Je práca z domu plusom pre zamestnancov či pre firmy?

S príchodom pandémie a karantény sme mali možnosť pozorovať ďalší zaujímavý trend. Mnoho firiem, ktorým to charakter ich práce umožňoval, presunulo svoje kancelárie do virtuálneho priestoru a umožnili svojim zamestnancom pracovať z domu. Tento spôsob práce pritom nie je žiadnou novinkou.

Mnohé veľké firmy ponúkajú možnosť pracovať niekoľko dní v týždni z domu ako svoj benefit už dlhé roky. Podľa prieskumu personálnej agentúry Grafton ponúka aspoň čiastočnú možnosť práce z domu až 42 percent zamestnávateľov. Celkové čísla však značne redukujú manuálne pozície, ktoré vyžadujú prítomnosť pracovníkov na pracovisku. Podľa prieskumov Eurostatu o využití homeoffice z roku 2019 uviedlo 3,7 percent pracujúcich Slovákov, že obyčajne pracujú z domu. Slovensko tak skončilo na 21. priečke v rámci Európskej únie. Občas z domu pracuje 5,8 percent respondentov.

Čo je teda na práci z domu také výhodné? Možnosť občasne pracovať z domu človeku prináša najmä možnosť manažovať si svoj čas, keďže tento benefit často predstavuje aj flexibilný pracovný čas. Situáciu, keď si súrne potrebujete niečo vybaviť, ale kryje sa vám to s pracovným časom, pozná asi každý. Mnohé rodiny zas isto poznajú situáciu, keď potrebujú vyzdvihnúť deti zo škôlok alebo predškolských zariadení, no osemhodinový pracovný čas hrá proti nim. Koncept práce z domu pomáha tieto problémy efektívne riešiť a dokonca otvára aj ďalšie možnosti.

Pre mnohých zamestnancov môže domáce prostredie znamenať väčšiu pracovnú pohodu a zvýšenú produktivitu. Podľa sociológa Michala Vašečku homeoffice taktiež šetrí aj pracovné náklady a čas – najmä u zamestnancov, ktorí musia denne do práce dochádzať aj desiatky kilometrov. V neposlednom rade tento benefit otvára nové možnosti budovania vzťahov s blízkymi. Pokiaľ je človek „pánom svojho dňa“, vie si nájsť oveľa viac času pre svojich najbližších aj počas pracovného týždňa.

Na prvý pohľad sa môže zdať, že homeoffice je snom každého pracujúceho. Nájdu sa však aj jeho „odporcovia“, ktorí v ňom vidia prekážku pre niektoré aspekty svojej práce.

Pre mnohých zamestnancov môže domáce prostredie znamenať väčšiu pracovnú pohodu a zvýšenú produktivitu.

Medzi nich patrí aj Dávid Sládeček, ktorý je výkonným riaditeľom IT firmy. Hlavnou nevýhodou homeofficu je podľa neho fakt, že značne sťažuje tímovú prácu. Zatiaľ čo v kancelárii sedia tímy pre jednotlivé projekty pri sebe a môžu tak rôzne nejasnosti konzultovať ihneď, v „online kancelárii“ sa tento proces značne sťažuje a predlžuje.

Ďalším dôležitým aspektom v ich firme je fakt, že zamestnávajú mnoho študentov, ktorí popri práci vyžadujú aj mentoring od starších kolegov. Takýmto spôsobom môžu rásť ako kolektív, ale z praktických dôvodov sa to jednoduchšie realizuje prezenčnou formou na pracovisku. Niekedy môže byť káva s kolegami dôležitejšia ako hodinový online míting. Podľa Dávida Sládečka je taktiež dôležité oddeliť prácu od osobného života, čo môže byť v prípade častého homeofficu problém. Samozrejme, všetko sa dá zvládnuť pevnou vôľou a režimom, no pokiaľ človek necháva prácu v kancelárii, je to predsa o niečo jednoduchšie.

Téma práce z domu sa stala obzvlášť atraktívnou a pálčivou s príchodom pandémie vírusu Covid-19 a s ňou spojenou karanténou. Firmy, ktorým to charakter ich podnikania umožňoval, si rýchlo uvedomili, že pokiaľ sa nechcú ocitnúť v červených číslach, potrebujú prísť so stratégiou, ktorá umožní ich zamestnancom pracovať aj mimo pracoviska.

Jednou z týchto firiem bola aj Plaut s.r.o. Pred vypuknutím krízy v tejto firme homeoffice prakticky neexistoval. Podľa jej majiteľa a obchodného manažéra Martina Seppa sa zamestnanci vedia lepšie sústrediť, pokiaľ sú na pracovisku, a tak podajú kvalitnejší výkon.

Niekedy môže byť káva s kolegami dôležitejšia ako hodinový online míting.

S príchodom krízy sa však rozhodli vyskúšať online model. Zistili, že vďaka nástrojom videokonferencií dokážu byť zamestnanci pomerne rovnako výkonní v oblasti vývoja aplikácií. Čo sa však stalo náročnejším, bola práve komunikácia so zákazníkom. Podľa Martina Seppa sa našli aj činnosti, ktoré sa z domu vykonávať nedali. „Moja práca, ako obchodníka a ,rozvíjača‘ obchodných vzťahov, sa z homeofficu nedá robiť vôbec. Potrebujem sa stretávať s ľuďmi z tváre do tváre, nestačí len vidieť na obrazovke reakciu z komunikácie či počuť hlas v telefóne… Ide aj o neverbálnu komunikáciu, človek cíti pri stretnutí emócie tej druhej strany, úprimnosť, nervozitu… Taktiež sa bez priamej osobnej komunikácie nedajú dobre vyjadriť niektoré myšlienky.“

Celkovo však vo firme hodnotia homeoffice pozitívne. Zistili, že veci sa dajú robiť aj inak, že mítingy môžu byť stručnejšie a práca rovnako efektívna. Bol to taktiež čas, keď sa človek mohol zastaviť a viac sa sústrediť na dôležité veci, na hodnoty, rodinu. Po tejto skúsenosti vníma Martin Sepp homeoffice v ich brandži ako zmysluplný benefit a posun niekam ďalej.

