Prinášame vám výber udalostí, ktoré sú ukážkou, že kroky k dialógu sú možné. V dnešnom podcaste sa dozviete:
– Ministerstvo práce predkladá návrh, ktorý by podporil tehotné ženy pri štúdiu. Snaží sa podporiť rodinnú politiku na Slovensku
– Jednotlivé zložky Štátneho divadla v Košiciach sa spojili, aby si uctili hrdinov z druhej svetovej vojny
– Sudán sa dohodol s povstalcami a odlučuje islamské náboženstvo od vlády
– V Montreale vyrástla najväčšia strešná farma na svete. Jej majitelia dokážu nakŕmiť 2 percentá populácie mesta.
Ministerstvo práce predkladá návrh, ktorý by podporil tehotné ženy pri štúdiu. Snaží sa podporiť rodinnú politiku na Slovensku
Vysokoškolské štúdium je pre veľkú časť slovenskej populácie dôležitou súčasťou života. Čo sa však stane v prípade, že študentka počas svojho štúdia na vysokej škole otehotnie? Nový návrh zákona, ktorý do medzirezortného pripomienkového konania predložilo Ministerstvo práce Slovenskej republiky, sa pokúša pomôcť ženám v takejto situácii. Nie je to však jediná záležitosť, ktorej sa nový návrh zákona týkajúceho sa finančnej podpory rodín a detí vo svojom znení venuje. O tomto návrhu informovala Tlačová agentúra Slovenskej republiky.
Vláda Igora Matoviča, ktorá začala vládnuť v roku 2020, sa vo svojom programovom vyhlásení zaviazala, že bude podporovať rodiny na Slovensku. Tento návrh z dielne Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny by sa tak mohol stať jedným z prvých opatrení, ktorými sa vláda pokúsi tento sľub naplniť.
Návrh zákona obsahuje napríklad zavedenie takzvaného „tehotenského“, čo by bol finančný príspevok, ktorým by štát pomáhal tehotným ženám. Každá žena, ktorá by bola pred dosiahnutím 13. týždňa tehotenstva nemocensky poistená minimálne 270 dní, by získala po schválení tohto návrhu mesačný príspevok od Sociálnej poisťovne. Výška tehotenského má byť 15 percent denného vymeriavacieho základu. V roku 2021 sa ako priemerná výška tohto príspevku odhaduje 236 eur mesačne. Žena stratí nárok na túto dávku v momente, keď začne poberať materské. Rezort práce túto novú dávku komentoval takto: „Jej účelom je zabezpečenie príjmu na úhradu zvýšených výdavkov spojených s tehotenstvom, akými sú napríklad strava, ošatenie, zdravotná starostlivosť a iné.“
Tehotné študentky vysokých škôl a dospelé tehotné študentky stredných škôl by od štátu podľa nového návrhu začali dostávať tehotenské štipendium vo výške 200 eur mesačne. Študentky ho môžu začať poberať od rovnakého obdobia ako tehotenské – od 13. týždňa tehotenstva. „Tehotenské štipendium sa priznáva na základe písomnej žiadosti študentky, ktorej prílohou je lekárske potvrdenie o tom, že sa začal 13. týždeň tehotenstva, a potvrdenie Sociálnej poisťovne o tom, že nepoberá tehotenské. O priznaní tohto štipendia rozhoduje rektor vysokej školy alebo, ak to ustanoví štatút vysokej školy, rozhoduje dekan fakulty,“ uvádza sa v návrhu zákona. Ministerstvo odhaduje, že toto štipendium by mesačne mohlo dostať 750 študentiek.
Právna norma obsahuje aj takzvanú podporu funkcií rodiny. Táto podpora by zahŕňala finančnú podporu rôznych osvetových programov, ktoré preventívne upozorňujú na dôležitú funkciu rodiny v našej spoločnosti a ktoré pomáhajú s riešením častých rodinných problémov.
