V nedávnom rozhovore s istým veriacim mužom ma zarazil jeho postoj, že ho ekumenizmus neoslovuje: „V našej päťtisícovej dedine máme asi 20 evanjelikov, ostatní sú katolíci a my ich, ani ekumenizmus nepotrebujeme.“ Pocítila som ľútosť nad jestvujúcou ľahostajnosťou k učeniu nášho Pána. Uvedomila som si potrebu viac sa modliť za jednotu kresťanov a viac svedčiť o pokroku v ekumenických vzťahoch.
Ľudia, ktorí majú tú česť volať sa kresťanmi, lebo vyznávajú Ježiša ako svojho Pána a Spasiteľa, sú prítomní na všetkých kontinentoch. Je nás viac ako 2,5 miliardy, katolíkov je viac ako 1,3 miliardy. Túžia odovzdať svoju nádej v Božiu lásku v Kristovi všetkým ľuďom našej planéty. Tento misijný plán je tým reálnejší, čím viac svedčí o jednom Božom ľude, že sme bratia a sestry.
O tom však smieme povedať dobré správy.
Prvá dobrá správa: Sme bratmi a sestrami vďaka spoločne prežívanej sviatosti znovuzrodenia, sviatosti krstu. Poliatím alebo ponorením a vo viere vyslovenou trojičnou formulou sa stávame kresťanmi, patríme Ježišovi.
Druhá dobrá správa: Kresťanov spája spoločná viera, vyjadrená v Apoštolskom a v Nicejsko-carihradskom vyznaní viery. „V ekumenickom hnutí sa spoločné trojičné a kristologické dedičstvo stalo základom pre hľadanie zmierenia medzi rozdelenými kresťanskými spoločenstvami. Vyvíjalo sa cez založenie a sebareflexiu Svetovej rady cirkví a cez výsledky nasledujúceho Druhého vatikánskeho koncilu. Svetová rada cirkví sa predstavila ako spoločenstvo, ktoré sa snaží hľadať tú jednotu v Kristovi, ktorá nám už bola daná, a pripravovať cestu pre plnšie a hlbšie vyjadrenie tejto jednoty.“ Koncilová ekleziológia spoločenstva umožňuje kresťanom s vďakou prežívať povedomie, že sme Božím ľudom.
Táto jednota vo vyznávaní viery nám ponúka počas liturgického roka množstvo príležitostí spoločne sláviť tajomstvo vtelenia Božieho Syna Ježiša Krista so všetkou tvorivosťou lásky; tajomstvo víťaznej Kristovej smrti na záchranu človeka a jeho slávneho zmŕtvychvstania v nádeji na večný život s Bohom; a aj tajomstvo zoslania Božieho Ducha na trvalé oživovanie jeho Cirkvi. On je prameň Božej lásky v srdciach všetkých kresťanov, zdroj sily, múdrosti a radosti.
Tretia dobrá správa: Z tohto veľkého bohatstva máme všetci kresťania šancu žiť v Bohu posväteným životom ako jeden Boží ľud. Sprievodným znakom je vzájomná láska.
Liturgia je základom každého cirkevného života. Pán Ježiš dáva svojim učeníkom na cestu dejinami k zavŕšeniu Božieho kráľovstva dary. O týchto daroch hovoria biblické texty: hlavným z týchto darov okrem krstu – sviatosti znovuzrodenia – je slávenie Eucharistie. Tu nie sme zatiaľ ešte zjednotení. Tu, v rozdelení, každá kresťanská cirkev a cirkevné spoločenstvo azda najviac rozvinuli svoju identitu. No podobne ako Ježiš pri Poslednej večeri sa slávenie Eucharistie všade obohacuje čítaním a výkladom Božieho slova a spoločenstvom vzájomnej lásky.
Ako sa môžeme vzájomne obdarúvať týmto bohatstvom, keď ho ešte nemôžeme spoločne sláviť? Osobne som zažila krásne riešenie v nemeckom Ottmaringu, kde žije evanjelická komunita spoločného života a Hnutie fokoláre v úzkom spoločenstve s jedným spoločným chrámom. Tu každá komunita slávi svoju liturgiu, ale majú aj slávenia za spoločnej účasti. Na katolíckej eucharistickej liturgii evanjelickí bratia a sestry pristupujú v čase prijímania k oltáru s rukami založenými do kríža a dostanú požehnanie. Podobnú prax majú aj na evanjelickom slávení Večere Pánovej.
Štvrtá dobrá správa: Kresťania po stáročia rozvinuli rôzne druhy ľudových pobožností, ktoré nie sú oficiálnou liturgiou. Majú však určitý biblický základ, či už je to modlitba ruženca alebo krížová cesta. Podobne piesne a modlitby, používané v bohoslužobnej praxi v protestantských cirkvách, majú prvky ľudovej zbožnosti. Katolícke a protestantské kancionály sa vždy ovplyvňovali a navzájom si preberali cenné piesne.
Piata dobrá správa: Pri spoločných modlitbách kresťanov za jednotu, za prekonanie kultúrnych, sociologických a psychologických prekážok, za napredovanie teologických dialógov sa opierame o Ježišovo prisľúbenie, že on je uprostred svojich učeníkov, zjednotených v láske (Mt 18, 20). Potrebujeme veľa tvorivosti lásky aj ako jednotlivci, aj ako farnosti a cirkevné zbory, aby sme počas liturgického roka dokázali využiť príležitosti na spoločné modlitby. Môžu to byť ekumenické bohoslužby slova, s ktorými máme už bohaté skúsenosti v rámci Týždňa modlitieb za jednotu kresťanov alebo Aliančného modlitbového týždňa. Môžu to byť návštevy skupín veriacich s kňazom na biblických hodinách v Katolíckej cirkvi alebo v Evanjelickej cirkvi a. v., na modlitbe vešpier alebo rozjímavého ruženca v katolíckej farnosti. Alebo účasť na nesviatostných bohoslužbách v druhých cirkvách na ich významné cirkevné dni.
Šiesta dobrá správa: Všetci Kristovi učeníci, muži aj ženy, sme pozvaní žiť podľa svojej viery „činnej skrze lásku“ (porov. Gal 5, 6), s otvorenými očami na potreby sveta a konkrétnych ľudí. Tu je k dispozícii veľa tvorivej lásky v charite a diakonii, veľa plodov a veľa možností vzájomnej spolupráce kresťanov na spoločných sociálnych projektoch. Všetky diela Charity a Diakonie sú prejavom spolupatričnosti s trpiacim Kristom a sú tým vlastnou identitou kresťanov.
Všetky tieto dobré správy vychádzajú z Ježišovho nového prikázania vzájomnej lásky. Majú preniknúť každého kresťana i naše spoločenstvá, rozširovať ekuménu a svedčiť o Božom kráľovstve.
Terézia Lenczová, v konzultácii s ThDr. Antonom Konečným, november 2020
Ak sa vám článok páčil, zdieľajte ho svojim priateľom a známym na sociálnych sieťach.