Nová vláda a očakávania v ochrane života

Poslankyňa Anna Záborská ohlásila návrh novej zákonnej úpravy potratov za klub OĽaNO. Návrh má šancu získať podporu vládnej koalície dôrazom na pomoc žene. Je to pre kresťanov dobrá, alebo zlá správa?

Medzi nami kresťanmi

Skúsme si najprv upratať ihrisko a nastaviť očakávania medzi nami kresťanmi.

V posledných šiestich rokoch sa aktivizovali radikálni pro-liferi a politici využívajúci či zneužívajúci tému ochrany života. Stavili na čierno-biele videnie problému potratov. Hlavným parametrom hodnotenia návrhov bolo, aké kategórie potratov zakážu a ako sa zníži počet potratov. Časť kresťanských voličov to zneistilo a vohnalo do náručia extrémistov. Očierňovanie a podozrievanie z liberalizmu oslabilo KDH a serióznych kresťanských politikov.

Pri pozitívnych očakávaniach na novú vládu to nemusí byť na prvý pohľad zjavné, ale posledné roky v konečnom dôsledku oslabili kresťanskú politiku. Kresťanskí politici v tričku hodnotovo lavírujúcich strán a s náročnými koaličnými partnermi to majú azda ešte ťažšie ako svojho času KDH so Smerom.

V tomto čase sa politici zároveň málo učili od pro-life ľudí z terénu. Zo zákonov nebolo cítiť, že sú naladené na ľudí a problémy, s ktorými sa trápia, a že im na osobitné situácie poskytujú cielenú pomoc a podporu.

Posledné roky v konečnom dôsledku oslabili kresťanskú politiku.

V minulom volebnom období sa k tomu priblížil jedine zákon dnešného ministra zdravotníctva Mareka Krajčího z OĽaNO svojím dôrazom na pomoc žene v ťažkej situácii, a nie na reštrikciu. Prejavilo sa to aj v tom, že ako jediný mal blízko k schváleniu. Súčasný ohlásený návrh zákona zrejme vychádza z tohto zákona.

Poučenie je jasné: Nevzdávať sa, nerezignovať, ale zároveň prijať možnú nedokonalosť prijatého riešenia. Politika a verejný život to so sebou nevyhnutne prinášajú. A predovšetkým: vytrvalo a húževnato viesť dialóg s „našimi“,  „vašimi“ aj „tamtými“.

Medzi konzervatívcami a liberálmi

Skúsme si upratať ihrisko na osi konzervatívci – liberáli.

Ak je potrat bez udania dôvodu hradený štátom, potom žena rozochvene uvažujúca, či prijať dieťa napriek ťažkostiam, ostane bez pomoci. Mama, kamarátka, frajer, spoločnosť jej povedia: Čo si si nedala pozor? Daj si ho zobrať. Tie najstatočnejšie, zlomok pôvodného počtu, sa rozhodnú si dieťa ponechať. Pomoc im desaťročia poskytujú kresťanské organizácie. Bez štátnej pomoci. Za peniaze súkromných darcov.

Zákaz potratov, bez výnimky, je svojím spôsobom to isté, len v opačnom garde. Žena v ťažkej situácii ostane bez pomoci štátu. Ostatní jej povedia: Predsa vieš, že potraty sú u nás zakázané, čo si si nedala pozor?

Ochrana života však nemá byť športovým stretnutím s liberálmi, vybojovaným metafyzickými a sugestívnymi argumentmi alebo politickými intrigami.

Tie, ktoré majú veľmi vážny dôvod, zlomok pôvodného počtu, pôjdu na potrat do zahraničia. Bráni niečo feministkám založiť občianske združenie, ktoré ženám zo slabších sociálnych pomerov zaplatí potrat v zahraničí? Za peniaze súkromných darcov.

Pohybovať sa v týchto mantineloch by bola spravodlivosť „oko za oko, zub za zub“. Ochrana života však nemá byť športovým stretnutím s liberálmi, vybojovaným metafyzickými a sugestívnymi argumentmi alebo politickými intrigami, ale riešením zložitých ľudských osudov. A ako kresťania asi máme aj na viac, ako len vrátiť facku.

Kam sa máme šancu posunúť

Okrem malej skupiny žien, ktoré dieťa prijmú napriek ťažkostiam, a malej skupiny žien, ktoré majú vážny dôvod prekonať aj ťažkosti, aby tehotenstvo ukončili, tu existuje mnoho ďalších prípadov. Mnohí môžu potrebovať účinnú pomoc vo svojej zložitej situácii, ale niektorí sa azda príliš ľahkovážne rozhodujú o potrate, o ktorom panuje všeobecná zhoda, že je zlým, krajným riešením.

Nedokonalým prirovnaním môže byť predaj nebezpečných látok. Dáme ich k dispozícii zadarmo všetkým? Zakážeme ich pre všetkých? Poskytneme poradenstvo a pomoc? Určíme pravidlá a schvaľovacie postupy?

