Spoločnosť

Pracovné praktiky korona zmenila navždy. Schopnosť sebariadenia bude kľúčová

Foto: archív Ivana Molnárová

Koronakríza zasiahla všetky sektory pracovného trhu – ponuka pracovných pozícií išla rapídne dolu vrátane IT sektora. Pre Slovensko svitá na lepšie časy, pretože oživuje automobilový priemysel, ktorý na seba viaže aj iné výrobné odvetvia. Po dlhom lockdowne sa mladí musia viac mobilizovať a zapracovať na sebe, ak chcú získať prácu. „Je pravda, že za pár mesiacov sa pracovná rutina ľudí úplne zmenila. Dnes jednoducho platí, že človek musí mať vypestovanú disciplínu,“ povedala v rozhovore pre nm.sk Ivana Molnárová, generálna riaditeľka nášho najväčšieho pracovného portálu Profesia.sk.

Oproti minulosti prihliadajú zamestnávatelia u uchádzačov skôr na „soft skills – mäkké zručnosti“. Úspešný uchádzač o pracovnú pozíciu podľa Molnárovej ukáže ochotu pracovať na sebe, kriticky myslieť či prijať spätnú väzbu. Rodičom radí, aby deťom neposkytovali stále servis. „Mladým to berie ich vnútornú silu. Musia sa naučiť, že všetko nejde tak ľahko ako v počítačových hrách,“ dodala TOP žena biznisu 2013.

 

Je to už takmer rok, odkedy vírus Covid-19 prešiel aj na Slovensko. Aký má dosah na trh práce u nás?

Pandémia ovplyvnila všetky odvetvia. Počet ponúk medziročne klesol, čo spôsobovalo, že sa zamestnávateľom ozývalo na jednu ponuku viac uchádzačov. To spôsobilo, že si mohli dovoliť zvyšovať svoje požiadavky v ponukách – napríklad potreba praxe. Ponuky, ktoré boli vhodné aj pre absolventov bez skúseností, klesol.

V roku 2020 evidujeme vyše 162-tisíc pracovných ponúk, z toho 32 percent bolo vhodných pre absolventov. V roku 2019 to bolo 36 percent ponúk pre absolventov. Čerstvo doštudovaní z vysokých škôl si tak v tomto roku hľadali prácu ťažšie ako predtým, zároveň však treba zdôrazniť, že kým v apríli to vyzeralo, že tento rok bude katastrofálny a evidovali sme iba 8600 pracovných ponúk za mesiac, neskôr sa už situácia neustále zlepšovala. V novembri sme u nás evidovali 16 003 pracovných inzerátov a môžeme vidieť, že napriek tomu, že počas druhej vlny evidujeme na Slovensku omnoho viac pozitívnych na Covid-19, trh práce odoláva lepšie. Veríme, že teraz, po druhej vlne, sa trh bude spamätávať rýchlejšie, keďže sa už čoskoro ráta aj s vakcináciou.

Ktoré odvetvia sú na tom najhoršie?

Zrejme najväčší prepad zaznamenal cestovný ruch, hotelierstvo, gastro a eventový biznis. Medziročný prepad predstavoval počas prvej vlny až 80 percent. V lete sa situácia upokojila a videli sme, že zamestnávatelia hľadali ľudí najmä na zabezpečenie chodu počas letnej sezóny, neskôr, po sprísnení pravidiel,

Okrem školstva či zdravotníctva sme tak pokles zaznamenali všade.

však takéto segmenty opäť medziročne strácajú a prepad siaha opäť až k 80 percentám. 

Zachránil sa ten, kto prešiel do online prostredia. Narástli možnosti zamestnania sa v IT sektore, online marketingu či PR? 

Oproti krízovému obdobiu 2008 – 2009, keď boli informačné technológie stabilné, je prekvapením, že súčasná situácia znížila počet IT ponúk. Okrem školstva či zdravotníctva sme tak pokles zaznamenali všade. Čo sa týka IT, treba tu zdôrazniť, že napriek tomu, že tento sektor taktiež klesol, oproti iným sektorom klesal menej, čo trošku posilnilo jeho pozíciu na trhu práce. U nás ide aktuálne po výrobe a obchode o tretie odvetvie s najvyšším počtom ponúk.

Marketingoví pracovníci, obzvlášť v oblasti online marketingu, boli žiadaní, nie však viac ako inokedy. Pandémia mala na náš trh práce skutočne veľký dosah, čo spôsobovalo, že veľké množstvo domácností a firiem bolo v šetriacom režime. Taktiež sme sa stretávali aj so situáciami, že aj keď by sa možno vo firmách zišli nejakí noví odborníci na podobné oblasti, škrtanie rozpočtov často nedovolilo personalistom začať nábory na nových ľudí. 

