Podľa niektorých štúdií týkajúcich sa duševného zdravia muži, najmä živitelia rodín, v súčasnom období pandémie prežívajú vyššiu mieru psychickej záťaže. Je to kvôli požiadavkám okolia, ale aj rozpadávajúcim sa sociálnym istotám. Psychológovia ďalej upozorňujú, že muži majú tendenciu prežívať tlak vo svojom vnútri a mnohí pod tlakom dokonca prejdú do pasivity.
Pýtali sme sa Petra Podlesného a Jakuba Betinského na ich osobnú skúsenosť s prežívaním pandémie Covid-19, či pociťujú tlak a strach o sociálne istoty a čo by radili iným mužom.
Peter Podlesný, zakladateľ portálu Mužom.sk
Slovo pandémia doslovne znamená „ohrozenie ľudí“, a preto je prirodzené, ak cítime strach. Vôbec sa z toho nevynímam. Mojou snahou je u seba, ale aj u mužov, ktorí sledujú našu snahu na Mužom.sk, hľadať adekvátnu odpoveď na strach.
Jednou z možností je „zamrznúť“, podľahnúť sebaľútosti a otŕčať pasívne ruku s očakávaním pomoci. Druhou možnosťou je nájsť odvahu, t. j. konať aj napriek strachu, spájať sa na pomoc, tvoriť nové možnosti, viesť príkladom, chrániť slabých, zabezpečovať pokoj a dostatok.
Na každom z nás je, ako konkrétne to spraví, ale je čas na Acta, non verba – Skutky, nie slová. To je spôsob, ako prežívam toto obdobie, a radím to aj iným mužom.
Jakub Betinský, zakladateľ podcastu Pravidelná Dávka a spoluzakladateľ podcastu Kvantum Ideí
V odpovedi na túto otázku budem asi na extréme Gaussovej krivky. Pri otázke pracovných možností sa riadim princípom, že si ich treba vytvoriť a nie nájsť. Sociálne „istoty“ tak viac drží v rukách sám človek a vďaka dnešnému extrémne poprepájanému svetu sa inovatívnemu a kreatívnemu prístupu medze nekladú. Aj krízu treba vidieť ako príležitosť.
Problémom, zdá sa mi, nie sú ani tak okolnosti ako ľudská psychika, fatalizmus a porazenosť ľudského tvorivého ducha. Samozrejme, človek môže mať stále „smolu“ (a téma tzv. „morálneho šťastia“ nie je vzdialená ani filozofii), ale tvrdošijnosť je a mala by byť tiež pretrvávajúcou osobnostnou črtou: vstať a skúsiť to ešte raz.
Síce neprežívam tento čas obzvlášť nezvyčajne (keďže je aj tak celá moja práca na báze homeoffice), snažím sa do neho vniesť pravidelnejšiu dávku angažovanej sebareflexie. Ranná meditácia, aspoň začať odkladanú knihu a prečítať pár prvých strán, potešiť niečím malým (a sladkým) moje okolie či urobiť nadprácu, ktorej cieľom nie je pochvala, ale pomoc.
Ak sa vám článok páčil, zdieľajte ho svojim priateľom a známym na sociálnych sieťach.