Práca z domu môže mať zaujímavý vplyv aj na celkový koncept práce a biznisu. Keďže mnohé spoločnosti pochopili, že prítomnosť na pracovisku nie je pre výkon práce nevyhnutná, otvára sa otázka, či tento systém nie je ďalším krokom vo vývoji firiem. Zamestnancom poskytuje viac slobody, firmám zas môže ušetriť náklady na prevádzku a prenájom kancelárií.

Príkladom môže byť pobočka IT giganta IBM v Indii, kde podľa nemenovaného zdroja plánujú zredukovať priestor kancelárií o 50 percent a umožniť 75 percent zamestnancom permanentnú prácu z domu. Do kancelárie by tak pravidelne chodilo len 25 percent zamestnancov, pre ostatných by to bolo flexibilné – takisto ako ich pracovné miesto.

Zaujímavý model ponúkla aj firma Twitter. Jej HR vedúca Jennifer Christie na firemnom blogu uviedla, že svojim zamestnancom dajú možnosť pracovať z domu už navždy. Podľa jej slov firma rozhodne, kedy sa kancelárie opäť otvoria, no zamestnanci sa budú môcť rozhodnúť, kedy a či vôbec sa do nich vrátia.

Tento model je jednoznačne zaujímavejší, aj keď finančne náročnejší, no umožňuje zamestnancom zachovať si ľudský kontakt, ktorý je aj v pracovnom prostredí nevyhnutný.

U ľudí, ktorí by doma zostali pracovať príliš dlho, sa skôr alebo neskôr objavia rôzne poruchy správania.

Dôležitosť tejto možnosti potvrdzuje aj sociológ Michal Vašečka: „Aj keď firmy určite budú využívať nepomerne viac homeoffice najmä v niektorých zamestnaniach a tak racionalizovať svoje výdavky, fyzický kontakt bude naďalej dôležitý. Homeoffice ukázal, že ľudský kontakt je nevyhnutný a nezastupiteľný, a to aj z hľadiska psychohygieny. U ľudí, ktorí by doma zostali pracovať príliš dlho, sa skôr alebo neskôr objavia rôzne poruchy správania – človek je sociálny tvor a homeoffice tak nikdy nemôže plnohodnotne nahradiť prirodzené vzťahy na pracovisku.“

Takáto zmena si, samozrejme, vyžaduje dôkladnú prípravu a koordináciu. Veľmi dôležitú úlohu pri tomto procese isto zohrajú moderné technológie, ktoré umožňujú online mítingy a videokonferencie. Podľa Stana Lencza, ktorý pracuje pre medzinárodnú inovačnú a konzultačnú spoločnosť Consulus, si práve tieto zaslúžia špeciálnu pozornosť. V mnohých firmách boli už pred vypuknutím pandémie mítingy zle nastavené. Často ich bolo priveľa a trvali pridlho. Táto skutočnosť často viedla k demotivácii zamestnancov a značne ovplyvňovala ich výkon.

Po presune do online priestoru sa tieto dôsledky ešte znásobili, čo často viedlo až k patovým situáciám. Podľa Stana Lencza bolo kľúčom k úspechu „premyslieť a naštudovať si, ako viest online mítingy, a konečne sa zamyslieť, či nie je správne počet mítingov zredukovať a nahradiť inými, efektívnejšími formami tímovej komunikácie a spolupráce.“ Sú to práve neefektívna komunikácia a mítingy, ktoré v mnohých zamestnancoch ubíjajú chuť pracovať, vnútornú motiváciu podieľať sa na spoločnom úspechu.

Práve toto je oblasť, ktorú sa Consulus pokúsil v čase pandémie spolu so zákazníkmi zvládnuť. Pár týždňov po vypuknutí krízy úspešne zorganizovali prvý online workshop so 60 účastníkmi z vyše 20 krajín sveta.

Sú to práve neefektívna komunikácia a mítingy, ktoré v mnohých zamestnancoch ubíjajú chuť pracovať.

Taktiež spracovali metodiku takzvaného „Covid poradenstva“, kde ponúkajú firmám analýzy a konzultácie s cieľom ponúknuť konkrétne opatrenia a „možné dočasné a cieľové posuny v zameraní ich činnosti“. V ďalších fázach ide podľa Stana Lencza o takzvanú „Covid kliniku“, pomocou ktorej sa snažia sprevádzať firmy a organizácie pri formulovaní nových firemných cieľov a stratégií.

V Consuluse silne vnímajú, že práve táto „kríza“ odhalila potenciál mnohých kľúčových a kreatívnych pozícií plnohodnotne pracovať z akéhokoľvek miesta. Potrebná je však na to kvalitná digitalizačná stratégia a plné nasadenie zúčastnených. Ako povedal Stano Lencz: „Svet sa mení, je na nás, aby sme sa toho nebáli!“