V poslednom ekumenickom stĺpčeku som písala o modlitbe v ekumenickom duchu v túžbe, aby sme sa spojili s našimi pravoslávnymi bratmi a sestrami na Ukrajine, že by hľadali a našli dar jednoty. Väčšina z nás má bohaté skúsenosti z účinkov modlitby na osobné i spoločné účely. A vždy nás to posunie v postoji vďačnosti bližšie k Bohu. O to viac spoločná modlitba!
Mňa teraz veľmi oslovuje skutočnosť, že naše modlitby spolu s mnohými bratmi a sestrami môžu z nás utvoriť rodinu a dajú nám zažiť niečo ako globálnu jednotu. Začalo to tým, že sa modlím Ježišovu modlitbu Otče náš v duchu spojená s mojimi blízkymi ľuďmi z Evanjelickej cirkvi, pretože jeden z nich nazval túto modlitbu “presvätou modlitbou”, čo ma veľmi oslovilo. Fakt, že sa modlím s obrovským množstvom kresťanov na celom svete, je veľmi krásny! Ba zdá sa mi, že túto modlitbu by sa dokázali modliť aj moslimovia dobrej vôle, možno aj židia dobrej vôle. To by mohlo mať priam epochálny zjednocujúci efekt! Modlíme sa k nášmu spoločnému Otcovi, čo prehlbuje v nás oddanosť k Bohu, spája nás v túžbe, aby bol Boh veľmi milovaný a aby všetky Jeho deti chápali Božiu vôľu ako svoj životný program, aby Jeho deťom nechýbal chlieb, duch pokánia a ochrana pred zlým. Tieto postoje budujú potenciál bratstva!
Všimnime si, ako dokáže spájať spoločná modlitba Žalmov. Toto duchovné bohatstvo Izraela je pokladom ľudstva už cca 3 tisícročia. Modlia sa ho Izraeliti aj všetci kresťania. Koľko požehnania prináša modlitba Žalmov v liturgii hodín na posvätenie času, v breviároch kňazov a rehoľníkov! Kto sa ich pravidelne modlí, nemôže nepodľahnúť čaru ich poetickej a duchovnej krásy. Keď sa stretne kresťan a Žid a spolu sa pomodlia napríklad Žalm 124 /123/, veľmi ich to spojí v úcte k ich utrpeniu v dejinách. Alebo Žalm 145 /144/ a 104 /103/ nás spája v obdive k veľkým Božím dielam. To je požehnaný priestor na prežívanie spoločenstva medzi kresťanmi a Židmi.
Takéto mocné puto spolupatričnosti má národ Izrael v modlitbe, ktorú ho naučil Mojžiš. Spájala a spája Židov navzájom v celých ich dejinách. Ale aj vďačná spomienka na vyslobodenie z Egypta, z “domu otroctva”, Desatoro-Zákon, ktorý pre nich prijal Mojžiš na hore Sinaj, a istota Božej vernosti Zmluve a prisľúbeniam. Toto duchovné bohatstvo Izraela hlboko zaväzuje a spája – aj vo forme modlitbových remienkov na čelo a ľavú ruku alebo modlitbových schránok na dvere domu, ktoré ukrývajú text Mojžišovej modlitby:
“Počuj, Izrael, Pán je náš Boh, Pán jediný! A ty budeš milovať
Pána, svojho Boha, celým svojim srdcom, celou svojou dušou a
celou svojou silou. A tieto slová, ktoré ti ja dnes prikazujem,
nech sú v tvojom srdci, poúčaj o nich svojich synov, a sám uvažuj
o nich, či budeš sedieť vo svojom dome, či budeš na ceste, či
budeš ležať alebo stáť. Priviaž si ich ako znamenie na ruku, nech sú
ako znaky medzi tvojimi očami a napíš si ich na veraje svojho
domu a na dvere.” / Dt 6, 4-9/
Zo srdca prajeme našim bratom Izraelitom, aby v nich táto modlitba posilňovala vernosť jedinému Bohu. Aby prišla milosť, ktorú má pre nich Pán pripravenú… A my im ju zo srdca vyprosujeme.
Čím je väčšia pluralita náboženstiev a kultúr, tým je viac potrebná modlitba. Pustime sa do tohto dobrodružstva!
Ak sa vám článok páčil, zdieľajte ho svojim priateľom a známym na sociálnych sieťach.