Výber NM: Slovenskí politici sa pridávajú k boju proti „cancel culture“

Prinášame vám výber udalostí, ktoré ukazujú, že kroky k dialógu sú možné. V dnešnom podcaste sa dozviete:

– Slovenskí politici sa pridávajú k boju proti “cancel culture”

– Vedúcu funkciu Synody biskupov získa prvá žena

– Ľudstvo dalo vyrovnávajúci gól – zaočkovaných je už viac, ako nakazených

 

Slovenskí politici sa pridávajú k boju proti „cancel culture“

V jednom z minulých vydaní Výberu NM sme vás informovali o tom, že takzvanú „cancel culture“, čiže kultúru prevládajúcu najmä na sociálnych sieťach, v ktorej ide skôr o „vymazanie“ človeka s iným názorom, než o zmysluplnú diskusiu, prudko odsúdil britský herec Rowan Atkinson. Táto kultúra sa rýchlo šíri, čo medzi európskymi politikmi vyvoláva vlnu nesúhlasu. Výnimkou nie sú ani slovenskí politici.

V súčasnej dobe majitelia sociálnych sietí získavajú čoraz väčšiu moc nad tým, aké informácie sa dostanú do verejnej debaty. Vzhľadom na to, že na sociálnych sieťach sa pohybuje obrovské množstvo ľudí (napríklad Facebook má už 2,8 miliardy aktívnych používateľov), museli prevádzkovatelia týchto služieb prijať určité regulácie týkajúce sa napĺňania obsahu ich stránok zo strany používateľov.

Problematické je v tejto oblasti najmä správne určenie presnej hranice slobody prejavu. Sociálne siete sa v poslednej dobe snažia limitovať aj tzv. “hate speech“, teda nenávistné prejavy. A práve tu dochádza ku kontroverziám.

Diskusia o probléme sa tento rok znovu otvorila po tom, ako sociálna sieť Twitter zablokovala účet vtedy ešte dosluhujúceho amerického prezidenta Donalda Trumpa. Ako informoval denník Štandard, americký miliardár Elon Musk v súvislosti s touto udalosťou vyjadril obavu nad možným nárastom nespokojnosti ľudí s tým, že sa technologickí giganti stali “arbitrami slobody slova”.

Diskusia o tomto probléme sa tak celkom prirodzene spustila aj v Európe. V Maďarsku, Švédsku, Taliansku a Poľsku sa už časť politikov postavila proti vízii spoločnosti, v ktorej technologické giganty cenzurujú diskusiu. Ako informovala BBC, v Poľsku sa vláda dokonca rozhodla založiť nezávislú radu, na ktorú sa budú môcť ľudia obrátiť, keď budú mať pocit, že im bola sloboda slova na sociálnych sieťach odoprená neopodstatnene.

Slovenských politikov sa na názor v spomenutej záležitosti pýtal denník Štandard.

„Myslím si, že Slovensko by malo chrániť slobodu slova aj na sociálnych sieťach. Za jedinú výnimku považujem možnosť vymazania príspevkov, ktoré vyzývajú na násilie – to je potom aj úloha pre políciu, aby posúdila súlad takéhoto príspevku so zákonom,“ povedal Milan Krajniak, minister práce, sociálnych vecí a rodiny.

Nesúhlasí s ním minister hospodárstva Richard Sulík. „Výlučne vlastník stránky, ktorý ju spravuje alebo ktorý ju založil, rozhoduje o jej obsahu. Regulovať to vládou, hoci by to aj bola nezávislá komisia ako v Poľsku, nepovažujem za správne. Myslím si, že informovať objektívne a nezávisle je úlohou médií a nie sociálnych sietí,“ odkázal prostredníctvom svojej hovorkyne.

Europoslankyňa Miriam Lexmann sa prikláňa skôr na stranu Krajniaka: „Trend, že súkromné firmy sa stávajú arbitrom toho, kto môže alebo o čom sa môže komunikovať v online priestore, je nebezpečný a delí ho len tenký ľad od orwellovského ministerstva pravdy.”

Poslankyňa Anna Záborská uviedla, že pokladá za neprijateľné, aby boli niečie vyjadrenia vymazávané len kvôli tomu, že sa s jeho názorom nestotožňuje vedenie platformy, na ktorej svoj názor vyjadril. „Režim, kde človek bol trestaný za vyjadrený názor, sme na Slovensku už mali, a tých, ktorí sa proti nemu postavili, dnes považujeme za hrdinov. Preto, ak nechceme hodiť demokraciu a osud našej republiky cez palubu, je našou povinnosťou bojovať proti takým zhubným javom, ako je takzvaná cancel culture,“ povedala Záborská. Dodala, že je podľa nej povinnosťou krajín stanoviť jasné pravidlá týkajúce sa toho, ako sa majú technologické spoločnosti pri mazaní príspevkov a užívateľov správať.

