Spoločnosť

Keď Čína zakašle, svetová ekonomika dostane chrípku

Svetová ekonomika leží v posteli s chrípkou. A to doslovne. Zatiaľ čo počet infikovaných vírusom CoVid19 prekonal počet 150 000 nakazených, ekonomický systém kolabuje. Po tom, čo Svetová zdravotnícka organizácia vyhlásila koronavírus za globálnu pandémiu, sú akciové trhy v panike. Americký akciový index opäť stratil takmer 6 percent svojej hodnoty. Rast svetovej ekonomiky by sa mohol spomaliť na polovicu. Znamená koronavírus koniec globalizovanej ekonomiky?

Najväčší dosah koronavírusu nás ešte len čaká. Nikto nevie predvídať, ako dlho koronavírus s nami ostane. Jasné je len jedno – snaha obmedziť šírenie koronavírusu neuspela.

Rast svetovej ekonomiky by sa mohol spomaliť na polovicu.

Na vine je aj pokus čínskych úradov vypuknutie nákazy ututlať. Prvé správy o novom víruse boli potláčané, lekári prenasledovaní. Príliš neskoro si čínske orgány uvedomili vážnosť situácie. Chyby však spravili aj Európania. V Taliansku sa úrady obávali ekonomických dôsledkov a odsúvali obmedzenia veľkých zhromaždení.

Čoho sa obávať? Smrtnosť koronavírusu je nízka. Odhady sa pohybujú medzi 2-3 percentami nakazených. Pre porovnanie, smrtnosť Eboly presahuje tridsať percent, nákaza v západnej Afrike v rokoch 2013 – 2016 si vyžiadala vyše 11 000 obetí, počet nakazených pritom dosiahol 28 000 osôb. Nízka smrtnosť však znamená, že sa vírus šíri rýchlo a nepoznane, asi polovica nakazených má len ľahké príznaky. Len každý piaty pacient vykazuje ťažšie komplikácie.

Smrtnosť však stúpa, keď si pozrieme rizikové skupiny. Medzi nich patria starší ľudia, najmä tí, ktorí už vykazujú zdravotné komplikácie. Obzvlášť ohrozenou skupinou sú starší fajčiari, v Číne fajčiaci dôchodcovia podľahli chorobe v ôsmich až desiatich percentách prípadov. Dôchodkyne – ktoré aj zriedkavejšie fajčia – sa ukázali menej ohrozené.

Meranie smrtnosti je však zložité – aj preto, lebo mnohí infikovaní s ľahkým priebehom zostanú neidentifikovaní. To znamená, že ak nameraná smrtnosť v Taliansku presahuje 6 percent, v skutočnosti tisícky infikovaných zostali zatiaľ neodhalených. Títo môžu šíriť vírus ďalej.

Podľa epidemiológa Michaela Osterholma hrozí 96 miliónov infekcií a 480 000 mŕtvych – a to sú konzervatívne odhady. V najhoršom prípade môže skolabovať celý zdravotný systém – stúpajúci počet pacientov nakazí zdravotníkov a dodatočne oslabí zdravotnícky systém.

Sú však aj dobré správy. V Číne len 2,1 percenta nakazených boli deti, takmer výlučne prežili. Upokojujúce to môže byť nielen pre rodičov, ale aj pre odborníkov, ktorí často považujú deti za chodiace továrne pre nákazy.

Pandémiu však pocítia nielen nakazení. Ekonomické dôsledky sú vážne. Fotky prázdnych námestí, reštaurácií a kaviarní z Talianska obleteli svet. Pre krajinu, ktorá sa dodnes nespamätala z ekonomickej krízy v roku 2008, je faktická smrť turizmu ťažkou ranou. Zatiaľ čo vláda očakávala rast ekonomiky o 0,6 percenta v roku 2020, teraz je jasné, že pôjde do ťažkej recesie.

Celosvetovo by sa ekonomický rast mal spomaliť na polovicu, no tieto čísla boli vydané ešte predtým, než bol koronavírus vyhlásený za globálnu pandémiu. Ekonomická recesia, aj na Slovensku, je stále pravdepodobnejšia.

