Život medzi múrmi príbytku dvadsaťštyri hodín denne môže byť náročný a môže vyostriť už existujúce problémy. Ponúkame vám niekoľko rád, aby ste z obmedzenia dokázali urobiť príležitosť.
Život odohrávajúci sa uprostred štyroch stien je zrkadlom vzťahu – odráža jeho predošlé fungovanie, hovorí o nástrojoch, ktorými sme sa postupne vybavili, alebo po ktorých ešte len plánujeme siahnuť, i o tom, ako ich využívame. Karanténa, ako aj iné pramene našich obáv lepšie zviditeľňujú mechanizmy, ktoré by sa za bežných okolností dali lepšie zamaskovať.
Počas týchto dní máme viac času premýšľať a počúvať seba i druhých. Tieto úkony zvykneme uprostred každodennej rutiny robiť len veľmi zbežne a naše zamyslenia či úvahy sa strácajú v hluku. Môžu k nám doliehať tie najrozličnejšie šumy a roztržitosť v nás môže vyvolať úzkosť, strach, obava, všadeprítomné deti, domáce úlohy, zdravotný stav, ľudia, ktorí k nám už nevstupujú cez dvere, ale len cez videohovory. Ide o podnety, ktoré mimovoľne môžu podnecovať útek ako mechanizmus na neriešenie problému.
Útek je typický pre hádky medzi manželmi či v páre a prejavuje sa rôznym spôsobom u muža (ten zvyčajne odchádza z domu) a u ženy (ktorá zvykne odviesť pozornosť na inú tému). Ak však človek uniká preto, aby sa vyhol istej situácii, myšlienkam, emóciám a následným opätovným rozhodnutiam (často ide o zmenu perspektívy), je dobré nechať si čas a udalosti spracovať. Takto sa aj vyhrotené okolnosti môžu stať príležitosťou na konfrontáciu. 
Nemožno utekať pred situáciami, lebo si ich napokon iba ponesieme v čase. Správne je ich nezanedbávať, ani neobchádzať, ba naopak, zaoberať sa nimi. Len takto sa zo znevýhodnenej situácie dajú vyťažiť výhody.
Samozrejme, treba brať do úvahy aj charakterové črty, ktoré nejedno spolunažívanie robia náročným. Okrem násilníckych a dominantných pováh sú aj také, ktoré reagujú vypočítavo: niekto druhého najprv poníži, aby sa sám cítil dôležito, a následne vyjadrením pocitu vlastnej menejcennosti si vynúti povzbudenia zo strany druhého (zo strany samotnej obete).
Nemožno utekať pred situáciami, lebo si ich napokon iba ponesieme v čase.
Hra sa takto opakuje v nemeniacej sa schéme. Niektoré osobité mechanizmy vo vzťahu medzi mužom a ženou sú zjavnejšie než predtým, a tak umožňujú túto dynamiku medzi zneužívajúcim a obeťou. Platí to aj v prípade psycho–emocionálneho zneužívania, ktoré je rovnako závažné ako fyzické zneužitie.
Hoci sú psychológovia, psychoterapeuti a psychiatri ochotní praktizovať poradenstvo aj prostredníctvom technológií, nie všetci môžu túto alternatívu využiť vzhľadom na komplikácie spojené so zaistením potrebného súkromia. Práve preto je v tomto období dôležité apelovať na zdravý úsudok pri dávkovaní vlastnej mentálnej energie, ako aj mentálnej energie iných a žiadať od seba samých, ako aj od vlastných rodinných príslušníkov len to, čo je nevyhnutné v rámci obmedzení a podnetov.
Treba pamätať aj na rozdelené rodiny, ktoré v tomto období musia zabezpečiť deťom blízkosť oboch rodičov a súčasne riadiť rôznorodý súkromný život dospelých. Nemožno zabúdať ani na tých, čo žijú sami a starajú sa o starých rodičov odkázaných na opateru alebo o deti so zdravotným znevýhodnením, zvlášť v tých prípadoch, kde rozumové obmedzenie bráni plnému pochopeniu a prijatiu týchto hraničných bezpečnostných opatrení.
Okrem toho môže karanténa vyhrotiť niektoré už aj tak extrémne situácie, do ktorých možno v tomto období zasiahnuť ešte ťažšie než inokedy.
Žiadať od seba samých, ako aj od vlastných rodinných príslušníkov len to, čo je nevyhnutné v rámci obmedzení a podnetov.
Sú to rodiny, v ktorých dochádza k násiliu alebo zneužívaniu, kde sa komplikované spôsoby zamieňajú s ochranárstvom a izoláciou. Múry, ktoré by mali chrániť, sú miestom neprípustných zločinov.
Deje sa to, pretože vonku všetko zmĺklo. Práve preto, že sme sa utiahli do svojich štvrtí a príbytkov (pričom nákup môžeme urobiť len v najbližších potravinách), máme možnosť zachytiť niektoré aspekty, alebo lepšie spoznať vlastného suseda a zaujímať sa o to, kto vedľa nás býva. Tak ako sa môžeme ponúknuť urobiť nákup, tak si môžeme aj všimnúť a nahlásiť prípadné situácie spojené s násilím.
Byť rodinou si v tomto čase vyžaduje veľa nápaditosti a pružnosti. Kreativita a flexibilita môžu vyjadrovať rôzne veci: môže to znamenať „stretnúť sa“ cez monitor a osláviť spolu narodeniny, nájsť si nákup pred dverami a pozdraviť sa len z okna, mať oddelené spálne, aby sme druhého nenakazili, byť kvôli práci alebo štúdiu ďaleko od domova, aby sme niekoho z rodiny, kto má zdravotné problémy, nevystavili riziku. Či sme od seba blízko alebo ďaleko, je to za týchto okolností prejav dobra. Všetko je relatívne a nad všetkým sa treba zamýšľať.
Uverejnené v Città Nuova
Ak sa vám článok páčil, zdieľajte ho svojim priateľom a známym na sociálnych sieťach.