Prezidentka Zuzana Čaputová čelí kritike, že zdržiava odmietnutie Istanbulského dohovoru. K vyhroteniu diskusie prispieva, že odpor proti Istanbulskému dohovoru (ID) sa pre časť kresťanov stal symbolom konzervatívnosti a pravovernosti. Ústavnoprávne diskusie radi prenecháme iným, voči ID sú oprávnené výhrady, ale téma násilia na ženách si nezaslúži, aby sa stala obeťou kultúrnej vojny.
O jednom významnom slovenskom manažérovi sa rozpráva historka, že rokovanie s nahnevaným zákazníkom začal slovami: „Na Slovensku už každý každého oklamal. Začíname nové kolo.“ Pri „Dohovore Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu“, tiež nazývanému Istanbulský dohovor (linka na slovenskú verziu, ďalej ID), by to tiež pomohlo.
Na jednej strane kresťanskí aktivisti a niektorí kňazi prezentovali Istanbulský dohovor ako hlavnú tému kresťanskej politiky.
arogancia politických elít voči hodnotovým otázkam sa prejavuje v Európskej únii aj na Slovensku.
Ich hororový scenár o vláde homosexuálov a trans-ľudí sa opieral o zveličenie nejednoznačných formulácií ID. Nie div, že tému si „ukradli“ politické subjekty, ktoré majú blízko ku konšpiračným teóriám a extrémizmu a ďaleko ku kresťanstvu.
Na druhej strane mnohí kresťania majú pocit, že ich pohľad na hodnotové otázky je v lepšom prípade ignorovaný a vysmievaný a v horšom prípade potláčaný tlakom zhora. Aj keď niektoré kresťanmi šírené príbehy a názory sú zveličené a prekrútené, arogancia politických elít voči hodnotovým otázkam sa prejavuje v Európskej únii aj na Slovensku.
Známe je odignorovanie celoeurópskej kampane One of Us alebo skúsenosti viacerých kresťanských zástupcov z Výboru pre rodovú rovnosť opisované napríklad v blogoch Stanislava Trnovca, predsedu Klubu mnohodetných rodín. Nie div, že časť kresťanov po rokoch negatívnych skúseností získala pocit, že „s týmito liberálmi sa to proste nedá“.
Arogancia spoločenských elít zväčšuje priestor pre radikálov.
Arogancia spoločenských elít zväčšuje priestor pre radikálov. Prispela k politickému zneužívaniu kresťanstva, k nárastu Kotlebovcov aj k brexitu.
Smutné je, že nepresná argumentácia na jednej strane a ignorovanie iného názoru na strane druhej posilnili polarizáciu v spoločnosti a nepomohli riešiť situáciu obetí násilia. Pritom rozumný hlas kresťanov už zaznel. Výzva Rady KDH vláde zo septembra 2019 okrem odmietnutia ratifikácie ID hovorí: „Zároveň žiadame kompetentné orgány SR pod vedením vlády SR, aby dbali o dôsledné dodržiavanie a uvedenie do praxe všetkých zákonov a nariadení SR, ktoré chránia ženy pred násilím, a podľa potreby ich rozšírili.“
Gender ideológia alebo trafika pre našich ľudí
Odporcovia ID tvrdia, že jediným účelom ID je zaviesť genderovú ideológiu a že zmeny zákonov na Slovensku nie sú potrebné. Nie je to pravda.
Dôvodová správa ID hovorí, že pojem „rod“ sa definuje iba pre potreby ID a že nenahrádza pojmy muž a žena. Taktiež podľa vatikánskeho dokumentu Ako muža a ženu ich stvoril pojem „rod“ nie je v rozpore s kresťanstvom (porovnaj aj tento článok). Neprijateľné je iba tvrdenie, že pohlavie a rod sú od seba úplne nezávislé, ale to ID netvrdí. Kritika rodovej terminológie je oprávnená v tom, že ak by sme v ID slová „rodovo podmienené násilie“ nahradili slovami „násilie založené na predsudkoch voči ženám“, tak by sa nič podstatné nezmenilo.
Zákon, ktorý je potrebné zmeniť, sa volá Zákon o štátnom rozpočte. Cieľom ID má byť vytvorenie siete služieb pokrývajúcej celé Slovensko, ako sú poradenstvo, psychoterapia, náhradné bývanie a finančná pomoc. To vyžaduje personálne zabezpečenie a finančné prostriedky.
Jedným z reálnych rizík ID je neefektívne a ideologické rozdeľovanie financií. ID napríklad požaduje začlenenie tém rovnoprávnosti, nestereotypných rolí a nenásilného riešenia konfliktov do študijných plánov. Podobne požaduje výcvik odborníkov.
kritériom financovania služieb obetiam násilia nemá byť správna politická a ideologická príslušnosť, ale odbornosť a kvalitná práca v teréne.
To môže znamenať preškolenie tisícok sociálnych pracovníkov, pedagógov, zdravotníkov, policajtov a iných pomáhajúcich profesií, aby boli schopní identifikovať príznaky násilia, viesť rozhovor s obeťami bez dodatočného zraňovania a poskytnúť obetiam pomoc.
Z tejto iniciatívy sa nemá stať trafika pre ideologicky „správne orientovaných“ akademikov a neziskovky, ktorí budú školiť všeobecné múdrosti o rovnoprávnosti a nenásilí. Podobne kritériom financovania služieb obetiam násilia nemá byť správna politická a ideologická príslušnosť, ale odbornosť a kvalitná práca v teréne. Kresťanské (a nepochybne aj iné) neziskovky pomáhajú ženám v ťažkých situáciách už desaťročia a od štátu za to nedostávajú ani cent. Práve spravodlivá finančná podpora existujúcich aktivít môže byť kľúčom k finančnej efektívnosti tejto iniciatívy.
