Prvé kroky pápeža Františka viedli v pondelok do Prezidentského paláca. S hlavou štátu Zuzanou Čaputovou sa najskôr stretol súkromne, potom aj verejne v záhrade paláca v prítomnosti približne 500 predstaviteľov občianskej spoločnosti a diplomatického zboru. Pápež sa v príhovore zameral aj na symboly chleba a soli, ktorými ho privítali deti. Odkryl v nich silné odkazy pre dnešnú spoločnosť.
Svätý Otec hovoril okrem iného aj o bratstve, ktoré podľa neho potrebujeme preto, aby sme mohli podporovať stále dôležitejšiu integráciu. „Naliehavé je práve teraz, vo chvíli, keď po tvrdých mesiacoch pandémie očakávame, spolu s mnohými ťažkosťami, vytúžený nový štart ekonomiky, ktorému pomáhajú plány obnovy Európskej únie. Je tu však riziko unáhlenia sa a podľahnutia pokušeniu zisku, vyvolávajúceho prechodnú eufóriu, ktorá namiesto spájania rozdeľuje. Navyše samotné oživenie ekonomiky nie je dostačujúce vo svete, kde sme všetci prepojení, kde všetci obývame strednú zem. Kým na rôznych frontoch pokračujú boje o nadvládu, nech táto krajina naďalej potvrdzuje svoje posolstvo integrácie a pokoja a Európa nech sa vyznačuje solidaritou prekračujúcou jej hranice, ktorá by ju mohla dostať späť do centra dejín,“ vyzval pápež František.
Tak ako v nedeľu pri ekumenickom stretnutí, aj v druhý deň svojej návštevy spomenul svätých Cyrila a Metoda, od ktorých máme čerpať úmysly bratstva. Znova pripomenul, že evanjelium šírili v čase, keď boli Európania ešte jednotní, a že aj dnes spájajú vierovyznania nášho územia. „Cítili sa byť pre všetkých a hľadali spoločenstvo so všetkými: Slovanmi, Grékmi a ľuďmi latinskej tradície. Pevnosť ich viery sa tak prejavovala v spontánnej otvorenosti. Je to dedičstvo, ktorého ovocie ste povolaní v tejto chvíli zbierať, aby ste boli aj v tomto čase znakom jednoty,“ poukázal Svätý Otec.
Chlieb a jeho symbolika
Pápež sa ďalej zameral na typické symboly slovanského privítania – chlieb a soľ. Poznamenal, že ide o symboly presiaknuté evanjeliom a zasadil ich do súčasného kontextu. Chlieb sa zvykne lámať, čo znamená, že sa s ním máme deliť. „Skutočné bohatstvo nespočíva vo zväčšovaní množstva toho, čo máme, ale v delení sa rovnakým dielom s tými, čo sú okolo nás,“ vysvetlil.
Chlieb a jeho delenie naznačuje aj potrebu starať sa o najslabších, ktorí Františkovi osobitne ležia na srdci. „Nech nikto nie je stigmatizovaný alebo diskriminovaný. Kresťanský pohľad nevidí v tých najkrehkejších bremeno alebo problém, ale bratov a sestry, ktorých máme sprevádzať a opatrovať,“ ozrejmil.
Pápež pokračoval, že nalámaný a rovnakým dielom rozdelený chlieb pripomína význam spravodlivosti, dávať každému príležitosť sa realizovať. „Dôležité je zasadiť sa o budovanie budúcnosti, v ktorej sa zákony aplikujú rovnako na všetkých, na základe spravodlivosti, ktorá nikdy nie je na predaj. A aby spravodlivosť neostala abstraktnou ideou, ale aby bola konkrétna ako chlieb, treba viesť dôrazný boj proti korupcii a predovšetkým podporovať a presadzovať zákonnosť,” upozornil.
A napokon chlieb prepojil s prácou. „Ako bez chleba nie je obživa, tak bez práce nie je dôstojnosť. Základom spravodlivej a bratskej spoločnosti je právo, aby každému bol vyplatený chlieb práce, aby nikto nebol marginalizovaný a donútený zanechať rodinu a rodnú zem, aby hľadal lepšie príležitosti.“
Čo dnes znamená „byť soľou“
O soli pontifex povedal, že dáva chuť jedlu a evokuje niečo, bez čoho je život nevýrazný. „Aby sa spolužitie stalo ľudským, nestačia organizované a efektívne štruktúry, treba chuť, treba chuť solidarity. A ako soľ dáva chuť len vtedy, keď sa rozpustí, tak aj spoločnosť nájde chuť cez nezištnosť toho, kto sa stravuje pre druhých,“ uviedol.
Soľ slúžila v Ježišových časoch na konzervovanie jedla, teda na ochranu pred skazením. Pápež v tomto kontexte varoval, aby sa naše tradície nepokazili povrchnosťou konzumu, materiálneho zisku alebo ideologickou kolonizáciou. „Pred niekoľkými desiatkami rokov na tomto území bránil slobode jeden spôsob myslenia; dnes iný jediný spôsob myslenia vyprázdňuje jej význam, keď spája pokrok so ziskom a práva len s individualistickými potrebami. Dnes, tak ako vtedy, soľ viery nie je odpoveď podľa sveta, nespočíva v horlivosti viesť kultúrne vojny, ale v nenásilnom a trpezlivom rozsievaní Božieho kráľovstva, predovšetkým svedectvom milosrdenstva a lásky,“ vysvetlil nástupca svätého Petra.
