Francúzsko ako jediný členský štát EÚ vetovalo začiatok rokovaní o vstupe Albánska a Severného Macedónska do Európskej únie, napriek splneným podmienkam v oblasti demokratizácie a budovania právneho štátu. Francúzsko, vedené vnútropolitickými pohnútkami, tým podkopáva stabilitu a mier v regióne, ako aj kredibilitu EÚ voči potenciálnym členom.
Budúcnosť je viac, ako to čo príde. Budúcnosť je budúcnosťou len vtedy, ak sa odlišuje od súčasnosti. Celé desaťročia futurizmus ukazoval nádej na lepšiu budúcnosť. Snaha dosiahnuť lepší, spravodlivejší, modernejší svet poháňal myslenie aj konanie predošlých generácií.
Strata optimizmu znamená skutočnú stratu budúcnosti.
Nielen na západe sa však rozšíril pesimistický fatalizmus – budúcnosť, iná, lepšia, než je súčasnosť už neexistuje. Strata optimizmu znamená skutočnú stratu budúcnosti. Ak nie sme ochotní sa pokúsiť o lepšiu budúcnosť, lepšia budúcnosť nie je možná.
Najväčšou prehrou to je pre štáty západného Balkánu. Po vete Francúzska v otázke začatia rokovaní o prijatí Albánska a Severného Macedónska do EÚ je budúcnosť regiónu otázna. Podotknúť treba, že francúzske veto nie je chybou Albánska a Severného Macedónska. Ako podotkol Jean-Claude Juncker, tieto štáty splnili podmienky, ktoré EÚ stanovila a Severné Macedónsko bolo schopné uzavrieť historický kompromis s Gréckom, s ktorým vládli od macedónskej nezávislosti napäté vzťahy.
Francúzske odmietnutie štátov, ktoré splnili svoju časť dohody, je nielen fatálnym signálom pre celý región, ale aj pre iné proeurópske štáty.
Chýbajúca perspektíva členstva v EÚ znamená destabilizáciu regiónu a možný nárast nacionalizmu.
Chýbajúca perspektíva členstva v EÚ znamená destabilizáciu regiónu a možný nárast nacionalizmu, dlhodobo sa nebudú dať vylúčiť ani ďalšie ozbrojené konflikty.
Rokovania o zjednotení Albánska a Kosova tak nadobúdajú ďalší rozmer, v prípade vzniknutia veľkoalbánskeho štátu by sa dala očakávať srbská vojenská intervencia v severnom Kosove, kde žije asi 80-tisíc Srbov. Pre Severné Macedónsko, kde každý štvrtý obyvateľ je etnicky albánskeho pôvodu, to znamená zlyhanie pokusu o definitívnu stabilizáciu, ktorú by členstvo v EÚ, spoločne s Albánskom prinieslo.
Európa v tejto situácií prestáva byť orientačným bodom juhovýchodoeurópskych spoločností. Úspešná demokratizácia, pokroky v budovaní právneho štátu a ochrana práv menšín sú podkopávané neúprimnosťou Európskej únie voči potenciálnym členským štátom, návrat genocidálneho nacionalizmu 90. rokov sa nedá vylúčiť.
Hrozí, že bez politickej a ekonomickej stabilizácie, sa vrátia etnické konflikty medzi štátmi, ale aj v rámci jednotlivých štátov. Bosna a Hercegovina, Kosovo a Čierna Hora by mohli byť ďalšími obeťami etnických konfliktov. Mocenské vákuum sa v tomto prípade samo naplní – Rusko, Čína a Turecko neváhajú prebrať vplyv v regióne, s potenciálne katastrofálnymi konsekvenciami pre mier a stabilitu v regióne.
Hrozí, že bez politickej a ekonomickej stabilizácie, sa vrátia etnické konflikty medzi štátmi, ale aj v rámci jednotlivých štátov.
Znamenalo by to koniec občianskej spoločnosti daných štátov, návrat autoritatívnych režimov a nemožnosť vymotať sa z bezperspektívnej ekonomickej situácie.
No aj pre EÚ je neprijatie štátov západného Balkánu stratou. Región, ktorý zatiaľ menej než stredoeurópske štáty ekonomicky získal v posledných desaťročiach, by v prípade úspešnej stabilizácie a integrácie do európskych štruktúr mohol byť jedným z nových centier ekonomického rastu.
Dôležitými investormi a obchodnými partnermi v Albánsku a Severnom Macedónsku sú pritom Grécko a Taliansko – štáty, ktorým by ekonomický rast v ich okolí významne prospel.
Dôležitými investormi a obchodnými partnermi v Albánsku a Severnom Macedónsku sú pritom Grécko a Taliansko – štáty, ktorým by ekonomický rast v ich okolí významne prospel. To neznamená, že by členstvo západného Balkánu vyriešilo kolosálne ekonomické problémy južnej Európy, ale bol by to krok správnym smerom.
Pre Slovensko je francúzska pozícia vážnou hrozbou. Signalizuje, že pre francúzsku politiku existuje užšia, západná Európa, a vonkajšia, východná Európa, ktorá napriek úspešnému budovaniu demokratických právnych štátov nemá nárok na členstvo v spoločnom európskom projekte. A aj keď Slovensko už je členom Európskej Únie 15 rokov, pre Paríž naďalej zostáva potenciálne menej legitímnou súčasťou Európy, ktorá je stále menej tým frankocentrickým modelom, ktorý Paríž očakával.
Ak sa vám článok páčil, zdieľajte ho svojim priateľom a známym na sociálnych sieťach.