Eucharistiu a eucharistické prežívanie: pápež Pius X. pozval všetkých a najmä tých najmenších Pánovmu stolu; skrze liturgické úkony mohli veriaci nanovo objaviť mystérium svätého prijímania; v dôsledku koncilu sa liturgia otvorila pre rôznorodé priestory života a dejín nášho sveta. Napriek priblíženiu sa Eucharistie k človeku ostáva čoraz viac ľudí od nej vzdialených; a pre mnohých, ktorí sa na nej ešte zúčastňujú, sa komunio vyčerpáva v komunikácii.

Takýto zbežný stenogram určitej diagnózy nestačí na stanovenie primeranej terapie. Konfrontujme sa teda s otázkou, aký je náš vzťah Eucharistii? Mne osobne pri hľadaní odpovede pomohla perspektíva Jánovho evanjelia.

Ján rozpráva o Eucharistii inak ako ostatné evanjeliá. Chýba správa o ustanovení Eucharistie; iných evanjeliách nemáme zachytenú zmienku o významnej Ježišovej reči o eucharistickom chlebe. Jánovom evanjeliu nájdeme až tri miesta, kde sa hovorí o Eucharistii: reč o eucharistickom chlebe (6. kapitola), umývanie nôh (13. kapitola), Ježišova rozlúčková reč (kapitoly 14 – 17).

Na všetkých troch miestach je zmienka Eucharistii „skrytá“ alebo „zahalená“. V reči o chlebe je to v súvislosti s rozmnožením chleba;tomto „cudzom“ kontexte vycítime výnimočnosť jedinečnosť Eucharistie oproti tomuto jednorazovému rozmnoženiu.

Človek si vytvára oklieštený obraz o spáse, namiesto toho, aby sabezprostredne vystavil tomu, z čoho sám pochádzaa z čoho žije.

Popritom Eucharistia zahŕňa v sebe aj to miesto rozdelenia a neprávosti, ktoré ostatní evanjelisti opisujú pri Ježišových zmienkach o jeho utrpení. Počas situácie umývania nôh a v Ježišovej rozlúčkovej reči je neodmysliteľná posledná večera – ale Eucharistii sa nehovorí; symbol umývania nôh však ako závoj ukrýva v sebe eucharistický kalich. A práve tieto zahalenia a táto skrytosť sú kľúčom k pochopeniu posolstva, ktoré nám Ján zanecháva.

blank

Sprítomnime si drámu šiestej kapitoly Jánovho evanjelia. Na začiatku stojí rozmnoženie chleba. Dočkajú sa ho tí, ktorí v sebe nesú určitú otvorenosť pre duchovné veci – ako by inak boli schopní prísť do púšte, aby načúvali Ježišovým slovám? A predsa ho nepochopili. Keď im darúva chlieb, chcú ho spraviť kráľom. Odchádza odnich, aby sa stiahol, a keď je potom zase zrazu blízko nich v Kafarnaume, bez okolkov im povie: v Mesiášovi a aj v Bohu, ktorý ho poslal, hľadáte len „dobrodinca“, ktorý vás nasýti. Potrebujete Boha, aby ste si naplnili svoje potreby. Prijímate toho, ktorý vám dáva chlieb. Ale toho, ktorý je sám chlebom, toho odmietate. Človek si vytvára oklieštený obraz o spáse, namiesto toho, aby sabezprostredne vystavil tomu, z čoho sám pochádzaa z čoho žije. Na prvé miesto kladie zabezpečenienamiesto vzťahu,tým zbavuje Boha jeho božskej moci.

V reči o chlebe života nejde len o samotnú Eucharistiu, ale o vieru, o osobný vzťah s Bohom, ktorý sa odohráva v osobnom vzťahu k Ježišovi. Nebeské kráľovstvo, ktoré nám Ježiš ukazuje, nie je farebné vymaľovanie tých vzorov, ktoré si sami vytvárame z vlastných prianí. Len v poslušnom, milujúcom, prijímajúcom vzťahu k Ježišovia k Bohu získame takú mieru spásy, ktorá nás celýchnaplní a prenikne. Nie sme predsa jednotlivo žijúce bytosti, individualisti, ktorí si vystačia sami so sebou.

