Čistenie lesíka

Františkova ekonomika pre všetkých.

Mateja som našla so slzami v očiach v jeho izbičke. Sadla som si k nemu na posteľ, v tichu, aby som vytvorila priestor vo svojom vnútri na čokoľvek, čo mi bude chcieť povedať o svojich slzách. Nemala som predstavu, na akú tému sa budeme rozprávať. „Mami, potrebujem sa ti vyžalovať! Zem veľmi trpí! Je veľmi znečistená a zničená našimi činmi! Ja sa na to už viac neviem pozerať a je mi to strašne ľúto!“ A rozplakal sa ešte viac.

Snažila som sa precítiť jeho plač a pochopiť ho tak, ako vychádzal z jeho vnútra. „Áno, Maťko! Zem plače a požičala si tvoje srdce aj slzy.“ Ponorili sme sa do veľmi veľkej ekologicko-ekonomicko-spoločenskej témy. Plakali sme obaja.

„Mami, chcem niečo spraviť už teraz. Nechcem čakať, kým budem veľký.“

Cítila som, že som sa dotýkala niečoho veľmi vzácneho, veľmi silného a veľmi krehkého zároveň. „Mami, chcem niečo spraviť už teraz. Nechcem čakať, kým budem veľký.“ Aj napriek tomu, že základné ekologické správanie v rodine máme, ako je triedenie odpadu, rešpekt k prírode, citlivosť na konzum, aj keď, samozrejme, máme sa vždy v čom zlepšovať, vnímala som, že Matej cíti viac. „Urobme niečo, mami. Urobme prvý krok a uvidíme.“

V blízkosti nášho domu máme mestský lesík, ktorý radi využívame na prechádzku bicyklom. Dosť je však znečistený a škoda, že sa v ňom necítime dostatočne bezpečne a dostatočne dobre. Možno je to práve on, ktorý potrebuje naše ruky, srdce a hlavu?! Doma začala debata, kto, kedy a ako a už nás bolo šesť, čo sme chceli lesík upratať. Postupne sa rodili ďalšie nápady a Matejova pozvánka bola na stole a rozposlaná cez rôzne sociálne siete.

Mali sme na našej strane aj pánov poslancov z mestskej časti, kde bývame, a postarané o odvoz odpadu. Boli veľmi nadšení touto iniciatívou. „Vieme zabezpečiť všetko, ale ľudí nie.“ My sme cítili, že možno by sme vedeli pozvať viacerých, ale že nevieme zabezpečiť odvoz. Ponuka s dopytom sa stretli a pozvanie šlo na všetky strany. Priateľov, kamarátov, spolužiakov, komunitu, obyvateľov mestskej časti.

Blížil sa deň našej akcie 1. jún. Zdalo sa nám to symbolické, že na Medzinárodný deň detí sú to práve ony, ktoré sa starajú a chránia. Počas príprav sme s Matejom pokračovali v našich rozhovoroch a opäť sa v jeden deň objavili slzy. Možno sa mi to mohlo zdať aj prehnané, no opäť som cítila v sebe isté pozvanie nasledovať spolu s Matejom jeho vnútorný hlas. „Mami, Boh naozaj existuje? Veď ja sa modlím za našu Zem a výsledok nie je nijaký. Počuje ma Boh vôbec? Počuje Boh moju modlitbu?“

Tentoraz tiekli slzy po tvári aj mne. Ten deň Vatikán zverejnil list Svätého Otca Františka pre mladých ľudí, v ktorom sa píše: „… píšem vám, aby som vás pozval na podujatie, ktoré som si veľmi želal: podujatie, ktoré mi umožní stretnúť sa s tými, ktorí dnes tvoria, študujú a začínajú praktizovať odlišnú ekonomiku.

Mali sme na našej strane aj pánov poslancov z mestskej časti, kde bývame, a postarané o odvoz odpadu.

Ekonomiku, ktorá oživuje a nezabíja, ktorá zahŕňa a nevylučuje, ktorá poľudšťuje a nie odľudšťuje, ktorá sa stará o stvorenie a neplieni ho.“ A pokračuje: „… osobitne chcem vyzvať vás mladých, pretože svojou túžbou po peknej a radostnej budúcnosti ste už teraz prorockým znamením ekonomiky pozornej voči človeku i prostrediu.“

„Drahí mladí, viem, že ste schopní začuť v srdci čoraz znepokojujúcejšie volanie zeme a jej chudobných v snahe nájsť pomoc a zodpovedných ľudí, takých, čo odpovedia a neodvrátia sa inam. Ak budete počúvať svoje srdce, pocítite, že ste nositeľmi odvážnej kultúry, nebudete mať strach riskovať a zapojíte sa do budovania novej spoločnosti.“

Obaja sme pocítili, že odpoveď Boha na Maťkove modlitby prišla priamo z Vatikánu, osobným listom od Svätého Otca, aby neprestal načúvať vnútornému hlasu, tak ako vyzýva všetkých nás a verí zvlášť mladým.

Zdalo sa nám to celé načasované Božou réžiou. O to viac sme sa tešili a pripravovali akciu na 1. júna – čistenie lesíka za naším domom. Prišlo okolo štyridsať ľudí známych aj neznámych a počas trojhodinovej brigády sme sa viac spoznali a vyčistili pol lesíka.

Prišli aj mladí politici, poslanci mestskej časti a vraveli nám, že nikdy nemali takú veľkú a skvelú partiu na spoločné aktivity. Zanechali sme po sebe sedem vriec odpadkov a vyčistený chodník. Mali sme mozole na rukách, pot na čele, ale šťastné tváre a v srdci túžbu pokračovať.

Ak budete počúvať svoje srdce, pocítite, že ste nositeľmi odvážnej kultúry

Dáme vedieť, čo a ako ďalej. „Mami, nie som príliš mladý na to, aby som sa zaviazal paktom, ku ktorému nás vyzýva Svätý Otec, v ktorom sa zaviažeme na celý život pracovať pre dobro ľudstva a zeme? Môžem ísť aj ja do Assisi? Nie som ani študent ekonómie, ani nepodnikám.“

A tak sme dali túto otázku aj organizačnému tímu a pozvanie sa rozšírilo nielen na ekonómov a podnikateľov do 35 rokov, ale aj na „iniciátorov zmien“, kde bude pozvaná aj skupina detí, ktoré chcú meniť svet k lepšiemu.