Nechceme sa skrývať za akúsi vonkajšiu počestnosť

„Niekto u nás môže namietať, že to nie je záležitosť slovenskej komunity, tak prečo by sme o tom mali informovať. Je to však snaha o maximálnu otvorenosť a transparentnosť v mimoriadne citlivých prípadoch, lebo tieto kompromitujúce informácie nechceme zametať pod koberec, nechceme sa skrývať za akúsi vonkajšiu počestnosť a potom si tieto správy čítať z iných médií.“

O nedávno medializovaných prípadoch sexuálneho zneužívania v komunite Hnutia fokoláre vo Francúzsku a následnej demisii tamojšieho vedenia hnutia sme sa rozprávali so Zorou Kuchárskou, fokolarínkou s mnohoročnou skúsenosťou v zahraničí a v Centre Hnutia fokoláre Ríme. 

Mnohých ľudí z komunity Hnutia fokoláre, ale aj všeobecne z prostredia Cirkvi znepokojila správa o prípade sexuálneho zneužívania vo francúzskej komunite fokoláre a následná demisia zodpovedných v tomto regióne. Čo konkrétne sa udialo? 

Táto udalosť sa stala vo Francúzsku začiatkom deväťdesiatych rokov, skutky zneužívania mali pretrvávať dlhšie obdobie, aj keď dotyčný bol vyzvaný na nápravu aj liečenie. Vyvrcholilo to medializáciou celého prípadu a veľmi konkrétnou reakciou vedenia Hnutia fokoláre. 

Podľa správ je zrejmé, že páchateľ bol zasvätený fokolarín, teda človek, ktorý žije bez rodiny vo svojej komunite.

Áno, išlo o zasväteného fokolarína. Všetkým nám z hnutia, zvlášť nám fokolarínom zasväteného života, to prinieslo veľkú bolesť, ktorá nami otriasla. Človek mal pocit hnusu, hanby a zároveň ľútosti v predstave nesmiernej traumy, ktorou si obete museli prejsť a s ktorou sa budú vyrovnávať celý život. 

Podľa dostupných informácií už prebehli aj súdy s týmto, dnes už bývalým fokolarínom a k spomínanému prípadu zneužívania 15-ročného dievčaťa pribudli aj ďalšie obete, ktoré sa postupne hlásili. Hnutie fokoláre urobilo v uplynulých mesiacoch konkrétne kroky, aby vyšlo v ústrety obetiam. V čom konkrétne?

V Centre Hnutia fokoláre v Ríme vznikla ešte v roku 2015 Komisia na ochranu maloletých s cieľom byť dozorným orgánom a tiež podporovať formáciu svojich členov, hlavne tých, čo pracujú s maloletými. Ďalším krokom bolo vytvorenie miestnych komisií v krajinách, kde Hnutie fokoláre pôsobí, alebo mať tam aspoň vybraných odborníkov na dané otázky. Všetci členovia hnutia boli listom oboznámení o zriadení a cieli tejto ústrednej komisie a boli vyzvaní na spoluprácu, aby komisia mohla zachytiť hlásenia sexuálneho zneužívania z minulosti a postarať sa o previerku jednotlivých prípadov.

V tomto konkrétnom prípade vo Francúzsku bolo v septembri stretnutie obetí so spoluprezidentom Hnutia fokoláre Jesúsom Moránom a s vedením spomínanej komisie, po ktorom nasledovali už medializované kroky podania demisie miestnych zodpovedných. 

Komisia vznikla v roku 2015, to znamená, že Hnutie fokoláre reagovalo vcelku promptne na výzvu pápeža Františka na nulovú toleranciu prípadov sexuálneho zneužívania, aby sa už tieto prípady nezametali pod koberec…

Podnetom v tejto línii bola aj návšteva pápeža Františka v máji 2018 v komunitnom mestečku Loppiano. Vtedy nám pápež vo svojom príhovore medziiným povedal, že ako hnutie sme ešte „len v začiatkoch“. Trochu nás to prekvapilo, lebo sme sa nazdávali, že z mnohých cirkevných laických hnutí a spoločenstiev patríme medzi najstaršie. Pápež to však videl s odstupom a z pohľadu dejín Cirkvi.

Súčasne nás vyzval k parézii, čiže k odvahe hovoriť pravdu – pred Bohom, s Bohom a pred ľuďmi. Takže vo Francúzsku došlo aj k odvážnemu oznámeniu týchto prípadov. 