Ježiš dáva sám seba až po smrť na kríži, zomiera podľa zákona svojej ľudsky stelesnenej, obmedzenej existencie, v ktorej sa sami nachádzame.

My potrebujeme na svoju existenciu Boha. Potrebujeme spoločenstvo s ním, ktoré sa napĺňa a uskutočňuje skrze lásku k blížnemu a voči sebe navzájom, v spoločenstve medzi nami. Či nemá vari eucharistická bieda korene v našom biednom vzťahu k Bohu?

Jánom opisovanej Ježišovej reči o chlebe máme aj druhý úryvok, ktorý je dôsledkom zhutnením prvej časti: viera ako vnútorný akt pobáda k ďalšiemu eucharistickému pokrmu. Samozrejme, materialistický pohľad nám to neumožňuje správne pochopiť, čo potvrdzuje aj sám Ježiš (porov. Jn 6, 63).

Čo znamená toto eucharistické vyvrcholenie v reči o chlebe života? Živý vzťah k Ježišovi a zároveň Bohu je viac ako duchovné stanovisko. Je dávaním sa a prijímaním „až do krajnosti“. Ježiš dáva sám seba až po smrť na kríži, zomiera podľa zákona svojej ľudsky stelesnenej, obmedzenej existencie, v ktorej sa sami nachádzame. Celý Boh a celý človek sa rozdávajú v Ježišovi a tým požaduje aj od nás tento celistvý výkon, ktorý zahŕňa v sebe telo i ducha. Pozýva nás požívať skutočný pokrm a piť skutočný nápoj, ktoré sú Ježišovým telom a krvou (porov. Jn 6, 50 – 57). To znamená, že budeme brať vážne to, čo sa v Eucharistii deje.

Celý Boh a celý človek sa rozdávajú v Ježišovi a tým požaduje aj od nás tento celistvý výkon, ktorý zahŕňa v sebe telo i ducha.

V Eucharistii ide o smrť a život, o Ježišovu smrť, ktorá je darom, darom, ktorý sa nám bezhranične odovzdáva a ktorý v nás spôsobuje jeho život: život bez konca, bez hraníc, život v nádeji vo vzkriesenie, ktoré sa začína už teraz, pokiaľ požívame chlieb života.

Nie chlebodarca, ale chlieb sám, nie dobrodinec, ale živý dar, nie majetok, ale vzťah, spoločenstvo je tým, čo nám zabezpečuje našu vlastnú smrť a náš vlastný život. V Ježišovej smrti a živote tak, ako si to želal on sám, prichádzajúci, aby uskutočnil prítomnosť: toto je tá miera, ktorou máme merať veľkosť a vážnosť Eucharistie, toto je ten podklad, na ktorom sa prejaví a skrze neho pôsobí celá obnova. presne toto je aj posolstvom umývania nôh: Eucharistia ako zostúpenie Pána do postavy sluhu, ktorý slúži až po smrť. A dôsledok? Eucharistia nám darúva život, do ktorého nás zasväcuje, vťahuje nás do odovzdanosti Ježiša voči iným, voči sebe navzájom. Ako sa dá takto žiť? Ježišove slová v rozlúčkovej reči – od nového prikázania (porov. Jn 13, 34f) až po zanechanie testamentu jednoty (porov. Jn 17, 20 – 23) – nám to prezradia. Eucharistiarozlúčková reč sa vzájomne odzrkadľujú. Len medzi týmito zrkadlami sa odráža obnovujúce svetlo, ktoré odstráni našu eucharistickú biedu.

Z knihy:

Klaus Hemmerle: Línie života

Námety na meditácie nad Jánovým evanjeliom

Knihu vydalo Vydavateľstvo Nové mesto, kúpite v našom e-shope 

Ak sa vám článok páčil, zdieľajte ho svojim priateľom a známym na sociálnych sieťach.

Súvisiace články

Slovo života – marec 2022

Letizia Magriová

Buď sme bratia, alebo nepriatelia

Cyril Dunaj

Slovo života – február 2022

Letizia Magriová

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači. Súhlasím Viac

Cookies