Pápeži druhej polovice 20. storočia, najmä Ján XXIII., ktorý zvolal Druhý vatikánsky koncil s významnou účasťou nekatolíckych teológov ako pozorovateľov, rád zdôrazňoval, čo nás, rozdelených kresťanov, oveľa viac spája, ako rozdeľuje. Je to predovšetkým spoločné bohatstvo viery.
Podľa výslovného priania Pána Ježiša má jeho učeníkov spájať bratská láska, ktorá má byť vzájomnou. Ona má byť pre svet znamením, že sú učeníkmi Pána Ježiša. Práve ona umožňuje, aby bohatstvo kresťanskej spirituality, ktoré jednotlivé cirkvi a cirkevné spoločenstvá rozvinuli v stave rozdeleného kresťanstva, mohlo slúžiť jedinej viditeľnej Kristovej cirkvi. Tak to vnímal pápež Ján Pavol II. vo svojej knihe Prekročiť prah nádeje.
Na základe bohatých skúseností Pápežskej rady pre napomáhanie jednoty kresťanov i svojich vlastných jej predchádzajúci predseda kardinál Walter Kasper zostavil príručku (vademecum) duchovného ekumenizmu.[1] Je sprievodcom ekuménou a kresťanskou spiritualitou. Táto publikácia sa opiera o súvisiace koncilové dokumenty [2] a o neskoršie dokumenty Katolíckej cirkvi k tejto veľmi dôležitej téme [3] a o dokumenty pokračujúcich oficiálnych ekumenických štúdií a dialógov.
Príručka duchovného ekumenizmu je adresovaná všetkým zainteresovaným na jednote kresťanov. Môže inšpirovať a pomáhať biskupom, kňazom, katechétom a ostatným záujemcom pri ekumenických formačných a pastoračných aktivitách. Súčasný predseda Pápežskej rady pre napomáhanie jednoty kresťanov kardinál Kurt Koch pri príležitosti 60. výročia vzniku vatikánskeho úradu pre napomáhanie jednoty kresťanov oznámil, že Rada pripravuje a zverejní Vademecum (príručku) o jednote biskupov.[4] Oni vo svojich diecézach majú zodpovednosť za jednotu.
Duchovný ekumenizmus definuje Dekrét o ekumenizme Druhého vatikánskeho koncilu v článku 8: „Obrátenie srdca a svätosť života spolu so súkromnými a verejnými modlitbami za jednotu kresťanov treba pokladať za dušu celého ekumenického hnutia a možno ich právom nazvať duchovným ekumenizmom.“
Duchovné sily a otvorenosť pre Božie vedenie pri výklade Svätého písma[5] sú mocnou silou na spájanie rozdelených kresťanov do viditeľnej jednoty. Viac ako cirkevná diplomacia, viac ako virtuozita pri organizovaní ekumenických stretnutí, viac ako lákavé ponuky teológie prosperity. Ešte viac tu pôsobí svedectvo mučeníkov pre Krista z rôznych kresťanských cirkví a cirkevných spoločenstiev[6], ktorým súčasnému svetu hlásajú Krista a to ukrižovaného.
Zjednocujúcim faktom sú spoločné základné články našej viery, ako ich vyjadruje Nicejsko-carihradské alebo Apoštolské vyznanie viery (Krédo).
Prejavom hľadania jednoty kresťanov je najmä udržiavanie túžby po nej a modlitba za ňu. Toto hľadanie smeruje svoj pohľad na Ježiša, ktorý položil svoj život za to, aby bol „jeden ovčinec a jeden pastier“ (Jn 10, 16), a ktorý sa modlil, „aby všetci jedno boli“ (Jn 17, 21). Hľadanie konkretizuje autor Walter Kasper v troch kapitolách:
– Ako si môžeme spoločne prehlbovať našu kresťanskú vieru
– Ako nás môžu spájať rôzne formy modlitby a slávenie sviatostí
– Ako sa môžeme inšpirovať v našich vlastných cirkevných štruktúrach príkladom služby lásky k chudobným a potrebným bratom a sestrám alebo ich vykonávať spoločne.
Vždy je to odpoveď na otázku: Čo môžeme ako kresťania robiť spoločne? Niečo z týchto návrhov si priblížime v najbližšom ekumenickom stĺpčeku.
Článok vyšiel v konzultácii s ThDr. Antonom Konečným.
[1]Vydalo Vydavateľstvo Nové mesto, Bratislava, rok 2019.
[2]Dve vieroučné konštitúcie, O Božom slove, O Cirkvi; dva dekréty: O ekumenizme, O východných katolíckych cirkvách.
[3]Kódex kánonického práva (1983), encyklika Jána Pavla II. Ut unum sint (1995), Katechizmus Katolíckej cirkvi (1993) a Direktórium na vykonávanie princípov a noriem o ekumenizme (1993).
[4]Vysielanie Vatikánskeho rozhlasu v Rádiu Lumen 6. júna 2020.
[5]Člen komunity v Taizé kňaz Max Thurian túto podmienku pre súčasných kresťanov sformuloval takto: „… musíme pristúpiť k počúvaniu Božieho slova, a to spoločne a s pomocou prvých vykladačov a učiteľov z čias, keď prenasledovaná Cirkev ešte žila v najživšej a najširšej jednote.“ Z knihy M. Thuriana Eucharistia.
[6]Pamiatke všetkých novodobých kresťanských mučeníkov je zasvätený chrám na ostrove v rieke Tiber v Ríme.
Ak sa vám článok páčil, zdieľajte ho svojim priateľom a známym na sociálnych sieťach.