Po vedecky nevysvetliteľnom uzdravení Chiary Amirante, na ktoré nenašli odpoveď ani najlepší odborníci a ktoré potvrdilo jej smerovanie a budúcu misiu, potrebovala Chiara nájsť niekoho, kto ju bude na tejto ceste sprevádzať…
Bol máj 1990 a Chiara sa obracia na nebesia s prosbou: „Ježišu, ty si povedal, že bez teba nemôžeme nič urobiť, že ty si vinič a my ratolesti. Ak mám ísť do ulíc podsvetia, musím byť priviazaná dvojitým lanom k tebe, a jediný spôsob, ktorý poznám, je urobiť to v poslušnosti voči Cirkvi. Pomôž mi teda pochopiť, kto by mal byť tou osobou, ktorá ťa reprezentuje. Do konca tohto mesiaca mi pomôž stretnúť osobu, ktorej mám byť poslušná.
Do konca tohto mesiaca mi pomôž stretnúť osobu, ktorej mám byť poslušná.
Biskup alebo iná osoba, ktorá už má toto povolanie a ktorá mi môže potvrdiť, že je Božou vôľou moje prianie ísť hľadať ľudí, čo drogujú, prostitútky, chorých na aids, alkoholikov, delikventov, tých najúbohejších v uliciach, jednoducho osobu, ktorá by ma mohla sprevádzať.“
V tom čase, keď sa Chiara takto modlila, študovala na univerzite v Ríme. O dva dni neskôr sa išla pomodliť do univerzitnej kaplnky, kde sa práve nachádzal Mons. Salvatore Boccaccio, ktorý sa prihováral skupine vysokoškolákov. „Pozri, túto túžbu ísť a hľadať toho, čo droguje, prostitútku, delikventa, alkoholika, chorého na aids, väzňa, ti vkladá do srdca sám Pán. Nemôžeš o tom pochybovať.“ Chiara ostala zaskočená a pomyslela si: „Hovorí to mne, alebo týmto mladým ľuďom?“ Biskup pokračoval: „Nemôžeš mať strach, je to Božie volanie pre teba a ty musíš mať odvahu povedať ,tu som‘. Nemôžeš mať strach nasledovať to, aj keď to rozbije všetky tvoje schémy.“
Chiara hovorí: „To bola odpoveď skutočne výnimočná, ďalší z tých dramatických zvratov, ktoré môže len on zariadiť. Len teraz som prosila o milosť spoznať osobu, ktorú mám poslúchať, že povolanie, ktoré cítim vo vnútri, je skutočne Božou vôľou, a biskup, ktorý rozprával verejne, povedal presne tie slová, ktoré som žiadala ako potvrdenie. Keďže som pochopila, že tou pravou osobou bol môj biskup, ktorého mi Pán poslal do cesty, išla som za ním porozprávať mu svoj príbeh.“
Keď si Mons. Salvatore Boccacio s veľkou pozornosťou vypočul Chiaru, slávnostne vyhlásil: „Neboj sa, Chiara, choď s mojím požehnaním. Pán ti ukáže cestu, po ktorej máš kráčať.
Mnohí ťa budú nasledovať v tomto novom povolaní!
Som si istý, že tá túžba, ktorú máš v srdci, je od Boha, je to nové povolanie pre tieto časy a cez teba Boh otvorí novú cestu. Mnohí ťa budú nasledovať v tomto novom povolaní!“
Chiara zostala zasiahnutá odpoveďou, ktorú jej Pán adresoval cez biskupa, ale jeho predpoveď ju zároveň v duši vyrušovala. Spomína: „Silno som verila, že Pán sa prejavuje a potvrdzuje nám svoju vôľu cez tých, ktorých si vybral ako svojich zástupcov v Cirkvi. Neskrývam však, že je pre mňa veľmi ťažké prijať a pochopiť význam týchto slov do hĺbky. Pomyslela som si: ja som len chcela skúsiť žiť radikálne podľa evanjelia, darovať úplne svoj život Bohu, hľadať a milovať ukrižovaného a opusteného Ježiša v mojich najbiednejších bratoch a svedčiť o plnej radosti, ktorú nám Pán daruje… Nové povolanie? Mnohí ma budú nasledovať? Ako to bude možné? Bolo pre mňa skutočne dôležité mať ďalšie dôležité potvrdenie od Cirkvi cez biskupa, že to, čo som túžila žiť, aj keď sa mi to zdalo bláznivé, pochádza od Pána.“
Ak sa vám článok páčil, zdieľajte ho svojim priateľom a známym na sociálnych sieťach.