Jednotlivé zložky Štátneho divadla v Košiciach sa spojili, aby si uctili hrdinov z druhej svetovej vojny
Najtragickejšia vojna v histórii ľudstva, druhá svetová vojna, sa skončila pred 75 rokmi. Počas jej trvania padlo 70 až 85 miliónov ľudí, čo vtedy boli 3 percentá celkovej populácie sveta. Štátne divadlo Košice sa rozhodlo uctiť si všetkých hrdinov z tohto vojnového konfliktu galavečerom pod holým nebom, ktorý niesol názov Úcta hrdinom. Tento galavečer sa uskutočnil na začiatku septembra, čiže vtedy, keď začínala 75. divadelná sezóna v tomto divadle.
Na príprave tohto koncertu sa podľa denníka Košice:Dnes podieľalo Štátne divadlo Košice spoločne s mestom Košice a ďalšími partnermi. Zaujímavé je, že Štátne divadlo Košice do programu prispelo všetkými svojimi zložkami – teda opernými sólistami, zborom, orchestrom, členmi baletu aj činohry. Projekty, ktoré takto zjednotia všetky zložky divadla v Košiciach, nie sú veľmi bežné.
Súčasťou galavečera boli aj príhovory miestnych osobností, napríklad primátora Košíc alebo župana Košického samosprávneho kraja. Jaroslav Polaček, košický primátor, vo svojom príhovore okrem iného aj vyzval Košičanov, aby mladým ľuďom pripomenuli hrôzy vojny: „Učme našich mladých histórii. Vzdávam hold všetkým, ktorí bojovali za naše mesto.“
Predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka vo svojom príhovore vyjadril nádej, že budúce generácie už hrôzy vojny nezažijú v takom rozsahu, v akom ich ľudstvo zažilo v štyridsiatych rokoch minulého storočia. „Z histórie poznáme, že sa zvykne opakovať, no dúfam, že toto sa už opakovať nebude,“ povedal župan.
Program koncertu bol rozdelený na dve časti – prvá sa volala Z tmy ku svetlu a druhá Radosť zo života. Koncert bol koncepčne ladený – zazneli počas neho napríklad Zbor Židov z Verdiho opery Nabucco a Uspávanka pre malých vojakov, ktorú predniesli sólisti Sergii Iegorov a Mariano Covone. Na mieste pre dirigenta sa počas koncertu vystriedali Vinicius Kattah, Karol Kevický, Igor Dohovič a Peter Valentovič. Medzi sólistov, ktorí svoj hlas použili na to, aby vzdali úctu hrdinom druhej svetovej vojny, patrili Tatiana Paľovčíková – Paládiová, Michaela Várady, Janette Zsigová, Myroslava Havryliuk, Aneta Hollá, Eliška Weissová, Marián Lukáč, Michal Onufer, Titusz Tóbisz, Jaroslav Dvorský, Maksym Kutsenko a Martin Kovács.
Sudán sa dohodol s povstalcami a odlučuje islamské náboženstvo od vlády
V Sudáne sa udial krok, ktorý môže byť krokom k lepšiemu dodržiavaniu ľudských práv a budovania dialógu. Vodca rebelskej skupiny SPLM–N Abdel-Aziz al-Hilu a sudánsky premiér Abdalla Hamdok podpísali dohodu, podľa ktorej sa islamské náboženstvo oddelí od vlády. Túto dohodu podpísali v sudánskom hlavnom meste Addis Abeba.
„Štát by nemal byť založený na náboženstve,“ uvádza sa v texte dohody, ktorá bola podpísaná. Táto dohoda podporuje sudánsku snahu zmeniť systém, ktorý v krajine vládol počas tridsaťročnej vlády prezidenta Omara al-Bashira. Počas tejto vlády sa totiž islam stal oficiálnym štátnym náboženstvom a právo šaría, ktoré je v mnohých oblastiach v rozpore so základnými ľudskými právami, bolo implementované do života Sudáncov.
Dohoda bola podpísaná len štyri dni potom, ako sa v meste Juba podpísala iná zmluva s povstalcami v Južnom Sudáne. Táto zmluva podľa webu Christianity Today okrem iného podporuje slobodu vierovyznania, čomu sa potešia najmä kresťanské komunity na juhu Sudánu. Organizácia Open Doors označila Sudán ako 7. najhoršiu krajinu na život pre kresťanov. V Sudáne 91 percent populácie tvoria moslimovia a iba 6 percent tvoria kresťania. Aj kvôli ohrozeniu životov kresťanov je odluka náboženstva od štátu veľmi dôležitou témou.
