Slováci zomierajú na kardiovaskulárne choroby oveľa skôr ako naši západní susedia. O rizikách spojených s vysokým krvným tlakom vieme dosť, ale odporúčania zdravej životosprávy neaplikujeme do života, čo môže mať pri ochorení Covid-19 fatálne dôsledky pre množstvo ľudí. Hovorí pre nm.sk Ľudovít Gašpar, vysokoškolský profesor v odbore vnútorné lekárstvo.
„Iba spoločnými silami a s veľkým úsilím sa nám podarí potlačiť ohniská vírusu.“ Pandémia poukázala na zraniteľnosť spoločnosti a je pre nás lekciou aj vzájomnej pomoci na prekonanie ťažkého obdobia. Zdravie je podľa profesora Ľudovíta Gašpara celospoločenskou témou.
Ľudovít Gašpar pracuje na I. internej klinike LF UK a UN Bratislava a Fakulte zdravotníckych vied UCM v Trnave.
Je väčším strašiakom pre obyvateľstvo Slovenska COVID-19 či tichý zabijak – artériová hypertenzia? Alebo kombinácia týchto dvoch diagnóz?
Artériová hypertenzia je dávno známy rizikový faktor i choroba pre ďalšie závažné, až život ohrozujúce komplikácie, ako cievne mozgové príhody, infarkt myokardu, syndróm chronického srdcového zlyhávania, obličková nedostatočnosť, poškodenie zraku a akcelerácia procesu aterosklerózy i s cievnym ochorením dolných končatín, pri ktorom hrozia amputácie. Takže samotné riziká nediagnostikovanej, neliečenej alebo neefektívne liečenej artériovej hypertenzie sú známe, avšak u nás si to ešte stále dostatočne neuvedomujeme.
Pandémia koronavírusu priniesla ďalší faktor obáv – nielen strachu o zdravie a život, ale i obáv zo straty niektorých sociálnych istôt, predovšetkým straty zamestnania.
Celoštátne protipandemické opatrenia významne zasiahli do života prakticky každého, a preto si myslím, že aktuálne musíme v prvom rade zvládnuť túto epidémiu.
Denne sme konfrontovaní so správami o narastajúcom počte pozitívne testovaných osôb na Covid-19. Časť obyvateľstva z týchto informácií pociťuje stavy úzkosti a strachu…
Pandémia COVID-19 nečakane a v plnej sile odhalila zraniteľnosť spoločnosti v tých najcitlivejších oblastiach, v zdravotníctve, školstve, ekonomike i medziľudských vzťahoch.
Ateroskleróza je hlavnou príčinou kardiovaskulárnych ochorení na celom svete. Najčastejším rizikovým faktorom je fajčenie, vysoký krvný tlak, zvýšená hladina cholesterolu, metabolická dysregulácia, napríklad obezita a cukrovka 2. typu, i faktory ako pokročilý vek a pohlavie.
Nevyhnutné je bezpodmienečne dodržiavať odporúčania a nariadenia hygienikov. Treba si uvedomiť nielen samotnú závažnosť choroby, ale chronické následky prekonania tejto infekcie.
Všetky tieto podmienky predstavujú tiež rizikové faktory u pacientov COVID-19 s najhoršou klinickou situáciou. Naznačujú súvislosť medzi aterosklerózou a závažnosťou infekcie COVID-19.
Keďže sa identifikovali hlavné faktory šírenia infekcie, ako i skupiny obyvateľstva, ktoré sú v najvyššom ohrození, je nevyhnutné bezpodmienečne dodržiavať nariadenia hygienikov. Treba si uvedomiť nielen samotnú závažnosť choroby z aspektu ohrozenia životov a štatistiky úmrtí, ale i na chronické následky prekonania tejto infekcie.
Preto hlavným mottom musí byť prevencia a uvedomelé dodržiavanie preventívnych opatrení.
Aké sú východiská z tohto náročného obdobia?
