Migračná politika EÚ neexistuje, povinné kvóty na prerozdeľovanie utečencov zmietli politici zo stola, nový „Pakt o migrácii a azyle“ čaká neistý koniec, keďže krajiny V4 si pod solidaritou predstavujú len jej veľmi zúženú formu.
Európa je unavená migráciou aj vlastnými problémami s pandémiou a kolabujúcou ekonomikou. A pred bránami starého kontinentu je takmer trinásťtisíc utečencov z krajín Blízkeho východu, Afriky aj Ázie, ktorí denne prežívajú peklo v podobe humanitárnej katastrofy. Tú ešte umocnil ničivý požiar gréckeho utečeneckého tábora Moria.
Štyri stovky utečencov bez sprievodu, ktorí opustili vyhorenú Moriu, si rozdelilo Nemecko a Francúzsko. Ostatné krajiny vrátane Slovenska sú pohrúžené do vlastných starostí a pálčivú otázku migrantov zmietajú pod koberec.
Ani susedné Rakúsko nie je po poslednej skúsenosti naklonené ich prijímať. „Hrozí, že dáme ľuďom falošnú nádej,“ vyhlásil rakúsky kancelár Sebastian Kurz.
„Otázka nie je, či prijať päťdesiat, 150 alebo 500 migrantov po požiari v Morii, ale ako v hodine dvanástej vyriešiť ozajstnú migračnú politiku pred dverami Európy,“ vysvetlil Yves Pascouau, riaditeľ európskeho programu v asociácii Res Publica, odborník na migráciu.
Obavy sú oprávnené
Mimovládne organizácie varujú, že integrácia mladých medzi 16-24 rokov je čoraz komplikovanejšia a vznikajú obavy z príchodu ďalšej vlny stratenej generácie azylantov na starý kontinent. Vládam, podnikom či samosprávam navrhli prijať zásady „smart investmens“ do migrantov, ktoré by pomohli ich lepšej integrácii.
Išlo by o rýchle udeľovanie azylu, poskytnutie bývania a vzdelania, starostlivosť o mentálne zdravie aj reunifikácia rodín.
diskurz o utečencoch sa zúžil len na čiernobiele vyjadrenia politikov, ktorí sa nesú na vlne strachu obyvateľstva a neponúkajú nič konkrétne.
Tieto postupy však vyžadujú zjednotený prístup Únie k žiadateľom o azyl, ktorý však momentálne právne neexistuje. Podľa Pascouaua je aj v dnešnom kontexte rastúcich obáv obyvateľstva o zdravie, ekonomiku a sociálne zabezpečenie legitímne pýtať sa, ako pristupovať k migrácii.
Dala by sa teda migrácia dobre manažovať v prospech všetkých? Ako zabrániť vzniku celej stratenej generácie azylantov do EÚ? Má Slovensko kapacity, vôľu a ambície podať pomocnú ruku?
„Migrácia musí byť prioritou predstaviteľov štátov,“ vysvetlil Pascouau.
Máme know-how
Slovensko podľa slov premiéra Igora Matoviča naďalej povinné kvóty odmieta, ale nebráni sa inej forme pomoci. „Nijakým spôsobom nespochybňujem to, že voči takémuto fenoménu, ako je migrácia, musíme každý prispieť,“ vysvetľoval nedávno pozíciu Slovenska minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Ivan Korčok.
Na škodu veci však je, že diskurz o utečencoch sa zúžil len na čiernobiele vyjadrenia politikov, ktorí sa nesú na vlne strachu obyvateľstva a neponúkajú nič konkrétne. Chýba seriózna diskusia odborníkov, ktorej by vládol zdravý rozum, a téma migrácie úplne vymizla z nášho mediálneho priestoru.
Možno by stálo za zamyslenie, či by v kontexte pracovného trhu zručnosti migrantov nemohli zaplátať výpadky v odvetviach, kde pracovná sila chýba – autopriemysel, stavebníctvo –, a možno by zachránili rútiaci sa dôchodkový systém.
Chýba seriózna diskusia odborníkov, ktorej by vládol zdravý rozum, a téma migrácie úplne vymizla z nášho mediálneho priestoru.
Sme v bode, keď migračná vlna dosiahla hrôzostrašné rozmery a žiadne riešenia nie sú postačujúce.
Nepomohlo by preto oprášiť staré priority Slovenska v oblasti zahraničnej politiky, kde sme vždy ukázali silu našich diplomatov v agende zmiernenia následkov konfliktov a reforme bezpečnostného sektora ako nástrojov na odstránenie zdrojov neúnosných migračných vĺn?
Tieto témy som mediálne spracovávala ešte v roku 2007, keď Slovensko predsedalo Bezpečnostnej rade OSN pod taktovkou diplomata Petra Buriana. Svetová diplomacia vysoko ocenila otvorenie agendy, ktorej sa dovtedy mnohí vyhýbali, a priniesli sme konkrétne riešenia v krajinách, ktoré prechádzali transformáciou. Úlohou reformy je zabezpečiť, aby v krajinách, ktoré prechádzajú z totalitného režimu do demokratického zriadenia, polícia a armáda neprevzali moc do svojich rúk, nekonali svojvoľne a aby, naopak, pomáhali pri nastolení demokracie.
„Ak nefunguje bezpečnostný sektor, dochádza ku konfliktom, respektíve sa krajina nedokáže spamätať po konfliktoch. A preto považujeme reformu bezpečnostného sektora za nesmierne dôležitú súčasť predchádzania konfliktov a riešenia konfliktov,“ zopakoval minulý rok vtedajší šéf diplomacie Miroslav Lajčák.
Nebola by aj toto cesta, ako predísť ničivým požiarom tam, kde ešte len zakladajú ohnisko?
Ak sa vám článok páčil, zdieľajte ho svojim priateľom a známym na sociálnych sieťach.