Dobré správy pre Slovensko sú, že rastie automobilový priemysel a výroba. Táto oblasť klesala kontinuálne po celý rok 2019 a teraz naberá na sile. Na automobilový priemysel sú napojení subdodávatelia a ide o významný pilier celej našej ekonomiky.

Ako sa zamestnávatelia pozerajú na uchádzačov bez praxe: ako potenciál uchádzača si vychovať, alebo chýbajúca prax je prekážka?

Ak sme v minulosti radili vysokoškolákom, že sa im oplatí získavať prax už počas štúdia a nečakať až na dokončenie školy, dnes to platí dvojnásobne. Zamestnávateľ očakáva, že ak ide o absolventa, ktorý navyše študoval na Slovensku, tak nejakú prax z brigád, dobrovoľníctva, mimoškolských aktivít a podobne už musí mať za sebou.

Práve teraz je problém získať prax. Rátajú zamestnávatelia s dlhším prechodným obdobím na zaučenie nového zamestnanca?

V podstate áno. No aj zaškoľovanie dnes prebieha online. Mnohé firmy sú dnes zatvorené, preto sa prispôsobili.

Aktuálne sa v spoločnostiach rieši najmä otázka, ako sa nastaví firemná kultúra v online prostredí. Ide o budovanie lojality nových ľudí voči firme. Na vážkach je, či bude rovnaká aj v prípade, že zamestnanci budú chodiť do firmy iba výnimočne, zníži sa počet stretnutí s kolegami, a teda nebude tam už taký priamy kontakt. Máme informácie, že tento proces je teraz pomalší, ľudia sa navzájom nepoznajú, aj zaučenie ide ťažkopádnejšie. Všetci sa musia obrniť trpezlivosťou.

Dá sa povedať, že v čase lockdownu dostanú prácu tí, ktorí majú silnú vnútornú motiváciu?

Silné sebariadenie je aktuálne vec, ktorá sa extrémne cení.

Potvrdili nám to aj prieskumy. Respondentmi tu sú samotní personalisti spoločností, ktoré pôsobia na Slovensku, a keď sme sa ich pýtali na to, v akých smeroch by sa mali ich zamestnanci školiť v súvislosti s dlhodobou prácou z domu, na prvom mieste skončili práve veci, ktoré sa týkali sebariadenia a motivácie, ako je napríklad time manažment, schopnosť pracovať aj bez príkazov od manažmentu, schopnosť prispôsobovať sa novinkám a podobne. IT zručnosti skončili až na druhom mieste. Pravda je, že za pár mesiacov sa pracovná rutina ľudí úplne zmenila. Dnes jednoducho platí, že človek musí mať vypestovanú disciplínu.

Mnohým pomáhajú rôzne tipy, ako napríklad pravidelná ranná rozcvička, či prezliekanie sa do pracovného oblečenia, aby mal človek pocit, že si ráno sadne na pracovné miesto a týmto momentom za seba prevezme zodpovednosť a rieši potrebné úlohy. 

To je asi pre mladých momentálne výzva, pretože pestovať pracovné návyky doma nie je automatické.

Určite áno. Zároveň však treba dodať, že trh práce sa nám celkovo mení a v dôsledku toho je tu veľký predpoklad, že sa nám menia aj zaužívané pracovné praktiky. Do budúcnosti je veľký predpoklad, že sa už nebude klásť až taký dôraz na to, z kade človek bude pracovať a odkedy dokedy pracuje, ale najmä na to, čo urobí. Na základe takto nastavených pravidiel môžeme tiež vidieť, že veľa zamestnancov získava nielen väčšiu dôveru, ale taktiež aj zodpovednosť. Pracovníci sú zodpovední za svoje jednotlivé agendy a nie je to už všetko o tom, že za všetko je zodpovedný iba šéf, ktorý má dávať konkrétne úlohy svojim ľuďom. Dnes už môžu ľudia pracovať viac aj podľa seba a prinášať firme svoj špecifický prínos.

Zamestnávateľ okrem odbornosti požaduje „soft skills“. Doma v izolácii sa však tieto asi ťažko trénujú?

Práve dnes je k dispozícii obrovské množstvo online kurzov, rád koučov, školení v tejto oblasti, často dokonca úplne zadarmo. Kto si dnes nevie vybrať nejaký online kurz osobného rozvoja, tak už si ho asi nikdy nevyberie. Ponúka sa nám veľa príležitostí, musíme však naozaj chcieť. 

Praje doba tomu, aby sa mladý človek, ktorý nevie nájsť uplatnenie, rekvalifikoval?

Určite áno. Aj ja stále opakujem, hlavne nech si človek nájde to, čo ho skutočne baví. V takomto prípade vie v sebe človek nájsť skutočný zápal, vďaka ktorému vie študovaniu venovať omnoho viac času ako predtým. 