Život, to nie je pomlčka medzi dvoma dátumami, dňom narodenia a dňom úmrtia. Život je ako rieka, niekedy je pokojná, ktorá ovlaží, a niekedy má silu tisícročnej vody, ktorá skoro všetko zmätie… A preto sa treba zamyslieť a poučiť.
Nie sebeckosť, ale fungujúca spoločnosť vo všetkých segmentoch života, rodina, priateľstvo a vzájomná pomoc sú potrebné na prekonanie ťažkého obdobia jednotlivca. Iba spoločnými silami a s veľkým úsilím sa nám podarí potlačiť ohniská vírusu. Nádejou na lepšie zvládnutie tejto globálnej pandémie do budúcna sú účinné vakcíny, na ktorých sa pracuje.
Mladá generácia viac športuje, lepšie sa stravuje, pestuje sa kult tela aj individualizmus. Na druhej strane však žijeme rýchlym tempom života a pociťujeme stres o sociálne istoty. Hrozia nám potenciálne iné zdravotné riziká?
Veľmi dôležitým faktorom, ktorý ovplyvňuje a bude ovplyvňovať náš pocit zdravia, je životný štýl. Je to súhrn toho, ako človek žije, pričom vzhľadom na zdravie sú niektoré faktory podstatné, iné menej. Najdôležitejšími sú nefajčenie, zdravá výživa, primeraná pohybová aktivita a limitovaná konzumácia alkoholu.
Ďalej sú to dostatok spánku, vyhýbanie sa pôsobeniu škodlivých látok a všeobecne škodlivých a rizikových faktorov, optimizmus a radosť zo života. Dôležité je tieto zásady dodržiavať dlhodobo vrátane zásad racionálneho stravovania, kam patrí pravidelnosť, vyváženosť živín a správny výber potravín z hľadiska energetického príjmu.
Vplyv pohybu na zdravie je skutočne nedoceniteľný, keďže chráni pred srdcovo-cievnymi ochoreniami, znižuje riziko vzniku onkologických ochorení, najmä hrubého čreva, prsníka a pľúc, znižuje riziko vzniku cukrovky, je prevenciou i liečbou obezity, prevenciou osteoporózy i mnohých porúch pohybovo-podporného systému, a tiež je prevenciou problémov s tráviacim systémom.
Pravda je, že tempo života významne vzrástlo, čo prináša nové zdravotné riziká, obzvlášť z okruhu psychosomatických ochorení, pod ktoré sa podpisuje predovšetkým emočný stres.
Vysoká miera stresu je každodennou súčasťou života. Myslím si, že v tejto miere a rozsahu by byť nemala, pretože môže eliminovať snahu o zdravý životný štýl.
Vysoká miera stresu, s ktorou sme konfrontovaní, je každodennou súčasťou života. Myslím si, že v tejto miere a rozsahu by byť nemala, pretože môže eliminovať snahu o zdravý životný štýl.
Preto je namieste komplexná stratégia podpory zdravia. Jej nástrojmi sú legislatíva, epidemiológia, vzdelávanie a ekonomika. To znamená, že z celospoločenského hľadiska má podpora zdravia politický charakter a vyžaduje úzku spoluprácu zdravotníkov, ekonómov, sociológov, pedagógov a politikov. Myslím, že otázka prosperity našej spoločnosti v značnej miere bude závisieť od stavu jej zdravia – počnúc zdravím jednotlivca a končiac zdravím populácie. Snažiť sa eliminovať negatívne vplyvy životného tempa preto treba už dnes, skôr než sa prejaví v zhoršení zdravia.
Vysoký krvný tlak aj cukrovka sú choroby, ktoré v našej spoločnosti vo veľkej miere prispievajú k zvýšenej úmrtnosti. Venujeme im dostatočnú pozornosť?
Z dennej praxe je známe, že artériová hypertenzia sa združuje s viacerými antropometrickými parametrami, ako sú telesná výška, telesná hmotnosť a obvod pásu, spolu s metabolickými a vaskulárnymi abnormalitami, ktorých zjednocujúci názov je známy ako metabolický syndróm.