Reálny zákon potrebuje získať podporu verejnosti a politických partnerov. Vždy bude dohodou a kompromisom. Tvárou v tvár kompromisnému návrhu protipotratového zákona je neférové, aby aktívni kresťania, ktorí majú vyššie očakávania na ochranu života, očierňovali a podrážali kresťanských politikov, ktorí konajú v rámci zložitej situácie, spôsobenej aj neuváženým a niekedy až intrigánskym presadzovaním pro-life tém niektorými politikmi a aktivistami v minulosti.

Svedectvo o plnosti života

Kresťanský postoj má byť svedectvom. Nemá byť svedectvom zakričaným do čiernej diery, aby som mal čiarku pred Bohom, ale svedectvom ako službou blížnemu vedľa mňa. Ak svedectvo o dare života má byť službou, tak má byť vyjadrené civilnou rečou, a nie abstraktným, moralizujúcim jazykom, ktorý radikálni pro-liferi často používajú a mnohých ľudí popudzuje.

Ak svedectvo o dare života má byť službou, tak má byť vyjadrené civilnou rečou, a nie abstraktným, moralizujúcim jazykom, ktorý radikálni pro-liferi často používajú a mnohých ľudí popudzuje.

Je to svedectvo o tom, čo je v jadre nášho bytia bez ohľadu na náboženské presvedčenie.

Nielen koronavírus nám ukazuje, že život je ťažký a plný rizík. Potrebujeme prijať výzvy a vynaložiť námahu, aby sme do nášho života dostali dôležité veci – nádej, lásku, dobroprajné vzťahy, solidaritu, spravodlivosť. Dnešný svet má zmysel pre výzvy v oblasti práce, športu a mimoriadnych výkonov, ale lásku, vzťahy a sexualitu má sklon vnímať ako relax, ktorý „nejako dopadne“.

Ak sa žena chce sama rozhodnúť o potrate, tak sa už niečo veľmi podstatné pokazilo – vzťah úcty, dôvery a vzájomnej podpory s partnerom. Muž by mal mať morálnu povinnosť povedať žene: „Stojím pri tebe, nech sa stane čokoľvek“, ale dokáže to ťažšie bez morálnej a faktickej podpory svojho okolia a ocenenia spoločnosťou. Nemali by feministky byť prvé, ktoré budú od mužov požadovať túto spolu-zodpovednosť?

Z programov pre manželov vieme, že ani pre kresťanov pekné manželstvo nie je samozrejmosť a neraz musia vynaložiť veľkú námahu na prekonanie kríz a ťažkostí. Toto sú však tie výzvy, ktoré prinesú to naozaj hodnotné pre život aj po tridsiatich, štyridsiatich, päťdesiatich rokoch. Kresťania majú byť experti na životné výzvy a osobitne na životný projekt vzťahu, manželstva a rodiny. To môže a má byť inšpirácia aj pre ľudí bez viery.

Ak sme k sebe úprimní, oblasť sexuality a ľudskej reprodukcie nemáme úplne pod kontrolou. Pochopiteľné je, že je veľa iniciatív dostať tieto oblasti pod stopercentnú kontrolu. Dobrou protiváhou pre spoločnosť je, že tu sú aj takí, ktorí vyzývajú na opatrnosť a triezvosť. Nepochybne sú to často kresťania. Snaha o úplnú kontrolu môže veľa citlivých a jemných vecí zničiť. Aj človek bez viery môže vnímať „ekologický“, rešpektujúci postoj k tajomstvu života ako ten správny pre seba.

V neposlednom rade chirurgické potraty sú v dnešnej dobe už len zlomkom celkového počtu v porovnaní s chemickými potratmi. Preto pokrok v ochrane života nie je možný bez osvety a výchovy k zodpovedným vzťahom a zodpovednému rozhodovaniu sa aj – a práve – v zložitých situáciách.

Je čo zlepšovať

Nedostatkom posledných tridsiatich rokov je, že veľa kresťanských aktivít sa muselo zaobísť bez finančnej podpory štátu a často aj bez výraznejšej podpory Cirkvi. Patria k nim výchova k manželstvu a rodičovstvu, ako bol napríklad projekt TeenStar, vnášanie niektorých momentov etickej výchovy do vyučovania náboženstva, alebo poradenská a sociálna pomoc kresťanských neziskoviek pre ženy v ťažkej situácii. Reálne nie sme pripravení na celoplošnú osvetu a pomoc potrebným.

Pôsobenie kresťanov v novej vláde by sme nemali merať len podľa protipotratového zákona, ale podľa posilňovania širšieho ekosystému osvety a služieb. Slovenské dievčatá a chlapci, ženy a muži si zaslúžia inšpiráciu a pomoc pre zvládanie výziev, ktoré prinášajú to, čo je v živote naozaj hodnotné.