Udalosti týchto dní nás špeciálne pozývajú zastaviť sa a viac sa spojiť v modlitbe i pôste. I tento piatok v rámci pôstnych zamyslení vám prinášame reflexiu k dvom zastaveniam od Danila a Anny Marie Zanzucchiovcov z Hnutia fokoláre, ktorí iniciovali hnutie „Nové rodiny“. Všetky sú publikované v knihe Krížová cesta vedená Svätým Otcom Benediktom XVI. z Vydavateľstva Nové mesto.
Každý kresťan, aj každá jednotlivá rodina má svoju via crucis: choroby, úmrtia, finančné problémy, chudobu, zrady, nemorálne správanie jedného alebo druhého, nezhody s príbuznými, prírodné pohromy. Každý kresťan, každá rodina však môže na tejto bolestnej ceste upriamiť svoj pohľad na Ježiša, Boha a človeka.
XI. zastavenie: Pána Ježiša pribíjajú na kríž
Keď došli na miesto, ktoré sa volá „Kalvária“, vojaci ukrižovali Ježiša. Pilát dal napísať: „Ježiš Nazaretský, židovský kráľ,“ aby jeho vysmial a Židov ponížil. No i keď nechtiac, tento nápis potvrdzuje skutočnosť: Ježiš je kráľ, kráľ Kráľovstva, ktoré nemá hranice ani v priestore, ani v čase.
Môžeme si len predstaviť Ježišovu bolesť počas križovania, krutého a nesmierne bolestného. Tu vstupujeme do tajomstva: Prečo Boh, ktorý sa z lásky k nám stal človekom, sa nechá priklincovať na drevo a vyzdvihnúť od zeme v krutých útrapách, fyzických i duchovných?
Z lásky. Z lásky. Je to zákon lásky, ktorý vedie človeka k tomu, aby dával vlastný život za život druhého. Potvrdzujú to tie matky, ktoré čelili aj smrti, len aby priviedli na svet svoje dieťa. Alebo tí rodičia, ktorí stratili svoje dieťa vo vojne alebo pri teroristickom útoku a ktorí sa napriek tomu rozhodnú nepomstiť sa.
Ježišu, na Kalvárii zosobňuješ nás všetkých, všetkých ľudí včerajška, dneška i zajtrajška. Na kríži si nás naučil milovať. Teraz začíname chápať tajomstvo dokonalej radosti, o ktorej si hovoril učeníkom pri poslednej večeri.
Musel si zostúpiť z neba, stať sa dieťaťom, potom dospelým a tak trpieť na Kalvárii, aby si nám svojím životom povedal, čo je pravá láska. Keď hľadíme na teba vyzdvihnutého na kríži, aj my ako rodina, manželia, rodičia a deti učíme sa milovať sa a milovať, živiť medzi sebou tú otvorenosť, v ktorej človek dáva seba samého a v ktorej vie s uznaním prijímať. Ktorá vie trpieť, ktorá vie premieňať utrpenie na lásku.
XII. zastavenie: Pán Ježiš na kríži zomiera
Ježiš visí na kríži. Hodiny úzkosti, hrozné hodiny, hodiny neľudských fyzických bolestí. „Žíznim,“ hovorí Ježiš. K ústam mu podávajú špongiu namočenú v octe. Zrazu z kríža stúpa výkrik: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“ Rúhanie? Odsúdený kričí slová žalmu? Ako prijať Boha, ktorý kričí, ktorý narieka, ktorý nevie a nechápe? Božieho Syna, ktorý sa stal človekom a ktorý cíti, že zomiera opustený svojím Otcom? Ježišu, až do tejto miery si sa stal jedným z nás, podobný nám vo všetkom okrem hriechu!
Ty, Boží Syn, ktorý sa stal človekom, si sa tak veľmi s nami stotožnil, až si zakúšal, ty, ktorý si Svätý, rozpoloženie nás hriešnikov, našu vzdialenosť od Boha, peklo tých, čo sú bez Boha. Ty si zakúsil temnotu, aby si nám dal svetlo. Prežil si odlúčenosť, aby si nám dal jednotu. Prijal si bolesť, aby si nám zanechal Lásku.
Zakúsil si odvrhnutie, opustený a visiaci medzi nebom a zemou, aby si nás prijal do Božieho života.
Obostiera nás tajomstvo, keď krok za krokom prežívame tvoje utrpenie. Ježišu, ty si si svoju rovnosť s Bohom
neponechal žiarlivo pre seba. Stal si sa chudobným vo všetkom, aby si nás obohatil.
„Do tvojich rúk porúčam svojho ducha.“
Ako si dokázal, Ježišu, v tej priepasti opustenosti zveriť sa láske Otca, odovzdať sa mu, zomrieť v ňom? Len hľadiac na teba a len s tebou môžeme znášať tragédie, utrpenie nevinných, poníženie, potupy a smrť. Ježiš prežíva svoju smrť ako dar pre mňa, pre nás, pre našu rodinu, pre každého človeka, pre každý národ, pre celé ľudstvo. V tomto čine sa znova rodí život.
Viac o kniheAk sa vám článok páčil, zdieľajte ho svojim priateľom a známym na sociálnych sieťach.