To je súbor negatívnych parametrov, ktoré zvyšujú riziko kardiovaskulárnej príhody u nositeľa tohto syndrómu. Významným je predovšetkým to, že tento negatívny dosah je daný nie súčtom účinkov jednotlivých rizikových faktorov, ale násobením rizika komplikácií. Osoby s metabolickým syndrómom majú tak vyšší výskyt koronárnej choroby srdca, cievnych mozgových príhod a vyššiu celkovú i kardiovaskulárnu úmrtnosť.
Ako súvisia tieto choroby s obezitou?
Výskyt tohto syndrómu sa nielen na Slovensku, ale celosvetovo zvyšuje paralelne s tým, ako sa zvyšuje nadváha a obezita v populácii. S nárastom obezity stúpa i výskyt cukrovky 2. typu, a preto sa v odbornej literatúre udomácnil termín – diabezita.
Vieme, že tieto ochorenia sa podpisujú pod vysokú úmrtnosť Slovákov. Prečo sa nám nedarí ich eliminovať ?
Známa je súvislosť medzi nárastom obezity a úmrtnosťou, a to vo všetkých vekových kategóriách. Myslím, že poznatkov o zdravotných rizikách obezity, artériovej hypertenzie a cukrovky máme dostatok, problémom je ich praktizovanie. Pritom by na individuálnej úrovni stačilo nefajčiť, zdravo sa stravovať a viacej a pravidelne sa pohybovať.
Dokázala by včasná prevencia predísť úmrtnosti?
Ja dávam prednosť výrazu oddialenie úmrtnosti. Našimi opatreniami, ktoré musia byť komplexné, sme schopní predĺžiť život jedinca. Dôležité je, aby sme zabezpečili i adekvátnu kvalitu tohto života. Ideálne by bolo – vravím to s určitým nadsadením –, aby sme predlžovali mladosť jedinca.
Vývoj civilizačných chorôb prebieha viacerými etapami. Najprv je to etapa manifestácie rizikových faktorov, ktoré by sme mali identifikovať a prevenciou eliminovať. V ďalšej fáze už možno identifikovať poškodenie cieľových orgánov, pričom včasná diagnostika a liečba môžu zabrániť, respektíve oddialiť vznik klinických prejavov ochorenia. V tejto etape, pokiaľ sa choroba ukáže, je dôležitá akútna i následná liečba, ako i cielená rehabilitácia.
Treba zdôrazniť, že preventívne opatrenia musia byť komplexné, nie sú iba v dosahu zdravotníctva, ale sú celospoločenskou výzvou.
Aj údaje o cukrovke medzi Slovákmi sú nelichotivé. Je to choroba, ktorá vedie k mnohým komplikáciám. Ktoré to sú?
Bezpochyby je to syndróm diabetickej nohy a problematika amputácií. Diabetická noha predstavuje závažný medicínsky, spoločenský i sociálno-ekonomický problém. Jej závažnosť vyplýva z viacerých faktorov. Väčšina amputácií, ktoré vykonáme na dolných končatinách, je v priamej súvislosti s diabetom, pričom závažným problémom je i veľký počet reamputácií, keď v dôsledku nehojenia sa amputačných kýpťov sú tieto opakovane amputované.
Aká je prognóza týchto pacientov. Zlepší sa ich stav po amputácii?
Samotná prognóza pacientov po amputácii je zlá z dlhodobého i krátkodobého aspektu. Diagnostika a liečba syndrómu diabetickej nohy je taktiež finančne náročná a vyžaduje multidisciplinárne spolupráce.
Pre Slovensko alarmujúco vyzneli výsledky medzinárodného registra VASCUNET v počte vysokých amputácií v úrovni nad členkom i nízkych amputácií v úrovni pod členkom.
Zdôrazňujem však potrebu spolupráce obyvateľstva pri preventívnych prehliadkach.
