Nové vlny utečencov v Taliansku. Migranti si vo vyhliadke lepšieho života kúpia člny a preplavia sa cez more. Niektorí ujdú z utečeneckých táborov, dve osoby na úteku boli zavraždené v Líbyi.
Na prívaloch utečencov z posledných týždňov je čosi zvláštne. Sú medzi nimi takí, čo majú slamený klobúk, kufor na kolieskach a za nimi cupitá pudlík. Pri jednom z posledných vylodení vystúpilo na brehy Lampedusy jedenásť utečencov, ktorí dorazili z Tuniska. Zdá sa, že tentoraz sa na cestu nevydali z Líbye po mesiacoch strávených trápením a mukami v zadržiavacích táboroch, no vyrazili z tuniského pobrežia, ktoré je k Sicílii najbližšie.
Pozornosť pritiahne ich nezvyčajný vzhľad: ženský slamený klobúk, bermudy, ktoré zjavne kedysi patrili niekomu inému, odev, ktorý nepôsobí zanedbane, slnečné okuliare, kufor na kolieskach. Také čosi sa predtým nikdy nestalo. Jedenásť utečencov potvrdilo, že si čln zakúpili spoločne s cieľom dostať sa na Sicíliu. Niektorí z nich už kedysi boli v Taliansku a rozhodli sa vrátiť. Istotne je to iný druh migrácie. Tí, čo v týchto dňoch prichádzajú k brehom Talianska, sa zväčša rozhodli vrátiť, aby našli pre svoj život lepšie riešenie a rozhodli sa pri tom použiť spôsob prepravy, ktorý sa zdá najefektívnejší. Mnohí sa, samozrejme, obávajú, že medzi utečencami sú aj takí, čo už majú niečo na rováši.
Tento nový fenomén do Talianska privádza rôzne osoby, s čím sa môžu spájať aj väčšie riziká. A istotne nepôjde len o zdravotné riziká: pretože ak je pravda, že medzi utečencami boli aj nakazení, oveľa väčšie sú v našej krajine riziká nákazy iného druhu.
Ďalej je tu problém s počtami prichádzajúcich utečencov a s riadením celého systému, ktorý vykazuje množstvo nedostatkov.
Utečencov aj naďalej presúvajú do iných centier v regióne Lazio a Piemont, aby centrá na juhu Talianska odbremenili. No migrantov stále pribúda.
Migrantov posielajú do stanov v prístave Porto Empedocle, do centra v Pian del Lago, do Caltanissetty, alebo ich ubytujú v niektorých miestnych hoteloch.
Prijímacie centrá praskajú vo švíkoch a dvaja starostovia, Ida Carminová z Porto Empedocle a Roberto Gambino z Caltanissetty, neustále apelujú na bezpečnosť. Gambino napísal preto ministerke vnútra Luciane Lamorgeseovej list.
Sú aj takí migranti, čo ujdú. Z Pian del Lago ich utieklo 184, z Porto Empedocle 130. Ďalšie úteky zaznamenali v centre Don Pietro v meste Comiso. Veľkú časť utečencov sa podarilo vypátrať a vrátiť späť do centier, ďalší sa ešte potulujú po okolí.
„Ochrana nie je postačujúca,“ viackrát zopakoval Roberto Gambino. A Ida Carminová dodáva: „Situácia je veľmi náročná, naši spoluobčania sú prestrašení: migrantov už poznajú, vedia, že utekajú, a potom vidia, ako sa túlajú v blízkosti ich príbytkov. Boja sa o seba i svojich najbližších. Denne dostávam rôzne žiadosti vyjadrujúce obavy, neraz i vyhrážky. My, primátori a starostovia, sme na našom území v prvej línii. Ak majú ľudia problém, zodpovednosť prenesú na nás. Avšak k rozhodnutiam, ktoré robí štát, starostovia a primátori nie sú prizývaní.“
Aj Ida Carminová žiadala ministerku Lamorgeseovú o pomoc. Sťažuje sa aj na neustále presuny migrantov z Lampedusy do prístavu Porto Empedocle. Odtiaľ ich potom, ak je to kvôli karanténe potrebné, umiestnia v prístave na osobitnú loď.
Nový fenomén privádza do Talianska rôzne osoby, s čím sa môžu spájať aj väčšie riziká.
„Bolo by logickejšie, keby si utečenci odbavili karanténu na lodiach v Lampeduse. Nemá zmysel nalodiť ich spolu s inými pasažiermi na trajekty, prípadne ešte brzdiť proces vylodenia, potom ich sústrediť na jednom zbernom mieste, či už v hangári alebo na lodi. Všetky tieto procedúry by mohli prebiehať v bezpečí po karanténe.“
Medzičasom však utečencov aj naďalej presúvajú do iných centier v regióne Lazio a Piemont, aby centrá na juhu Talianska odbremenili. No migrantov stále pribúda. A to sa dialo aj nedávno uprostred noci v Lampeduse.
Všetci očakávajú, že štát rázne zakročí, že sa zlepší organizácia, aby sme v tejto krízovej situácii dokázali lepšie obstáť. Ministerka Lamorgeseová vyhlásila, že na Sicíliu dorazí armáda. Zatiaľ sa v oblasti nachádzajú bezpečnostné zložky. Kým sa nedostavia vojaci, na poriadok v regióne dozerá polícia a karabinieri, čo nie je vôbec jednoduché, keďže bežná kriminalita medzičasom, samozrejme, nevymizla.
Tragédia posledných dní má však viacero aspektov, ktoré prirodzene nie sú čierno-biele. Ide o viacero prvkov, ktoré sa navzájom prelínajú, čo len potvrdzuje zložitosť situácie, ale aj zásadnú nepripravenosť politiky na všetkých úrovniach, ktoré doteraz vstúpili na pole migrácie.
Na pobreží Talianska pristávajú stovky utečencov, no veľa je aj takých, ktorým sa to nepodarí. Hliadky ich odchytia skôr, ako dorazia k talianskym brehom, a vrátia ich späť do Líbye. K dnešnému dňu je to 6500 ľudí.
Počas posledného návratu do Líbye boli zavraždení dvaja migranti: hneď po vylodení sa niektorí pokúsili utiecť.
Počas posledného návratu do Líbye boli zavraždení dvaja migranti: hneď po vylodení sa niektorí pokúsili utiecť.
Útek zo zúfalstva kvôli snu, ktorý sa vytrácal, a zo strachu, až desivej hrôzy, že ich opäť pošlú do táborov, kde vládne mučenie a smrť. Pobrežná hliadka a vojaci strieľali. Pravdepodobne sú dvaja zranení a celkom iste dvaja mŕtvi: smutná bilancia.
Opäť to len potvrdzuje neschopnosť politiky európskych štátov riešiť tento problém. Riešením totiž nemôže byť vrátiť migrantov do afrických táborov. Civilizovaná Európa by to nemala robiť. Doteraz však ani nebola schopná to skúsiť.
Článok vyšiel v Città Nuova.
Autorka je novinárka, pôsobí na Sicílii. Spolupracuje s Giornale di Sicilia, agentúrou Ansa a RAI. Je prispievateľkou časopisu Città Nuova.
Ak sa vám článok páčil, zdieľajte ho svojim priateľom a známym na sociálnych sieťach.