„Na to, aby sa Sudán stal demokratickou krajinou, kde sú vítaní všetci občania, je potrebné, aby bola ústava postavená na princípe odlúčenia náboženstva a štátu,“ uvádza sa okrem iného podľa média Bloomberg v zmluve, ktorá stavia na filozofii Thomasa Jeffersona.
Od vypuknutia konfliktu v Dárfure zomrelo 300 000 ľudí a 2,7 milióna ľudí prišlo o svoje domovy. Dohody, ktoré sa v súčasnosti v Sudáne podpisujú, by mohli aspoň čiastočne pomôcť k utíšeniu napätej situácie v týchto končinách sveta.
V Montreale vyrástla najväčšia strešná farma na svete. Jej majitelia dokážu nakŕmiť 2 percentá populácie mesta
Baklažány, šalát, paradajky, zeler či cuketa. Na prvý pohľad by ste na potravinách dodaných z fariem siete Lufa Farms nenašli nič zvláštne. Prekvapil by vás až ich pôvod – tieto plodiny boli totiž dopestované na strechách budov vo veľkých mestách.
Farmárčenie na strechách domov sa stáva čoraz populárnejším spôsobom produkcie potravín pre obyvateľov veľkých metropol. Jej rastúca popularita súvisí hlavne s ekologickým aspektom celej technológie – ušetrí sa množstvo emisií, ktoré by boli vyprodukované pri transporte potravín do mesta zo vzdialených oblastí, a zároveň sú produkty čerstvejšie, takže sa vyhodí menšie množstvo. Má to však aj ekonomické dôvody – pokiaľ sa „strešné farmárčenie“ dostatočne rozšíri, maloobchodné siete ušetria financie na transporte potravín do predajní.
Lufa Farms, spoločnosť, ktorá sa venuje výstavbe takýchto futuristických fariem, bola založená už v roku 2009 a odvtedy vybudovala štyri takéto farmy. Ich najnovšia farma, ktorú postavili priamo nad priestormi ich vlastnej firmy v srdci Montrealu, má rozlohu 15 000 metrov štvorcových a pestuje sa na nej 100 druhov ovocia a zeleniny pomocou hydropónie, čo je technika pestovania rastlín bez použitia pôdy. Znie to ako niečo zo sci-fi filmu, ale rastliny sú tu vyživované živinami prostredníctvom vodnej pary, ktorá ich obklopuje a do ktorej sú tieto živiny umelo pridané pestovateľmi.
Možno sa pýtate, odkiaľ spoločnosť berie toľko vody. Odpoveď je priamo nad našimi hlavami – farmy tejto spoločnosti majú prepracovaný systém zberu dažďovej vody, ktorú potom využijú pri pestovaní plodín.
Hovorca spoločnosti Lufa Farms portálu Phys.org povedal, že produkciu poľnohospodárskych produktov priamo na mieste, kde žije množstvo ľudí, mnoho expertov považuje za budúcnosť produkcie potravín. „V súčasnosti sme schopní s našimi produktmi nakŕmiť 2 percentá obyvateľov Montrealu,“ povedal.
Ďalšou výhodou takýchto fariem na strechách budov je napríklad aj to, že používajú teplo prichádzajúce z nižších podlaží budov, čo sa pri pestovaní rastlín môže najmä v chladnejších oblastiach (medzi ktoré Kanada určite patrí) veľmi hodiť.
V súčasnosti je spoločnosť Lufa Farms zisková, čo jej umožní expandovať a zvýšiť svoj dosah. Spoločnosť zamestnáva okolo 500 ľudí. Pandémia podľa hovorcov tejto spoločnosti dokonca pomohla – počas nej zamestnali 200 nových ľudí a predaje sa zdvojnásobili vďaka tomu, že spustili svoj online obchod.
Hovorca spoločnosti Lufa Farms si počas rozhovoru s novinármi ešte spomenul na zábavný fakt, že vizionárski majitelia tejto spoločnosti „pred založením tohto projektu nevypestovali vo svojom živote ani jednu paradajku“.
Ak sa vám článok páčil, zdieľajte ho svojim priateľom a známym na sociálnych sieťach.