Dodal, že soľou našej zeme boli aj spisovatelia, básnici a ľudia kultúry. Nezabudol ani na ľudí, ktorí za komunizmu trpeli vo väzení, pričom vnútri zostali slobodní.
Na záver príhovoru pápež na margo pandémie a rozdelenia, ktoré priniesla, povedal, že si máme uznať našu krehkosť, že sa navzájom potrebujeme a nemá zmysel sťažovať sa na minulosť. „Treba si vyhrnúť rukávy a spolu budovať budúcnosť,“ posmelil Slovákov.
Tvoríme jednotu
Prezidentka Zuzana Čaputová v príhovore poukázala nielen na prepojenosť dnešného sveta, ale aj na jeho tragické rozdelenie. „Každá kríza, pandemickú krízu nevynímajúc, prináša silné slová a silné gestá. Pokojný tón, porozumenie a pochopenie sú čoraz viac považované za prejav slabosti. Akoby sme si postupne zvykali na to, že výsledkom ľudského snaženia, spoločenskej alebo politickej diskusie má byť porazenie svojho názorového oponenta. Ak však má byť ,zmena epochy‘ vstupom do lepšej budúcnosti, potrebujeme zmeniť prístup. Výsledkom každej našej snahy, spoločenskej diskusie či politickej súťaže nesmie byť víťazstvo a porážka, ale pochopenie a nájdenie porozumenia,“ vyhlásila.
Jediný spôsob, ktorým môžeme podľa prezidentky zvládnuť krízy, je spolupráca. „Jediné, čo potrebujeme, je ľudskosť, uvedomenie si pri pohľade na kohokoľvek z nás, že ty si ja a ja som ty, že tvoríme jednotu. Majme teda odvahu k ľudskosti. Sme odkázaní žiť spolu, a bez pochopenia a vzájomného porozumenia to nedokážeme,“ skonštatovala.
Nadšenie účastníkov
Na stretnutí v Prezidentskej záhrade boli stovky pozvaných hostí, medzi nimi aj zástupcovia Fóra kresťanských inštitúcií. Predseda FKI Tomáš Kuzár videl Svätého Otca naživo prvý raz. „Veľmi apeloval na to, aby bolo v našej spoločnosti menšie trenie, menší rozbroj medzi znepriatelenými tábormi. Aby sme neviedli donekonečna kultúrne vojny, ale snažili sa v dialógu nájsť riešenia,“ zhrnul pre nm.sk, čo ho v prejave pápeža zaujalo. „Máme si postupne nachádzať cestu aj k tým, ktorí nie sú veriaci alebo konzervatívni, a robiť konkrétne veci, ktoré pomôžu vylúčeným ľuďom,“ dodal Kuzár.
Tomáša Kuzára sprevádzal na stretnutí jeho kolega, podpredseda FKI Pavol Kossey. „Cítil som iskru ducha. Ľudia, s ktorými som sa rozprával, sa cítili veľmi povzbudení. Atmosféra aj príhovory boli v silnom duchu pokory, zodpovednosti za vážne problémy sveta a v duchu potreby meniť seba samých. Niektoré rozdiely treba prekonať, ale stále si pritom udržať vlastnú hlbokú katolícku indentitu,“ opísal pre nm.sk svoje dojmy Kossey a ocenil aj to, že pápež pripomenul dedičstvo svätých Cyrila a Metoda a veľmi citlivo vnímal, kde práve je.
Medzi darmi aj nabíjacia stanica
Obaja hlavní aktéri si zo stretnutia odniesli dary. Prezidentka darovala pápežovi chlieb upečený v trnavskej pekárni, knihu Reštaurovanie od akademickej maliarky Márie Bidelnicovej, nabíjaciu stanicu na elektromobily od slovenskej startupovej firmy a tiež zdravotnícke prístroje a pomôcky pre potreby Vatikánskej komisie pre Covid-19 a Fond pápežských misijných diel. K darom pridala aj med od včiel z úľov v Prezidentskej záhrade.
Pápež prezidentke daroval pápežskú medailu k apoštolskej návšteve na Slovensku. Na jej prednej strane je pápežský erb, na zadnej strane v strede medaily je na miskovitom pozadí ozdobenom textúrami znázornená Sedembolestná Panna Mária, patrónka Slovenska. Za obrazom Panny Márie je dvojkríž. Okolo je dátum a označenie apoštolskej cesty pápeža na Slovensko.
Foto: TASR/TK KBS/Michal Svítok, Martin Baumann
Sledujte návštevu pápeža Františka spolu s nami!
Články a fotografie z podujatí so Svätým Otcom nájdete na našom webe, Facebooku a Instagrame.
Ak sa vám článok páčil, zdieľajte ho svojim priateľom a známym na sociálnych sieťach.