Prebiehajú v súčasnosti pohovory výlučne online?

Spoločnosť Profesia ešte v marci predstavila novú platformu, na ktorej prebiehajú online pohovory. Uchádzač pošle životopis a následne už v prípade záujmu firmy dostáva pozvánku na uskutočnenie online pohovoru. Veľké množstvo firiem sa prvý raz stretáva s človekom až pri podpise pracovnej zmluvy. 

Stávalo sa, že uchádzači bez praxe mali vysoké požiadavky, napríklad platové. Klesli teraz nároky uchádzačov, vezmú, čo je k dispozícii?

V roku 2017 sme na našom portáli evidovali rekordný počet pracovných ponúk. Najmä v Bratislave a iných krajských mestách nám rástla fluktuácia. Keď sa pracovníkom niečo nepáčilo, hľadali svoje uplatnenie inde, lebo možností na zmenu bolo veľa.

Dnes je situácia iná, pre ľudí je náročnejšie zmeniť prácu, preto logicky klesli aj niektoré požiadavky.

Stretávame sa aj s tým, že niektorí pracovníci, ktorí majú home office už veľmi dlho, začali prehodnocovať význam svojho súčasného zamestnania.

Ľudia boli v roku 2020 o čosi prispôsobivejší a vedeli sa uskromniť, vzhľadom na situáciu to však nie je až také prekvapujúce. Na druhej strane, stále tu máme aj zamestnancov, ktorí si povedia: „Toto ma nebaví, chcem skúsiť niečo nové,“ a to aj napriek tomu, že teraz je situácia nepriaznivá.

Stretávame sa aj s tým, že niektorí pracovníci, ktorí majú home office už veľmi dlho, začali prehodnocovať význam svojho súčasného zamestnania a aj z tohto dôvodu sa rozhodli pre zmenu. 

Slovensko je známe tým, že chrlí veľa absolventov sociálnych odborov, humanitných vied, ktorí neskôr ťažko hľadajú uplatnenie. Aké sa im teraz ponúkajú možnosti?

Uplatnenie by mohli hľadať napríklad v pomoci školstvu. Počet pracovných ponúk v tomto sektore v roku 2020 dokonca narástol. Priemerný vek v školstve je nad 45 rokov a my dnes vidíme aj situácie, keď tu pracujú dôchodcovia, ktorí nemajú skúsenosti s novými technológiami. Táto oblasť sa dnes otvára aj mladým, treba dodať, že sa veľmi dynamicky mení. Potreba online výučby a dištančné štúdium môžu byť považované aj za nové možnosti, ako nastaviť vyučovanie pre žiakov lepšie a vecnejšie. Toto sú faktory, ktoré možno privedú do tohto sektora viac mladých. 

Slovensko malo dobrú tradíciu odborných škôl a učilíšť. Mnohé zanikli a stúpa dopyt po zručných zamestnancoch. Budú opäť tieto smery atraktívne?

Hľadanie odpovede na túto otázku je pre mňa trošku náročnejšie. Na zvýšenie atraktivity technických smerov totiž nestačí iba snaha zamestnávateľov, ale taktiež aj vlády a školstva.

Oblasť školstva sa dnes otvára aj mladým, treba dodať, že sa veľmi dynamicky mení.

Niektoré technické predmety sú považované za extrémne náročné pre študentov, bolo by dobré zistiť prečo, prípadne snažiť sa tomu prispôsobiť aj učivo na základnej škole, či správanie sa k deťom už počas škôlky. Keď sledujeme, že mladí ľudia nemajú k technike vzťah, nemôžeme od nich očakávať, že ho získajú po tom, čo za nimi prídeme v ôsmom či deviatom ročníku na základnej škole. Vtedy ich už často na technické predmety nadchnúť nevieme. Som presvedčená, že ak chceme podporiť tento sektor, musíme s mladými budovať vzťah k technike už od škôlky, teda omnoho skôr, ako to robíme dnes.  

Stačíme momentálne pokrývať dopyt po praktických zručnostiach na trhu?

Momentálne sú pokryté staršími ľuďmi z predošlej generácie, ktorí sú v preddôchodkovom veku. Firmy momentálne pracujú na tom, aby si vedeli vychovať ďalšiu generáciu, a mnohé sú v tomto veľmi aktívne. Ponúkajú stáže a rôzne atraktívne benefity, aby mladých ľudí pritiahli. 

Budeme v tomto smere musieť siahnuť po riešeniach ako naši západní susedia – pracovnú silu si prilákať zo zahraničia?

