Vonkajšie podnety, osobné predispozície či stresové situácie môžu znižovať pozornosť detí. Ponúkame niekoľko tipov a rád, vďaka ktorým sa vaše deti lepšie sústredia.
Filip má šesť rokov a je veľmi neposedný chlapec. Akúkoľvek hru či aktivitu, ktorú začne, sa mu nedarí dokončiť. Zdá sa, že nevenuje pozornosť ničomu, čo mu iní povedia. Rodičia ani učitelia si s ním nevedia rady. Vyzerá ako dieťa, ktoré musí byť v neustálej činnosti, nevie sa zastaviť a má veľké problémy so sústredením. Budúci školský rok by mal nastúpiť do prvej triedy, no obavy jeho rodičov narastajú. Ako mu pomôcť? Prečo sa takto správa?
Pozornosť je kognitívny proces, ktorý sa začína rozvíjať od prvých mesiacov života dieťaťa. Spočíva v tom, že si dokážeme vybrať z ponúkaných podnetov, pričom iné stimuly odsunieme bokom. Podnety, pre ktoré sa rozhodneme, si zapamätáme a následne na ne zareagujeme. Ide o komplexnú a selektívnu funkciu, na ktorú majú neraz vplyv mnohé vnútorné aj vonkajšie faktory človeka.
Rozvoj tejto funkcie sa môže spájať s niektorými genetickými črtami dieťaťa, ako aj s charakteristikami prostredia v úzkom prepojení na životný kontext. Prostredie, do ktorého je dieťa vsadené, môže vplývať na jeho pozornosť, znižovať jej účinnosť, pričom genetické predispozície sa kombinujú s faktormi prostredia.
Tvorivé aktivity podnecujú rozvoj pamäte a plánovania, teda zručností, ktoré úzko súvisia s rozvíjaním pozornosti.
Čo teda robiť, aby sme pomohli dieťaťu lepšie sa sústrediť a rozvíjať jeho pozornosť?
Maria Montessoriová, medzinárodne uznávaná talianska pedagogička a lekárka, bola presvedčená, že „prvým predpokladom rozvoja dieťaťa je koncentrácia. Dieťa, ktoré sa sústredí, je nesmierne šťastné.“ Chcela tak poukázať na zásadnú schopnosť sústredenia, ktorá je základom každého osvojovania poznatkov. Montessoriová dbala aj na prípravu prostredia vhodného pre deti, čo tiež pomáhalo rozvíjať ich pozornosť. Takéto prostredie malo byť štruktúrované, usporiadané a organizované. Dieťa sa v ňom mohlo voľne pohybovať, zvoliť si činnosti, ktoré samo uprednostňuje, pričom nehrozilo, že by ho znepokojovalo a miatlo príliš veľké množstvo rôznych podnetov. V skutočnosti veľmi chaotické prostredie, v ktorom je veľa neusporiadaných predmetov, nepomáha dieťaťu sústrediť sa.
Ďalšou užitočnou vecou môže byť ponúknuť dieťaťu tvorivé aktivity, ktoré podnecujú rozvoj pamäte a plánovania, teda zručností, ktoré úzko súvisia s rozvíjaním pozornosti. Činnosti tohto typu môžu byť puzzle, pexeso, vystrihovanie a lepenie predmetov a mnohé iné. Prospešné sú aj fyzické hry, ktoré si vyžadujú pozornosť a motorickú koordináciu, ako napríklad hra na schovávačku alebo skákanie cez švihadlo. Je zrejmé, že každú aktivitu treba zadefinovať na základe veku dieťaťa, ktoré máme pred sebou.
Ak chceme pomôcť dieťaťu sústrediť sa, je obzvlášť dôležité pri aktivite či úlohe, ktorú má vykonať, obmedziť vonkajšie podnety. Ak je napríklad zapnutá televízia alebo sa ľudia v tej istej miestnosti nahlas rozprávajú, bude pre dieťa ťažké sústrediť sa.
Treba obmedziť používanie technológii, akými sú televízor, tablet a smartfón, najmä ak ide o veľmi malé deti.
V dnešnej dobe je zásadné obmedziť používanie technológii, akými sú televízor, tablet a smartfón, najmä ak ide o veľmi malé deti. Početné štúdie dosvedčujú, ako môže ich trvalé používanie okrem iného negatívne ovplyvniť pozornosť a koncentráciu.
Pozornosť je zručnosť, ktorá sa vyvíja s vekom a mení sa v závislosti od životnej fázy, ktorou prechádzame. Veľmi malé deti budú schopné venovať niečomu pozornosť v priemere najviac 10 – 15 minút, zatiaľ čo dospievajúci chlapci a dievčatá dokážu udržať pozornosť 30 – 45 minút. Vzhľadom na to je na podporu dobrej koncentrácie potrebné plánovať prestávky, ktoré rešpektujú dobu pozornosti primeranú veku.
Na záver si pripomeňme, že nesmieme zabúdať na emocionálne aspekty, ktoré tiež môžu vplývať na pozornosť. Napríklad, ak dieťa doma, v školskom prostredí alebo kdekoľvek zažíva stresové situácie, schopnosť koncentrácie môže byť narušená. V tomto kontexte napätia môžu byť prítomné aj iné prvky, narúšajúce schopnosť dieťaťa sústrediť sa: napríklad, ak je dieťa pod tlakom toho, čo prežíva, alebo má obavy z toho, že musí za každú cenu podať dobrý výkon, môže byť menej schopné venovať pozornosť danej úlohe. Preto, pokiaľ je to možné, vytvorme našim deťom povzbudivé, pokojné a príjemné zázemie.
Zdroj: Città Nuova
Ak sa vám článok páčil, zdieľajte ho svojim priateľom a známym na sociálnych sieťach.