Najväčší dosah má koronavírus na Čínu. Namiesto plánovaných 6 percent by čínske HDP mohlo vzrásť len o 2 percentá, to by bol najnižší rast od roku 1976. Kvôli nižšiemu dopytu poklesli ceny ropy v posledných mesiacoch z necelých 70 na 45 dolárov za barel. Snaha štátov OPEC a Ruska, ktoré sú hlavnými svetovými výrobcami ropy, sa dohodnúť na obmedzení ťažby neuspela a trh zareagoval. Ceny ropy padli o tretinu a zväčšila sa neistota na akciových trhoch.

V piatok 13. marca nasledoval pád ázijských akciových trhov. Japonský Nikkei stratil vyše 10 percent svojej hodnoty, na juhokórejskej burze bolo obchodovanie dokonca vysadené.

Prečo sa nás týka dianie na akciových trhoch? Aj keď len malý zlomok spoločnosti vlastní akcie, namýšľať si, že nás ostatných sa kolaps akciových trhov nedotkne, je nesprávne.

Pokles hodnoty akciových spoločností zvýši ekonomický tlak, ak si chcú vziať úvery a investovať.

V posledných dňoch možno na sociálnych sieťach zaznamenať ľudí, ktorí sa v zmesi ekonomickej neznalosti a pomstychtivosti vytešujú z toho, že „tí tam hore“ stratili stovky miliárd dolárov.

V skutočnosti však bohatí investori strácajú najmenej. Keď sa známeho investora Warrena Buffeta pýtali, koľko stratil v kríze v roku 2008, jeho odpoveď znela – nič. Dočasný pokles hodnoty akcií ešte neznamená, že ste niečo stratili. Stráca len ten, kto predáva. Dlhodobo sa akciové kurzy vždy upokojili, ekonomika opäť začala rásť a prekonala predošlé maximum.

Pád akciových trhov sa dotkne najviac ľudí, ktorí potrebujú predať svoje akcie za každú cenu. Dotkne sa aj ľudí, ktorí do akciového trhu investovali svoje dôchodky a spoliehali sa na dočasne vysoké dividendy. Akciové trhy sa, samozrejme, zotavia, ale to môže potrvať niekoľko rokov.

Pokles hodnoty akciových spoločností zvýši ekonomický tlak, ak si chcú vziať úvery a investovať. Spomalí sa tak modernizácia aj ekonomický rast. Pocítia to aj zamestnanci, ktorí sa v niektorých prípadoch môžu obávať prepúšťania.

Najviac ohrozeným odvetvím sú služby. V gastronómii a turizme život zastal. Pre mnohé podniky môže byť niekoľkotýždňová prestávka likvidačná. Ekonómovia sa obávajú, že počet zbankrotovaných firiem by mohol prekonať počet úmrtí.

Ohrozené sú aj firmy, ktoré sú závislé od dodávok polotovarov zo zahraničia, napríklad z Číny.

Kam sa uberá svetová ekonomika? Posledné roky sme videli krízu globalizovanej ekonomiky. Aj keď nám globalizácia priniesla nepoznané bohatstvo, pozdvihla stovky miliónov ľudí z chudoby a napomohla rozvoj po celom svete, jej popularita klesla. Prvá kríza prišla s ekonomickou krízou v roku 2008. Vzostup populistických politikov nasledoval niekoľko rokov neskôr.

Na jednej strane vidno nesvätú alianciu pravicových a ľavicových populistov domáhať sa ekonomického protekcionizmu.

Posledné roky sme videli krízu globalizovanej ekonomiky

Na druhej strane kritika globalizácie získala podporu ľavicových environmentalistov, ktorí často obviňujú globalizáciu z klimatickej zmeny. Brexit ohrozuje ekonomickú prepojenosť podobne ako Donald Trump, ktorý propaguje vyššie clá a kritizuje firmy, ktoré investujú v zahraničí.

Pre ekonomiku sa blížia ťažké časy. Aj keď sa môžeme spoľahnúť na to, že sa ekonomika po konci pandémie čoskoro zotaví, trend k deglobalizácii tu s nami zostane.

Ak sa vám článok páčil, zdieľajte ho svojim priateľom a známym na sociálnych sieťach.

Súvisiace články

Ivan Mikloš: Ak by Západ prestal dovážať ruský plyn a ropu, Rusko by si nemohlo dovoliť financovať vojnu

Mária Kostyálová

Výber NM: Zelenskyj sa rozprával s pápežom. Chcel by, aby sa František stal prostredníkom pri rokovaní

Michal Lukáč

Výber NM: Je to morálna autorita, povedal premiér Heger po stretnutí s pápežom

Michal Lukáč

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači. Súhlasím Viac

Cookies