Zrejme áno. Je tu celkom veľa vecí, ktoré nám až tak neprajú. Najmä naša demografická krivka. Už teraz vieme, že o pár rokov nám vypadne z pracovného trhu jedna veľmi silná generácia, nahradiť ju úplne nevieme. 

Aké vlastnosti by mal mať budúci úspešný kandidát na pracovnú pozíciu, ktorým si získa dôveru zamestnávateľa?

Dnes sme svedkami toho, že sa mení pomer medzi „soft skills – mäkké zručnosti“ a „hard skills – tvrdé zručnosti“, čo sa týka požiadaviek zamestnávateľa.

Posledné roky začali firmy dávať omnoho väčší dôraz na mäkké zručnosti.

V minulosti platilo, že zamestnávatelia zadávali do pracovných ponúk najmä tvrdé zručnosti. Keď sa teraz pozrieme na to, čo žiadajú firmy najčastejšie, z hard skills tam zostal iba vodičský preukaz, cudzie jazyky a počítačové znalosti.

Posledné roky začali firmy dávať omnoho väčší dôraz na mäkké zručnosti. Sem patrí komplexné rozmýšľanie, analytický prístup, energia, ochota chcieť sa učiť, pracovať na sebe, kriticky myslieť, pracovať v tíme, schopnosť prijať spätnú väzbu. To sú vlastnosti, ktoré boli bežné, a títo mladí už nimi menej disponujú.

Dajú sa „soft skills“ natrénovať ?

Áno, ale do značnej miery vychádza kapacita trénovania už z rodiny. Aj ja ako matka vnímam, že v mnohom chceme cestičku našim potomkom pripraviť. Netreba behať okolo nich ako satelity, pre nich je potrebné, aby sa učili preberať zodpovednosť, samostatnosť. Moja generácia rodičov chce dať deťom všetko, čo sme nemali. V konečnom dôsledku im však berieme ich vnútornú silu, lebo sa bojíme ich pádov. Nedovolíme im „padnúť na hubu“, ale takto sa oni učia, že všetko nejde tak, ako v počítačových hrách.

Pandémia ochromila pracovný trh. Bola aj podnetom na hlbšie zamyslenie, čo chcem robiť v živote, čo ma baví, čo má zmysel?

Každá kríza má v sebe potenciál, záleží na tom, ako sa k nej postavím. Niekto išiel na vlnu strachu a niekto to využil ako príležitosť vzdelávať sa, pracovať na sebe, podnikať, realizovať nápady, učiť sa. Ak patríte k tej druhej skupine, tak je to super. 

Ako ste povedali, úspešná „výchova“ k profesii začína v rodine a neskôr pokračuje školou. Slovenské školstvo však v testovaniach končí na chvoste spomedzi krajín EÚ. Susedné Česko je ďaleko pred nami. Ako zvrátiť tento trend, aby nám mladé mozgy neutiekli, a čo má dobrý zamestnávateľ ponúknuť, aby si „mozog“ udržal vo firme?

V prvom rade je dôležité, aby sme ako štát mali víziu udržať naše talenty.

Na našich vysokých školách študujú aj ľudia z krajín mimo Európskej únie, ktorých by sme sa mali snažiť udržať u nás.

Jedna vec je školstvo, ktoré kým prejde zmenou, bude to chvíľu trvať. Spomenúť však nemusím iba zmenu v tom, aby nám ľudia neodchádzali do zahraničia, ale tiež, že na našich vysokých školách študujú aj ľudia z krajín mimo Európskej únie, ktorých by sme sa mali snažiť udržať u nás a ponúknuť im nielen pracovné príležitosti, ale aj príjemné prostredie, ktoré bude pre nich atraktívne.

Takáto zmena by nášmu trhu práce veľmi prospela. Diverzita na pracovisku je tiež dôležitá a učí nás novým veciam. Druhá vec, ktorú spomeniem, sú už zamestnávatelia a štát, ktorí tvoria trh práce a nastavujú súčasné podmienky. Potrebujeme vytvoriť prostredie so zaujímavými príležitosťami na podnikanie a znalostnú ekonomiku. Zišlo by sa mať na našom trhu viac firiem, ktoré ponúkajú zaujímavú prácu a možnosť osobného a profesionálneho rastu.  

 

Ak sa vám článok páčil, zdieľajte ho svojim priateľom a známym na sociálnych sieťach.

Súvisiace články

Ivan Mikloš: Ak by Západ prestal dovážať ruský plyn a ropu, Rusko by si nemohlo dovoliť financovať vojnu

Mária Kostyálová

Výber NM: Zelenskyj sa rozprával s pápežom. Chcel by, aby sa František stal prostredníkom pri rokovaní

Michal Lukáč

Výber NM: Je to morálna autorita, povedal premiér Heger po stretnutí s pápežom

Michal Lukáč

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači. Súhlasím Viac

Cookies