Ekonomika spoločenstva Spoločnosť

Nepošliapme im ideály (komentár)

Activistka Greta Thunbergová, (Pontus Lundahl/TT News Agency via AP), zdroj: citta nuova

Spoločnosti chýba stredný článok, čiže 25- až 35-ročná mládež, ktorá vstupuje do kontaktu so svetom ekonomiky s perspektívou onedlho sa priamo zapojiť do jej riadenia. Dnes sú celkom odrezaní od spoločensky podstatných diskusií. 

Téma ekológie našej generácii veľa nehovorila. Samozrejme, snažíme sa individuálne v malej miere riešiť rodinnú ekológiu, rozumne pristupovať k prírodným zdrojom, nakupovať bez zbytočných plastov a už aj igelitky nahrádzame látkovými taškami. Občas nás chytí úzkosť z globálnych klimatických zmien, tam sa však naše prežívanie tejto témy často aj končilo.

O to viac nás zaskočilo masové hnutie okolo mladej Švédky Grety Thunbergovej a vlna, ktorá sa zdvihla na jej podporu. Pýtame sa, sú toto ideály, za ktoré dnes mladí bojujú?

Pýtame sa, sú toto ideály, za ktoré dnes mladí bojujú?

Naši rodičia stáli na námestiach v boji za nastolenie demokracie, naša generácia bojovala za jej zachovanie a za odstavenie ľudí, ktorí šliapali po právnom štáte. A dnešní mladí idú do ulíc v boji proti klimatickým zmenám a hrdia sa tým, že v potravinách nepoužívajú vrecúška na zeleninu?

Ironicky sa pýtame, či tu nie sú podstatnejšie ideály ako napríklad ochrana ľudského života? Ochrana slobody slova? Boj proti mafiánskym praktikám v štáte a korupcii?

Nie, pre dnešných mladých je to téma ochrana prírody a my sa z toho nemôžeme viac vysmievať. Aj preto, že sú na časovej priamke oveľa bližšie k tomu, čo možno bude dôsledkom postupných klimatických zmien. To, čo je pre nás ťažko uchopiteľné, je pre nich realitou, ktorej raz zrejme budú čeliť. Výzvy ako napríklad sucho a následná masová migrácia z oblastí, kde sa už nebude dať žiť.

Pápež František si tému ochrany prírody adoptoval už v encyklike Laudato si, dáva jej teologický rozmer a varuje, že „náš ekonomický systém je modelom, ktorý je nenásytný, zameraný len na zisk, má jediný cieľ, ktorý je veľmi obmedzený, jeho základom je ilúzia bezhraničného ekonomického rastu“.

pre dnešných mladých je to téma ochrana prírody a my sa z toho nemôžeme viac vysmievať.

„Aj my sami často asistujeme jeho katastrofickému vplyvu na svet prírody a na život ľudí, ale ešte stále sme schopní zmeniť to,“ povedal pápež v máji účastníkom stretnutia baníckeho priemyslu.

Sú odborníci, ktorí predpokladajú katastrofálny vývoj života na našej planéte, sú aj takí, ktorí to až tak tragicky nevidia. Pre našich mladých je to však téma, ktorú berú vážne, a zrejme sú priekopníkmi oveľa hlbšej problematiky, ako je len triedenie odpadu.

Neberme im idealizmus len preto, že je vzdialený nášmu vnímaniu sveta. Matej Čalfa je ešte len chlapec, jeho príbeh však ilustruje, ako deti a mladí zobrali pápežovu výzvu vážne.

„Mami, potrebujem sa ti vyžalovať! Zem veľmi trpí! Je veľmi znečistená a zničená našimi činmi! Ja sa na to už viac neviem pozerať a je mi to strašne ľúto,“ povedal Matej s plačom svojej mame a tá ho nevysmiala, ale zobrala ho vážne. Spolu vymysleli projekt, ako pomôcť lesíku vo svojom okolí. Zapojili komunitu, miestnych politikov, vyhrnuli si rukávy.

Projekt čistenia lesíka

Tieto deti sú možno naozaj prorockým znamením ekonomiky pozornej voči človeku i prostrediu. Ekológia už nie je len o prírode, je o chudobe, o ľuďoch, o ich budúcnosti.

Taliansky ekonóm Luigino Bruni, ktorý je hlavným propagátorom takzvanej Františkovej ekonomiky, tvrdí, že spoločnosti chýba stredný článok, čiže 25- až 35-ročná mládež, ktorá vstupuje do kontaktu so svetom ekonomiky s perspektívou onedlho sa priamo zapojiť do jej riadenia.

zrejme sú priekopníkmi oveľa hlbšej problematiky, ako je len triedenie odpadu. 

Dnes sú podľa neho celkom odrezaní od spoločensky podstatných diskusií. „Mladí nie sú budúcnosťou, ale prítomnosťou. Mladí už sú súčasťou zmeny. Budúcnosť je to, čo vidíme už teraz. Budúcnosť rastúcich rozdielov, čo vyvoláva rôzne prejavy nespokojnosti od žltých viest až po terorizmus a neudržateľnosť planéty. Toto je reálny obraz a je už súčasnosťou – aj toto je súčasť základného posolstva, ktoré vysiela Greta.“

Pozvanie mladých do spoločenského diskurzu je podľa Bruniho konkrétnym vyjadrením nadradenosti času nad priestorom, lebo prvou devízou mladých je čas. Počúvajme ich, a keď sa nám zdá, že im nerozumieme, vecne diskutujme, učme ich kriticky myslieť, ale nepošliapme im ideály.

 

Ak sa vám článok páčil, zdieľajte ho svojim priateľom a známym na sociálnych sieťach.

Súvisiace články

Ivan Mikloš: Ak by Západ prestal dovážať ruský plyn a ropu, Rusko by si nemohlo dovoliť financovať vojnu

Mária Kostyálová

Výber NM: Zelenskyj sa rozprával s pápežom. Chcel by, aby sa František stal prostredníkom pri rokovaní

Michal Lukáč

Sociálna podnikateľka Ana: Každá rozmanitosť, každý človek je súčasťou spoločnosti, v ktorej žijeme

Martina Baumann

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači. Súhlasím Viac

Cookies