Chýbajúci interpretačný rámec
ID je ideologicky podfarbený. Hneď preambula ID obsahuje vety o histórii mužskej nadradenosti a násilia voči ženám. V pojmoch blízkych ID sa tomu hovorí „stereotypný feministický konštrukt“. V článku 12 ID plánuje odstraňovať predsudky, zvyky a tradície založené na stereotypných rolách. Za odstraňovanie predsudkov sme všetci, ale sú všetky zvyky a stereotypné roly automaticky zlé?
ID v článku 3 obsahuje veľmi širokú definíciu násilia a článok 4 stanovuje, že osobitné opatrenia na zamedzenie rodového násilia sa nemôžu považovať za diskrimináciu.
Hneď preambula obsahuje vety o histórii mužskej nadradenosti a násilia voči ženám. V pojmoch blízkych ID sa tomu hovorí „stereotypný feministický konštrukt“.
ID rieši aj otázky domáceho násilia, pri ktorom sa nerozlišuje pohlavie, ale uvedené body spolu s možnosťou vylúčenia dôkazov o správaní obete násilia podľa článku 54 vytvárajú riziko nerovnosti mužov a žien pred zákonom.
Spomínané body nie sú automaticky nesprávne, ale sú zjavne na dlhšiu verejnú a odbornú diskusiu. Kombinácia vyššie uvedených tvrdení umožňuje v krajnom prípade presadiť čokoľvek, čo sa ženám (alebo feministickej elite?) nepáči a to bez verejnej diskusie a bez opravného mechanizmu.
Zástupcovia mužských organizácií majú obavy z možného zneužívania ID proti mužom. Napríklad na zaujímavej diskusii o ID (linka na záznam) sa zúčastnili členovia iniciatívy Čierno-biele srdcia. Iniciatíva zastupuje rozvedených mužov, ktorým bývalé manželky upierajú kontakt s deťmi. V diskusii poukazovali napríklad na možné falošné obvinenie muža z násilia, ktoré môže byť pomstou ženy pri spore rozvedených o striedavú starostlivosť o deti. Podobne namietali neexistujúce štatistiky psychického násilia a jeho ťažšie dokazovanie, ktoré môže pri sporoch znevýhodňovať mužov voči ženám.
ID spomína najlepší záujem dieťaťa, ale neponúka interpretačný rámec, ako sa vyrovnať so zložitými situáciami. Smutné je, že v súčasnosti sa ochrana obetí na Slovensku podceňuje, čo už viedlo k viacerým tragédiám. ID by nemalo viesť k druhému extrému, že sa bude ihneď konať podľa schémy páchateľ – obeť. Prvoradé by malo byť úsilie o uzdravenie vzťahu, samozrejme, pokiaľ to je možné.
Na úrovni celej spoločnosti je potrebné rozlišovať medzi rôznymi druhmi stereotypov. Stereotyp nie je automaticky zlý.
Smutné je, že v súčasnosti sa ochrana obetí na Slovensku podceňuje, čo už viedlo k viacerým tragédiám.
Stereotypom môže byť dlhodobý pobyt ženy na materskej v tradičnej časti spoločnosti, ale aj veľmi rýchly návrat do práce v kariérne orientovanej časti spoločnosti, ktorý je pre dieťa nevýhodný. Európsky orgán GREVIO na kontrolu dodržiavania ID nemá právo udeľovať sankcie, ale ID aj tak zvyšuje riziko štátneho paternalizmu, kde štát bude najlepšie vedieť, čo je dobré pre občanov.
Najostrejšie sa zrejme bude bojovať proti „rodovým stereotypom“, ako je obmedzenie potratov. A môže sa stať, že najväčšími násilníkmi budú farmaceuti, ktorí pre výhradu vo svedomí nepredajú pubertálnemu dievčaťu tabletku „deň po“.
ID sa okrem trestnosti manželstiev z donútenia ani náznakom nevyrovnáva s otázkou, ako podporovať verejný dialóg o citlivých otázkach a ako prispievať k zlepšovaniu postavenia žien vo vzťahu k islamským a iným kultúrne odlišným komunitám. ID to ukazuje ako oportunistickú a v zásadných otázkach nemohúcu a od života odtrhnutú normu.
Konštruktívna oponentúra pre ID
Najväčšou chybou ID nie je to, čo v ňom je, ale čo v ňom chýba. Bolo by užitočné zmapovať reálne výsledky využívania ID v krajinách, ktoré ho ratifikovali, a poučiť sa z nich.
Čo by pre to mohla urobiť pani prezidentka? Napríklad vytvoriť poradný orgán s paritným zastúpením všetkých zainteresovaných strán .
Potrebujeme napísať svoj vlastný Istanbulský dohovor, vyčleniť finančné prostriedky a zaviesť všetky rozumné opatrenia ID do praxe. Mohla by to byť inšpirácia aj pre krajiny, ktoré boli do prípravy ID zapojené, ale ho neratifikovali alebo ho ratifikovali s výhradami, ako aj cenný príspevok do diskusie o budúcnosti kontroverzného ID.
Čo by pre to mohla urobiť pani prezidentka? Napríklad vytvoriť poradný orgán s paritným zastúpením všetkých zainteresovaných strán a poradiť predsedovi vlády, aby nevypisoval listy, čo má robiť prezidentka, ale aby sám konal. Podpis spod ID stiahnime až vtedy, keď budeme mať svoj vlastný.
Ak sa vám článok páčil, zdieľajte ho svojim priateľom a známym na sociálnych sieťach.