Potom v liste z 26. marca 2019 prezidentka Hnutia fokoláre Maria Voceová a Jesús Morán, spoluprezident hnutia, vyzývajú na nulovú toleranciu a žiadajú všetkých členov hnutia, aby s odvahou oznámili takéto prípady, ak o nich v rámci Hnutia fokoláre vedia. 

Čiže transparentnosť a odvaha otvorene informovať o takýchto prípadoch z vlastných radov je snahou vyjsť v ústrety obetiam, aby sa nebáli podobné prípady oznamovať? 

Áno. Tieto nemilé správy môžu vyvolať dojem prania špinavej bielizne na verejnosti. Niekto u nás môže namietať, že to nie je záležitosť slovenskej komunity, tak prečo by sme o tom mali informovať. Je to však snaha o maximálnu otvorenosť a transparentnosť v mimoriadne citlivých prípadoch, lebo tieto kompromitujúce informácie nechceme zametať pod koberec, nechceme sa skrývať za akúsi vonkajšiu počestnosť a potom si tieto správy čítať z iných médií. Mlčať o tom by bolo rovnako nesprávne. 

Napriek tomu u mnohých ľudí zo spoločenstva asi zostane pachuť z tejto informácie, že ani laické hnutia neobchádzajú podobné škandály. Ako neupadnúť do depresie z týchto správ? 

Vyžaduje si to úkon pokory, ktorý chceme a aj musíme zaujať v poznaní, že sme takí, ako všetci ostatní, že aj Hnutia fokoláre sa týkajú aktuálne kríže a bolesti Cirkvi, ako aj negatívne vplyvy súčasnej spoločnosti, že nie sme elita dokonalých ľudí. 

Je to výzva na zrelý postoj k účasti v Hnutí fokoláre, k našej fokolarínskej identite. Sú to veci, ktoré nás bolia, ale zároveň nám berú spred očí idylické závoje, že všetko je bezúhonné. Sme veľmi početné hnutie, zasvätených fokolarínov vo svete je niekoľko tisíc a pochádzame z najrozličnejších kultúrnych, spoločenských i rodinných kontextov. Aj napriek tomu, že prechádzame serióznou formáciou, pravdepodobnosť, že sa také niečo udeje v takom početnom spoločenstve, nemôže byť nulová. Je to nepríjemné, ale zároveň je potrebné tieto prípady nazvať pravým menom. 

Po francúzskom zverejnení informácií o zneužívaní podali demisiu zodpovední za Hnutie fokoláre vo Francúzsku, ale aj spoluzodpovedný za západnú Európu. Ako máme rozumieť podaniu tejto demisie? Znamená to, že títo ľudia sa snažili kryť tieto informácie a neposúvali ich ďalej? 

Nemám úplné informácie, ale vyplýva z toho táto jednoduchá logika. Pravdepodobne v snahe nepoškodiť dobré meno niekoho sa o týchto veciach dlhší čas mlčalo. 

Dnes bol v hnutí určený hovorca pre médiá práve na komunikáciu vo veci tohto prípadu. Zároveň sa už pracuje na systematickej formácii komunít, aby sme vedeli včas rozpoznať takéto situácie, aby sme nemali strach, aby sme v snahe rešpektovať autoritu v komunite nezamlčiavali informácie a vedeli hovoriť o tom, čo je správne a čo už presahuje medze, aby sme aj v duchovnej komunikácii nezamieňali interné a externé fórum, naučili sa rozlišovať.

Už sa pracuje na cielenej formácii ľudí, ktorí pracujú s mládežou. Vytvorili sme špeciálne kurzy pre takzvaných asistentov našej mládeže. 

Čo tieto škandály majú urobiť s členmi Hnutia fokoláre, ktorí sú dnes otrasení takouto správou? 

Je to silný podnet uvedomiť si, že aj my prechádzame týmito skúškami. Je to výzva na koherentnosť nášho života a zároveň výzva zostať verní charizme, pretože nám ide o posolstvo Krista, o vieru v Boha, sme v Hnutí fokoláre, lebo sa nám páči práve tento spôsob kresťanského života. 

Nebola by som v žiadnom prípade pesimistkou, treba si totiž tiež uvedomiť, že „padajúci strom narobí vždy viac hluku, ako les, ktorý rastie“.