Navyše kým v ostatných krajinách počet amputácií klesal, na Slovensku stúpal. Z tohto vyplýva dôležitosť hľadania spôsobov na zvrátenie tohto nepriaznivého stavu a zlepšenia perspektívy pacientov.
Prečo sa v iných krajinách darí trend amputácií znižovať a u nás, naopak, stúpa?
Dôvodov je isto viacero, ale osobne považujem za najdôležitejší dôvod ten, že na rozdiel od iných krajín, napríklad i Českej republiky, nemáme vytvorenú sieť podiatrických centier. Sú to špecializované centrá na komplexné riešenie chorobných stavov nôh vrátane syndrómu diabetickej nohy.
Toto sú vážne komplikácie spojené s hypertenziou a cukrovkou, ktorým by sa azda dalo predísť i kvalitnou preventívnou prehliadkou… Ako by mala vyzerať?
Systém preventívnych prehliadok a ich štruktúra sú veľmi dobre prepracované a zavedené do praxe.
Preventívne prehliadky musia vziať do úvahy mnoho parametrov, nielen výšku, hmotnosť, obvod pásu, glykémiu, spektrum lipidov či krvný tlak, EKG, ale i konkrétne podmienky života a práce vrátane výkonu práce v noci.
Frekvencia lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci závisí od kategorizácie prác. Pokiaľ sú tieto preventívne prehliadky vykonávané starostlivo a komplexne, môžu významne napomôcť odhalenie rizikových faktorov, a tým i možnosti ich odstránenia.
Dokonca v niektorých prípadoch môžu odhaliť i závažné ochorenie, napríklad onkologické, tak u žien, ako aj mužov. Zdôrazňujem však potrebu spolupráce ľudí. Veľkou chybou je, ak tieto prehliadky ignorujeme alebo bagatelizujeme ich výsledky.
Čo vieme urobiť pre svoje zdravie, aby sme sa vyhli srdcovocievnym chorobám a dosiahli priemernú dĺžku života obyvateľstva západných krajín Európy?
Vyžaduje si to individuálne i populačné stratégie. Je len na nás, či si ich vezmeme za svoje a pretavíme do reality – nefajčiť, zdravo sa stravovať a viacej sa pohybovať.
Sú tu však i populačné stratégie, ktoré v mnohom podmieňujú i tie individuálne. Je to otázka životného prostredia, kvality potravín, ale i socioekonomickej situácie a dostupnosti a kvality zdravotnej starostlivosti. Je tu skutočne veľa faktorov, ktoré sa podieľajú na celkovom zdravotnom stave obyvateľstva, i tom duševnom.
Vieme, že i chronický stres, podmienený mnohými stresormi, sa významne podieľa na celkovej chorobnosti. Dostupnosť a kvalita zdravotnej starostlivosti sa jedného dňa bude dotýkať každého z nás. Na zlepšenie situácie v kardiovaskulárnych a onkologických ochoreniach, ktoré sú najčastejšími príčinami úmrtí, je preto nevyhnutné zaviesť do každodennej praxe prevenciu, včasnú diagnostiku, urgentnú i následnú dlhodobú liečbu, rehabilitáciu i ošetrovateľské procesy.
Nezabúdajme na demografické starnutie obyvateľstva, ktoré je zapríčinené predovšetkým poklesom pôrodnosti, zmenami v úmrtnostných pomeroch a predlžovaní nádeje na dožitie. Podľa prognóz budúceho vývoja bude naďalej podiel starších ľudí výrazne narastať. Zmeny v zložení obyvateľstva podľa ekonomických vekových skupín jednoznačne poukazujú na starnutie obyvateľstva.
Štatistické údaje napovedajú o možných dôsledkoch pre celú spoločnosť, nielen zo socioekonomického a zdravotného hľadiska.
Ak sa vám článok páčil, zdieľajte ho svojim priateľom a známym na sociálnych sieťach.