So svojou straníckou kolegyňou súhlasí aj poslanec Richard Vašečka: „Myslím si, že to už zašlo priďaleko. Niektoré sociálne siete sa stali monopolmi na trhu a začínajú zneužívať svoje postavenie. Registrujem tento trend v západnom svete a je podľa mňa neprijateľné, aby občania boli diskriminovaní napríklad na základe svojho vierovyznania.“ Podľa Vašečku sociálne siete majú v súčasnosti vplyv porovnateľný s vplyvom štandardných médií: „Média veľmi vážne ovplyvňujú kvalitu demokracie aj samotný spoločenský vývoj. Médiá sú a majú zostať slobodné, necenzurované. Už dnes sú však regulované. Napríklad Radou RTVS či Radou pre vysielanie a retransmisiu. Preto si myslím, že vzhľadom na obrovský rozmach sociálnych sietí a ich čoraz väčší dosah, je potrebné vážne sa zamyslieť aj nad ich prípadnou reguláciou.“

Vedúcu funkciu Synody biskupov získa prvá žena

Francúzska rehoľná sestra Nathalie Becquartová získala funkciu podsekretára Synody biskupov. Stala sa tak historicky prvou ženou v tejto funkcii. Vymenoval ju do nej pápež František a informoval o tom denník SME.

„Nomináciou sestry Nathalie Becquartovej a tým, že má možnosť zúčastniť sa na hlasovaní, sa otvorili dvere,“ povedal maltský kardinál Mario Grech, ktorý je od septembra 2020 generálnym sekretárom Synody biskupov. Podľa jeho názoru pápežov krok naznačuje, že sa pontifik zasadzuje za „vyššiu účasť žien v procese rozhodovania v cirkvi.“

Počet žien, ktoré sa zúčastňujú na synodách, sa v súčasnosti zvyšuje. Plnia na týchto stretnutiach nielen úlohu poslucháčok, ale aj odborníčok na rôzne témy.

Členka misijného inštitútu Xaviere Nathalie Becquartová svoj magisterský titul získala na prestížnej vysokej škole v Paríži a pred vstupom do rádu študovala aj v USA, konkrétne v Bostone. So Synodou biskupov spolupracuje už od roku 2019 ako konzultantka.

Za podsekretára pápež vymenoval aj Luisa Marína de San Martína z rádu augustiniánov. Úlohou oboch podsekretárov bude pomáhať generálnemu sekretárovi s organizáciou synod.

Synoda biskupov je poradný orgán pápeža. Jeho súčasťou sú kardináli a biskupi s hlasovacími právami aj odborníci bez hlasovacích práv. Pápež František už naznačil, že by chcel tento orgán zreformovať a dať v ňom väčší hlas ženám a laikom.

Ľudstvo dalo vyrovnávajúci gól – zaočkovaných je už viac, ako nakazených

Generálny riaditeľ Svetovej zdravotníckej organizácie Tedros Adhanom Ghebreyesus informoval o tom, že celosvetový počet ľudí, ktorí sú zaočkovaní vakcínou proti ochoreniu COVID-19, je už vyšší, ako počet prípadov nákazy. Informovala o tom Tlačová agentúra Slovenskej republiky.

Riaditeľ však zároveň upozornil, že väčšinu očkovacích látok použili bohaté krajiny: „Viac ako tri štvrtiny zaočkovaných pochádzajú len z desiatich krajín, ktoré sa podieľajú na globálnom HDP takmer 60 percentami na globálnom HDP.“ Ghebreyesus pripomenul, že v približne 130 krajinách ešte tamojšie vlády nedokázali doručiť ani jednu vakcínu. Podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie sa ochorením COVID-19 doteraz nakazilo viac ako 105 miliónov ľudí.

Generálny riaditeľ prišiel s návrhom, ako by sa distribúcia vakcín dala celosvetovo ešte viac zefektívniť – farmaceutické spoločnosti by podľa neho nemali licenciovať svoje vakcíny proti ochoreniu COVID-19 obmedzenému množstvu výrobných spoločností, ale mali by vydávať neexkluzívne licencie. Tento mechanizmus sa už viackrát využil aj v minulosti. Efektívnejšie sa vďaka nemu mohli distribuovať napríklad lieky na HIV či hepatitídu.

Odporúčanie prišlo po tom, ako západné krajiny zablokovali rokovania o možnosti vzdať sa patentov na vakcínu. Privítali by to najmä rozvojové krajiny (napríklad India či Juhoafrická republika), pretože opatrenie by prispelo k zvýšeniu ich globálnej ponuky.

Generálny riaditeľ podotkol, že bohatšie krajiny by mali zatiaľ očkovať iba seniorov a zdravotníckych pracovníkov a ostatné vakcíny by mali presunúť do chudobnejších krajín, aby aj tie mohli ochrániť svoje rizikové skupiny.